Národnie Noviny, január-marec 1887 (XVIII/1-38)
1887-03-26 / nr. 36
Vychodia tri- štyri razy do týždňa. Predplatná cena pre Kakúsko-Uhorsko ú a celý rok.................. 12 zl. aa pol roka.................. 6 zl. na ítvrt roba................ 3 zl. Ročník XVIII. Bezmenné dopisy neprijímajú sa Jen od známych už dopísovatelov. Sefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. Číslo 36. Redakcia, ad i n i n i s tr*íío i a a expedícia v Turč. ^v. Martine. Sobota, 26. marca 1887. Pozvanie k predplateniu na politický časopis Národnie Noviny, XVIII. ročník 2. stvrťroéie, Koncom tohto mesiaca vypršia početným pt. pánom odberateľom týchto novín jejich predplatky: následkom čoho úctivé vyzývame Ctené Obecenstvo k láskavému obnoveniu predplatenia. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko obnáša: na mesiac ... 1 zl. Tých pt. pp. odberateľov ale, ktorí sú nám ešte na minulosť dlžní za doposielanie novín, úctivé prosíme, aby čím skoršie svoje účty vyrovnať ráčili. Turč. Sv. Martin, 18. marca 1887. Administrative povereníctvo j „Národních Novín.“ na celý rok . . . 12 zl. na pol roka ... 6 zl. na štvrť roka . . 3 zl. Naše spoločné bôle. Nedávno uverejnili sme dia zprávy výboru pre záverečné účty výsledok nášho štátneho ho- í spodárenia roku 1885 Uspokojiť sa s tým môže len človek mysle otrockej, alebo pre verejné veci úplne nedospelý. Že my vraciame sa k to- j muto predmetu, to má v tom svoju príčinu, že popri otázke madarisácie, teda otázke nášho mravného rozvoju a duševného blaha, najväčšmi tlačí nás otázka materiálneho postavenia a týka j sa nás všetkých. Naše krajinské hospodárenie je znamenitou illustráciou nášho konstitucionálneho života. Uva-. žujeme tieto veci celkom objektívne, a aby nikto nemohol nám vytýkať, že tie pomery krikľavo líčime, obmedzíme sa, ako to vždy robievame,! na úradné dáta, z ktorých jasne vysvitá, kam dospeli sme pod firmou údajne štátnych záujmov. Mnoho a mnoho ráz vyslovili sme tú pravdu, že u nás na to donášajú sa zákony, aby patriční vedeli, čoho vlastne nemajú sa držať. Snemom každoročne povolený rozpočeť je zákonom, ktorým vymerané sú pre vládu hranice hospodárenia, a my skutočne vidíme z roka na rok, že vláda ten zákon nezachováva. Roku 1885 bol na pr. deficit na 1U8 millionov praeliminovaný a dľa záverečných účtov obnáša vyšše 40 millionov. To je smutné faktum, ktoré nepotrebuje bližšieho kommentáru. Odkiaľ takýto výsledok ? Mohlo by sa snád mysleť, že vláda docielila menšie dôchodky, ako boly praeliminované. Leu že v skutočnosti vidíme práve opak toho. Ovšem že železnice menej doniesly, tak aj železodielne, ako to pri udomácnenej už drahej manipulácii ani ináč nemožno, ale za to značne vyšší dôchodok ako bol praeliminovaný, mali sme menovite z direktnej a potravnej dane. V celku prijali sme v spomenutom roku o tri milliony viac, ako bolo v rozpočte. Že prečo toľké deficity ? Nuž preto, že vláda a jej orgány nevedia sporiť. Kol. Ghyczy, kedysi Tiszov socius malorum et bonorum, nedávno jasne dôvodil v snemovni veľmožov, že o sporivosti nezdá sa mať vláda ani pochopu a predsa že bez toho nikdy k poriadku neprídeme. A sporiť možno vo všetkých odvetviach nášho verejného