Národnie Noviny, október-november 1885 (XVI/116-137)
1885-11-21 / nr. 137
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko - Uhorsko na celý rok................. 12 zl. na pol roka.............. 6 zl. na štvrť roka. I........... 3 zl. Ročník XYI. Redakcia, aRrnin.istr*áoia, a expedícia v Tvlx*o. Sv. Aí Sobota, 21. novembra 1885. Öezmenűé dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Jiefrankovanč listy sa neprijímajú. Jedno'livc čísla predávajú sa po 7 kr. Číslo 137. Tá „kultúra.“ Bojovníci za maďarizáciu — od Košutha až po Ardényiho — od prvopočiatku až po dnes sú veľmi nešťastní, kedykoľvek pokúsia sa, nevravíme ospravedlniť, ale čopriam len urobiť koľko toíko plausibilnou potrebu maďarizácie v Uhorsku. K tomu cielu odvolávali sa najsamprv na štátnu jednotu a na potrebu jednej krajinskej „diplomatičnej“ reči, ktorou nemôže vraj byť iná iba maďarská. Kto v rokoch štyridsiatich opovážil sa tvrdiť iné, bol vyhlásený za „vlastizradcu“ a „trhateía krajiny“ — nuž a ako taký bol už potom prenasledovaný v škole, v živote. V časoch provisoriuma bránila sa maďarizácia vždy ešte potrebou jednej krajinskej diplomatičnej reči; bojovníkov ale za práva aj iných jazykov v krajine upodozrievali z „trhania vlasti.“ No zbraň táto sodrala sa v rukách madarizátorov; otupela bez toho, žeby bola čopriam i len jeduobo z tých „vlastizradcov“ v priamom, otvorenom poli porazila. Postupné prebúdzanie sa slovanských kmeňov k uárodniemu povedomiu, obrovsky zrasta júca moc velikej slovanskej deržavy, jej v detov svojich dľa krve a viery, kus zlého svedomia a tradicionálna nenávisť oproti Rusom splodily „pauslavismus“, ktorým madarizátori až po dnes máchajú. „Panslavismus“ ohrožuje vraj existenciu Uhorska a ono zachráni sa pred ním len tak, jestli z kmeňov, obývajúcich Uhorsko, utvorí sa jeden jediný maďarský národ. Toto bol druhý hlavný „argument“ za potrebu a oprávnenosť maďarizácie a následkom toho povstal potom už pohon na „panslávov“, to jest na všetkých a všetko, ktorí a čo stavali sa v cestu čopriam i samej len násilnej maďarizácii. Je nám známy celý ten rad nemaďarských, obzvlášte ale slovenských obetí, ktoré na základe „sic volo, sic jubeo“ padlý v obeť maďarizácii pre „panslavismus.“ No „panslavismus“ od istého času tiež už nechytá tak, ako chytal. Nik — rozumie sa samo sebou, jestli nie je v dákom úrade — viacej sa ani neľaká, ani nehanbí, ked ho pomenujú „panslávom.“ Ved za celý ten „panslavismus“ tak málo obesili dosial koho, ako neohesili ani jednoho z tých, ktorých obviňovali z „trhania“ alebo „odpredávania krajiny Rusovi.“ Chovanie sa Poliakov oproti kmeňom slovanským, obzvlášte ale oproti Rusom, dr. Riegrove cesty do Pešťbudína, a terajší, ničím neoprávnený bratovražedlný útok Milanov natoľko diskreditovaly mátohu „panslavismn,“ že sami mátožiari hrozia sa posmechu, akému sa dosial vystavovali. Tak hľa nastala pre madarizátorov potreba nového argumentu za oprávnenosť maďarizácie. Bez veľkých rozpakov vzali do úst slovo „kultúra“ a týmto začali už teraz okrášlovať svoje divoké útočenie a výčiny proti právam, ešte i ústavnými zákony Nemadarom zaručeným. Pod týmto novým heslom utvorili potom už celý rad „kultúrnych“ spolkov, ktoré majú rozširovať tú madarizátorskú kultúru medzi obyvateľstvom nemaďarským. cieliť žiadnym Poueváŕ ale kultúra nedá sa doministerským nariadením, ani prázdnym revom do sveta: práve preto madarizátori ešte horšie por,hodili s týmto svojím najnovším argumentom, ako s predošlými. Neberúc ani do ohľadu škandalózne výstupy, akých dopúšťajú sa uosičia tej madarizátorskej kultúry po mestách slovenských, práve teraz, ked v stĺpcoch ešte i vážnejšieho maďarského časopisectva takmer každodenne poukazuje sa na potrebu vzdelávania nemaďarského