Národnie Noviny, október-december 1889 (XX/115-144)
1889-11-21 / nr. 137
Bezmenné dopisy neprijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. JUed»ls:cjL»9 ■■■ I ■■ fis* 4 s» «- .w I «.* I f«- -w rM'' ■■ v«*. Wt-w- •=* 1 ■■ Ročník XX. Štvrtok, 21. novembra 1889. číslo 137. Revolúcia z hora. „Svobodomyselná“, ústavná éra maďarská oblažila uhorské národy všeličím. Zaviedli všetko, čo za Nemcov zatracovali, zaviedli žandárov a financov; zakázali dohán sadif; naváľali daní, ako nikdy predtým; rozmnožili úradnícke čaty zbytočnými darmožrútmi; eksekútorský bubon hučí v obnovenej ústavnej ére, ako nikdy predtým; zkazili verejné mravy; sklátili dôveru v spra vodlivosť a pravdu; zneuctili právo i svoje zákony ; urobili vôbec všetko, čo len môže otriasť základy krajiny a znebezpečif budúcnosť obyvateľstva. Konečne Tud pustil sa útekom z kra jiny úradníckej svevole, eksekúcií a defraudácií pred biedou a násilenstvom. Ale liberálna éra nepustí jicb, aby šli za prácou; ona stíha a lapá jich svojimi žandármi a núti jich doma sedeť, kde niet ani práce, ani výživy. A prečo to všetko? Pre jednu namyslenú, nesmyselnú, blúznivú ideu: z Rumunov, Slovákov, Srbov, Nemcov, židov a cigánov sfabrikovať „veliký“ národ madarský. Už aj tie najseriosnejšie kruhy maďarské daly sa do práce fabrikovať ten „jednotný národ“, bez bázne a studu, bez rozvahy a opatrnosti. Nenapadne jim, že čo robia, zle robia i iným, i samým sebe. Nenapadne jim ani len to, že keby sa i podarilo opraviť Pána Boha a prírodu, a sfabrikovat ten „jednotný národ“, že nebude to národ pravý a súci, ale len taká posnášaná, bezcharakterná miešanina, blato, dobré len pre každého národohrnčiara. Je to až na poľutovanie, ked človek soriósnych ináče ľudí vidí pracovať na takom bohorúhavom, mizernom diele a k tomu s húževnatosťou, lepšej veci hodnou, a podivnou pri národe, ktorý často vravieva o svojom „slamenom ohni.“ A dôsledne pracujú, a chystajú sa pokračovať v tom zkazonosnom diele. Celé vystupovanie Gustáva Baksicsa v posledných časoch v brošúrach a vládnom „Nemzete“ je dôkazom toho. Smutné výhľady pre krajinu, ked pionieri vlády, vystrojenej so všetkými zbraňami štátnej moci, hlásajú potrebu takého diela a vyhlasujú ho za tú najhlavnejšiu úlohu. A trapné časy očakávajú tých, z ktorých má sa fabrikovať ten „jednotný národ madarský“; ktorí sú určení byť materiálom na nákovu štátnej a vládnej moci a pod kladivo rozbúrenej madarisátorskej spoločnosti. Budú to časy ďalšieho mučenia a utrpenia, do nemôžu mať trvácnosti, lebo konečne predsa len rozum víťazí nad bláznovstvom, osveta nad tmou, mravnosť nad spustlosťou. Veru smutné výhľady pre krajinu a jej obyvateľov, kedže najhlavnejšou úlohou vlády má hyť utvorovať národ, vlastne pretvorovať národy. Tejto chimére prispôsobia sa vraj — pán Beksics to aspoň predzvestuje — všetky reformy reorganisovanej vlády Tiszovej na poli štátneho, hospodárskeho, školského a administratívneho života. Môžeme si predstaviť, ako budú vyzerať tie reformy, kedže jejich prvou úlohou má byť utvorovať „jednotný národ a jednotnú spoločnosť.“ Čože bude to za školská výučba, čo za administrácia, kedže jejich cieľom má byt výlučná starosť o pretvorenie Nemadarov v Maďarov? Či pri takomto ciele možno predstaviť si Čo i len odtieň spravodlivosti, rovnoprávnosti, svobody, osvety a pokroku? Pri takom cieli nemôžu povstať reformy, spravodlivé a prospešné celému krajinskému oby vateľstvu bez ohľadu na národnosť; pri takom cieli — a pán Beksics vraví, že je to programom vlády — možno dosiahnuť len jedno: ubíjanie, morenie, hubenie väčšiny krajinského obyvateľstva cestou zákonnou. A čo povedať Da to, ked pán Beksics káže, že všetko ostatné bude závisef od spoločnosti, ako ona „v praksi vyúžitkuje tie reformy?