života: pri administrácii, ktorá je k vôli „štátnym záujmom“ veľmi drahá; pri súdoch, ktoré sú príliš komplikované a zdĺhavé; pri školstve, ktoré je v záujme madarisácie nanajvýš útratné. Ale naši štátnici nechcú to uznať. Sám nový minister financií, Kol. Tisza dôvodí, že „záujem štátu“ požaduje vždy väčšie a väčšie vý dávky. Takýmto činom nemôže byť ovšem o sporení ani reči; nám nutno vraj zvýšiť príjmy! Ešte krikľavejšie bije do oču štátne zlohospodárstvo, ked porovnáme aspoň jedno decennium. Roku 1875 mali sme príjmov 193 mill, a roku 1885 bolo už 324 mill., teda o 131 mill, viac a deficit predsa zostal vždy vyšše 40 millionov. Nuž, čo z toho, ked aj dľa receptu Tiszovho budú sa príjmy množiť ? Nedostatok zostane ten samý. Kam s takým hospodárením? Peňažníci dajú nám ovšrm z času na čas potrebný groš, len že to dlho trvať nemôže. Pri každej príležitosti prízvukuje sa záujem štátu. Na konto tohto údajného záujmu hreší sa na celej čiare, ním prikrývajú sa všetky privátne záujmy klík a osôb a vedľa týchto tratí skutočný záujem štátu na svojom význame. Z roka na rok, z kroka na krok vidíme a cítime, že to, čo vyhlasuje «sa u nás za záujem štátu, je zväčša mámenie nerozhfadeného obecenstva. Záujem štátu! Na konto tohto údajného záujmu žije aj moloch madarisácie. My vidíme, že mravne a duševne nedvíhame sa v pomere k ťarchám, naopak že — odhliadnuc od vlastného prispenia, od vlastnej pomoci — vždy hlbšie padáme. Ba čo viac: zle pochopený, pomýlený záujem štátu ničí nás aj materiálne. Začínajú to už nahliadať aj sami madarisátori, čoho najnovším dôkazom je aj protest nitrianskych advokátov proti nariadeniu o madarských prílohách k súdobným aktom Nedá sa ani mysleť, žeby tí páni v tomto ohľade skutočne chceli brániť zákon, naopak, presvedčení sme, že tu rozhoduje jích vlastný materiálny záujem a že nezákoritosť nariadenia len preto vyzdvihujú, poneváč je to takým obťažením obecenstva, pri ktorom by aj oni značnú ujmu utrpeť museli. Vlastný madarisáciou ohrožený materiálny prospech diktuje jim teda protest proti údajným záujmom štátu. Tu hla schádzajú sa už naše všeobecné bôle. Koho čo zabolí, ten sa ohlási. Našich sťažností nepovšimli si dosial nikde, naopak hanobili a prenasledovali nás aj takí páni, ktorých vidíme teraz v rade obrancov urazeného zákona. Bár by čím skorej prišli aj k poznaniu tej pravdy, že tu len jeden spoločný liek: svoboda a rovnoprávnosť! Politický prehľad. ------25. marca. Nemecké voľby msly výsledok, aký najmenej priali si v Berlíne: ukázalo sa nimi, že obyvateľstvo Elsaska a Lotaringie je s celou dušou za Francúzsko. Po šestnástich rokoch iste nemilý dôkaz pre Nemecko. čo nahovorili sa v Berlíne o spokojnosti obyvateľstva v týchto zemiach, odtrhnutých od Francúzska; za každým spomínali len „niekoľkých agitátorov“ : a pri posledných voľbách, ktoré Bismarckovci usilovali sa previest v svoj prospech všetkými možnými hrozbami, vyšetrovaním, zatváraním patriotov, ukáže sa, že koľko duší v Elsasku a Lotaringii, toľko agitátorov. Ale i zlostia sa v Berlíne. Akonáhle odbavili si jubileum starého cisára, opät hovoria, že nebezpečenstvo neprestalo, priamo poukazujú na Elsasko aLotaringiu, ako na príčinu ďalších nepokojov, a vyhrážajú sa jim novými zákonami, energičnými poriadkami. Berlín, 24. marca. („Pol. Corr.