obyvateľstva a síce pomocou reči a kultúry maďarskej, dostal sa nám do-rúk jeden z tých prostriedkov, pomocou Ktorých má sa rozšíriť tá jích kultúra v radoch ntmadarskej mládeže. Je to príručná školská knižka pre všetky triedy nemaďarských f u d o v ý c h škôl od istého Becher Ignácza, tlačená v Pešťbudíue a síce už aj v druhom opravenom vydaní*). Knižka táto vraví tak jasne o tej vysokej „kultúre“ madarizátorov, že nemožno zdržať sa nám. aby sme neuverejnili aspoú jednotlivé úryvky z nej a síce, nakoľko naša slovenčina k tomu dostačí, s doslovným preklad, m v zátvorke. - £ v» h Na srraue ó. pri oboznám iní hlásky a písmeuy „d,“ čítat aj tieto vety: „m; van itt V itt van az orrod. Fújd ki az orrodat! (Čo je tu? tu je tvoj nos. vysiakaj si nos!) Ná strane 8. pri oboznamovaní písmeny „ny“ skvie sa aj slovo „taknyoš“ (sopliak). Druhá čiastka knižky obsahuje rozhovory medzi chlapci a dievčatmi miešano. Tu daktoré na ukážku: Rozhovor na strane 15. bod 7. končí sa takto: „Juli: Itt nincsenek asztalok. Kérem, Gyuri meglökött. (Tu niet stolov. Prosím, Ďurko ma posotil). — Sándor: Majd kikap (Však dostane). — Feri: Kérem, Gyuri goromba, disznókodik. (Prosím, Ďurko je hrubiansky, chová sa po svinsky). — Sándor: Ki lesz állítva a sarokba. Kong — bong! Kong — bong a harang (Postaví sa do kúta. Zvoní — duní! Zvoní — duní zvon!)“ — A na strane 18. bod 13. končí sa zase takto: „Gyuri: Adjon mama egy kis retket is (Mama, dajte mi aj refkovky)! — Mari: Már elfogyott a retek (Reťkovka sa už minula). — Gyuri: Adjon legalább egyet (Dajte mi aspoú jednu)! — Mari; Majd ha fagy, hó lesz nagy (Až keď bude mrznúť, súah bude velký)! **) A aby knižka dokonale zrkadlila aj teraz bežný prúd, rozhovor na strane 27. bod 34. končí sa takto: „Sándor: Feri, megint németül beszél! (Feri zase hovorí po nemecky)! — Őr z si: Ugy-e jkérem, én magyarul beszélek ? (Pravda prosím, ja hovorím po maďarsky ?)“ Tretia čiastka knižky obsahuje rozhovory matky a detí. Rozhovor pri vstávaní (na str. 36.) započína sa takto: „Anya: Kikirikí jó reggelt! mond a kakas, ha felkelt (Kikirikí dobré ráno! vraví kohút, keď vstane). — A.: Fel! gyerekek fel! már világos reggel van. No Géza, mit álmodtál? Ni, de nyújtózkodik! Szállj le az ágyról! 0 gyerek! mit cselekedtél? összehugyoztad magúdat! várj! ezentúl nem zabálsz annyit vacsorára. (Hore! deti hore! už je biely deň. No Gejza, čo sa ti snívalo? Ni, ako sa vyťahuje! Dolu *) A magyar nyelv tanítása másajk u iskolában. A népiskola összes osztályainak számára. Irta Becher Ignácz. Négy részben. Az I. és II. rész második átdolgozott kiadásban. Budapest, 1880. Megrendelhető Friedman Miksa urnái Budapest, királyuteza 43. A szerző tulajdona. Nyom. Markus Samunál, Budapest, nagy korona utcza 26 sz. a. Az ezen könyvet több példányban megrendelő tanító uraknak egy utmatatással is szolgálok. 5i*) Toto je doslovný preklad toho maďarského porekadla, ktorému tak asi zodpovedá to naše: „Na svätého Vida, čo nebude nikdal“ z postele! O, chlapče! čo si urobil? postal si sa! napotom nebudeš žrať tolko na večeru). — I.: Szégyelheted magadat Géza! (Môžeš sa banbit Gejza!) — Gy.: Mama, én nem pisáltam be. (Mama, ja som nenacikal.) — A.: Alighanem lugoztál te is! és te Sándor, nem áradott ki alólad az éjjel? (Sotvaže si i ty nenarobil luhu! a ty Alexander, či sa zpod teba nevylialo tej noci?) — S.: Nem szokásom! (Nie je mojím zvykom!).... M.: Ne menj még Imre, előbb keresek a fejedben. (Nechoď ešte Imro, prv ti ešte pohladám v hlave.) Rozhovor medzi matkou a deťmi pri raňajkách medzi iným obsahuje aj nasledujúce príklady: Anya: Gyere ide, te piszok fészek! (Poď sem, ty špinavá hromada!) — I : Nézze mama, Sándor ki is nyalja a csészét. (Pozrite, mama, Alex. vylizuje aj šálku.) — S.: Jól teszem, te