“) Jestli po prevedení septennatu a po uzavretí spolku s Italiou značne utíšil sa doterajší všeobecný nepokoj, tak Europa vydáva nemeckej ríši svedectvo, že ked rastie moc Nemecka, to nie je nebezpečenstvom, lež garanciou mieru. Znepokojovať sa sú síce ešte vždy príčiny, ktoré však z ohľadov na starého cisára boly v Nemecku zamlčané. A poneváč tieto príčiny neprestaly, od dňa 22. marca predošlé prekážky a nebezpečenstvá zväčša opät vystúpia do popredia. Hlavnou príčinou je i teraz to, ako drží sa Francúzsko naproti status quo, stvorenému frankfurtským mierom. Zrastom nemeckej sily je vojna iste odročená, no že nebezpečenstvo neprestalo úplne, toho istotu Nemecko vidí v tom, ako ukázalo sa smýšľanie Francúzska pri voľbách elsasko-lotaringských. Táto okolnosť nemohla ujst pozornosti nemeckých štátnikov. Či Nemecko ukáže svoje smýšľanie podobnou demonštráciou, je ešte otázka. Toľko s istotou možno povedať, že v Elsasku a Lotaringii budú sa robiť energičné poriadky už v krátkom čase a v záujme mieru je želateľuo, aby Francúzsko nahliadlo, že jeho každé zamiešanie sa do tejto otázky bude energične odvrhnu'o. — Význam Lessepsovej cesty bol veľmi precenený. Nemecký dvor uctil si jeho zásluhy. Osvedčenia Lessepsa za mier považujú v Berlíue ako ctihodnú osobnú mienku; viac v tých osvedčeniach nemôžu videí, keďže medzi takými osvedčeniami a zámery chauvinistov dotyčné Elsaska a Lotaringie sú neriešiteľné protimluvy. Londýn, 24. marca. Dľa zdejších chýrov bulharská vláda na zlomkrky posiela vojsko do Burgasu a Varný, kde alebo už boly pokusy povstania alebo obávajú sa neporiadkov. Rím, 24. marca. V dnešnej ministerskej rade všetci ministri složili svoje torby do rúk Depretisa. Kráľ vyslovil želanie pred ministerpredsedom Depretisom, aby parlament bol svolaný a neistému stavu koniec urobený. — Do Afriky už len v novembri pošlú vojsko, lebo generál Saletta drží teraz operácie za nemožné. Teraz znovu zaujme a obsadí sa len Saati. Rím, 24. marca Veľký počet kardinálov a prälátov pápežského dvoru je velmi znepokojený, že pápež zamýšľa vymenovať Galimbertibo za štátneho sekretára, ktorý úrad mohol dosial obsiahnuť leu nuncius a kardinál. Kardináli upomínajú pápeža na výsledky, aké bude mat vymenovanie tohoto — ako vyslovujú sa — liberalisujúceho frondéra k najvyššiemu úradu kurie. Pápež odvoláva sa na zásluhy Galimbertiho pri zprostredkovaní cirkevného mieru s Nemeckom. Galimberti zostane v Berlíne, kým v panskej snemovni nezaklúči sa rokovanie o cirkevnej predlohe. Solia, 24. marca. Cano» dnes bol na svobodu prepustený. — Regent Živkov a ministerpredseda Radoslavov včera vydali sa na cestu po krajine. Stojlov včera večer vrátil sa sem z Carihradu. Belehrad, 24. marca. Vzhľadom na okolnosť, že v Rakúsko Uhorsku a Turecku zakázaný je vývoz koní, vojenský minister nariadil kupovať domáce kone pre kavalériu. — Na základe zákona o hotovení pušného prachu, dynamitu a iných explosívných látok finančný minister zakázal dovoz pušného prachu zo zahraničia. Pušný prach i pre privátne potreby musí sa brat zo štátnych skladov.