csak mindig árulkodjál. (Dobre robím, a ty vždy len vyzradzuj!) — I.: Hát miért nyalogatod a csészét? (Nuž a prečo vylizuješ šálku?) — S.: Tégy róla! Te csak erőnek erejével kötekedni akarsz, de velem nem fogsz összeveszni. (Je to toho! Ty sa ale len silou mocou chceš hašteriť, no nerozvadíš sa so mnou.) — I.: Ne haragíts Sándor, mert ránezba szedlek. (Nehnevaj ma Alex., lebo ťa naučím.) — G.. Ha én Sándor volnék, úgy fellökném Imrét, hogy mindjárt felfordulna. (Keby sómból Alex., tak by som sotil Imra, žeby sa hneď prevrátil.) — L.: Ha neki volnék, úgy vágnám a földhöz, hogy háromszor is hömpölyögne. (Keby som ja ním bol, tak by som ho praštil o zem, žeby sa aj trikrát prevrhol.) — S.: Tréfán kívül Imre, úgy váglak oda a falhoz, hogy odaragadsz. (Krem žartu Imro, tak ťa trepnem o stenu, ža sa prilepíš.) — I.: Pofon talállak ütni, igazán, Sándor, aztán megbánod, hogy annyit szájaskodtál. (V skutku ti dám zaucho, Alex., potom obanuješ, že si toíko buboval.)— S.: O te hitvány' Felfallak erry harapásra szőröstül bőröstül. (0 i j".-; * • í< ' Pi < (dinen t.i kúsoutíir, so srstou i kož Meddig meg nem dúug. lig jó dolgod .. (Kým ta nevybúcham, je ti dobre.) — S.: Beragasztom ,a szajadat szurokkal. tZapcUam ti ústa smolou.) — En meg a tiedet euyvvei. (A ja tvoje glejou.) — A.: Micsoda csúnyaságokat mondtok gyerekek? (Čo to za špatnosti vravíte deti?) — I.: Čsak játszunk, kedves mamám. (Len sa bavíme, milá matko.)... Na strane 49. započína sa rozhovor medzi chlapcami Rozprávajú o jednom svojom spolužiakovi, že je na nevystátie a I. sa chlúbi, že raz málo chybelo, „hogy fel nem pofoztam azonnal“ (že som ho hneď nevyzauškoval). Potom rozprávajú o úom, že sa s ním neshovárajú a že ho vykázali z lavice, ináč ale že sa zle neučí, „csakhogy egy kicsit németesen ejti ki a magyar szót“ (lenže trochu s nemeckým prízvukom vyslovuje maďarské slová). Potom sa rozprávajú o hračke na orechy, až konečne na konci I. rozpráva dobrodružstvo, ktoré mal raz pre orechy v cudzej zahrade, kde sa bol vybral učit, potom ale dráždený krásnymi orechmi vy driapal sa na strom, nabral si orechov, pri zchádzaní ale zacbýtil sa na strome, tak že ho len brat zachránil, že sa nezabrdúsil. Po tejto rozprávke pýta sa ho B.: „Nem porolták ki az ülepedet? (Nevyprášili ti sedadlo?) — L: Eszében is volt valakinek!... egész tizennégy napig ápoltak, de végre mégis meggyógyultam, és amint látjátok, kutya bajom sincs. (Napadlo to komu!... za plných 14 dní ma opatrovali, konečne som predsa vyzdravel, a ako vidíte, nie je mi ani pes.) Na strane 55. začína sa diel IV. „kultúrnej“ tejto knižočky, určenej pre výučbu a vzdelávanie nemaďarských detí. Ďiel tento posledný obsahuje najprv rozhovor medzi dievčatmi, z ktorého vynímame: „Or z si: Ugy-e ez gyantából van? (Pravda, toto je zo smoly? — Kata: Bolond eszed leve! Nem látod, hogy csont! (Polievka tvojho bláznivého modzgu! Či nevidíš, že to kosť!) — A.: Elmondok én nektek egy újságot. (Rozpoviem vám novinku.) — S.: Hát micsoda az? Hát siess! (Nuž čo je to? Ale skoro!) — A.: Berta barátnőjének testvére tegnap megjött. Igen divatosan volt öltözködve. Köpönyege oldalának felső része díszítve van szalagokkal; hetyke kalapja karimájának hátsó felén gyöuyörű virágcsokor látható. De hugocskája czipőjének sarkán piczike két sarkantyú is volt. (Včera prišiel brat priatelky Bertinej. Bol oblečený dia módy. Vrchná čiastka kepeúa na boku bola ozdobená stužkami; na zadnej hrane drzého klobúka bolo videt utešenú bukrétu. Ale jeho sestra mala na päte topánočky malulinké dve ostrohy.) — B. :,Az; öregapád öreganyjának fejkötőjéből a rougyszédő unokájának az ollója — (Ba to; uožnice handry sbierajúcej vnučky z čepca starej matere tvojho starého otca —).. . Ďalej rozpráva „Funcsika“ hi-