“ Vláda má tak sreformovať jestvujúce zákony, aby ony umožuily utvoriť jednotný národ madarský a jednotnú madarskú spoločnosť, táto ale má vyúžitkovať tie reformy a tak korunovať dielo. Co to znamená? Akokoľvek budeme točiť a krútiť vec, náuky a ciele, hlásané pánom Beksicsom, nie sú ničím iným, ako chceť a žiadať nekonečné bezprávie, násilenstvo a ubíjanie nemaďarských občanov cestou a pomocou sreformovať sa majúcich zákonov. Je to hlásanie formálnej revolúcie, čeliacej na vykynoženie Nemadarov v prospech maďarskej fajty. Vláda, zákonodarstvo, štátna moc a spoločnosť majú previesť „vlastenecké“ vraj toto dielo! A takíto ľudia perorujú a píšu potom o svornosti a bratstve, o svobodomyseľuosti a svobode, o rovnoprávnosti a právnom štáte, o mravnosti a vlastenectve! Politický prehľad. — 20 novembra. O návšteve Milana v Belehrade píšu odtiaľ „Varšavskému Dnevniku“, že z úmyslov svojich, s ktorými prišiel, nemohol uskutočniť žiaden. Ristič osvedčil mu, že regentstvo nemôže ničoho zmeniť na terajšom položení, že kráľ Alexander môže navštíviť svoju matku, kedy mu len ľúbo, a že niet zákona, mocou ktorého možno bolo by vyhnať z krajiny kráľovnú Natáliu. Plán Milana nevydaril sa ani v peňažnej otázke, trebárs dostal tolko, kolko prichodí mu do konca roka. S mitropolitom Michailom hovoril i o svojom rozsobáši, no vladyka osvedčil mu, že rozsobáš, prevedený známym aktom nezákonitébo mitropolita Teodosia, dia kanonických ustanovení pravoslávnej cirkve nemôže mat platnosti. Boly chýry, že Peter Karaďordevič uchádza sa u skupštiny, aby mu bol dovolený návrat do Srbska. Teraz oznamujú z Belehradu, že chýry tie boly bezzákladné. Na francúzsku úvahu o ruských financiách, ktorú podávame dolu nižšie, „Kölnische Ztg.“ robí poznámky a končí: „čo týka sa záverečných slov článku, že francúzski kapitalisti sú hotoví prísť na pomoc Rusku pri staväní železníc, o tom i tak nikto nepochybuje. Dobre bolo by vedet len to, aké železnice budú sa stavať v Rusku: obchodné a či strategické? My myslíme, že skorej posledné; a jestli je tak, nuž v Nemecku nepozostáva nám inšie, ako žiadať si, aby tieto železuice nie skoro boly upotrebené.“ New-York, 19. nov. Dia posledných zpráv, došlých z Rio de Janeira, provisoroou vládou vymenované sú za gubernátorov samé vojenské osobnosti. Prvé punkty proklamácie, ktorou bol vyhlásený nový poriadok vecí, sú nasledujúce: 1) Republika je proklamovaná. 2) Brasiliánske provincie tvoria federatívne spojené Štáty Brasilie. 3) Každý štát má svoju miestnu vládu. 4) Provisouiá vláda vyčká uzavretie kongressu, ktorý bude svolauý. Washington, 19. nov. Brasiliánsky poslanec potvrdzuje, že cisár Dom Pedro včera odišiel na parníku „ABgoas“. Pozdíz brasiliánskych brehov sprevádzala ho loď „Riachnelo“. Poriadok je stály. sem. Benátky, 19. nov. Ruský posol z Ríma prišiel Careviča Nikolaja Alexandroviča tu dnes očakávajú. Athény, 19. nov. Dánsky král a královna dnes odcestovali. Kráľ s kráľovnou odprevádzal jich po Korinth. Francúzska mienka o ruských financiách. Známy národo - hospodársky spisovateľ francúzsky, Leroy Baulieu, v „Journal des Débats“ uverejnil vážnu úvahu o ruských financiách. „Rusko — píše francúzsky spisovateľ — je predmetom neprestajných nápadov v Berlíne a kritických poznámok v Londýne. Verejuá mienka vo Francúzsku prechováva stále Sympathie k veľkej ruskej deržave, anglická a nemecká nedôvera oproti Rusku zakladá sa čiastočne na predsudkoch, no hlavne pochodí zo závisti. V Rusku v pomere finančnom stala sa značná zmena k lepšiemu, to nemožno upierať. Číslice rozpočtu z roku 1888 sú nanajvýš uspokojujúce. Vnímavo študujúc tento dokument, nemožno neprísť k zakfúčeniu, že prostriedky velikej krajiny sú šetrené a rozvíjajú sa veľmi značne. Možno, povedia, že ruský rozpočet, nepodliehajúci kontrole parlamentu, nemá toho charakteru hodnovernosti, aký môžu mat druhé europejské rozpočty; no táto námitka ztratila svoju cenu odtedy, ako ukázaly sa neriady parlamentov a ministrov pri zachodení s rozpočtom v druhých krajinách. Vo Francúzsku my najlepšie vieme, ako málo má vplyvu parlamentská kontrola dotyčné rozpočtu a aké Zdmotané môžu byt financie pri tejto kontrole. Zlepšené položenie ruských financií ukazuje sa nielen číslicami rozpočtu, lež i druhými okolnosťami. Rozumieme zmenkový kurs a taksu ruského úveru. Známo je, že krymská vojna a východná vojna roku 1877 veľmi citeľne poškodily ruskému rubľu, ktorý razom padnul, tratiac 36—37 procentov pri premie ňaní. Od tých čias položenie zostávalo stacionárnym, a síce následkom nestáleho položenia Balkánskeho polostrova, nápadov berlínskeho časopisectva a nedôvery v trvácnosť europejskébo mieru. Toto všetko stlačovalo 'ruský papierový rubel, a tento vliv, pôsobivší padanie ruského rubľa, možno silnejšie účinkoval, než tá okolnosť, že v obehu nachodilo sa príliš mnoho týchto papierov, koľkost ktorých v 1878. roku dosiahla výšky jednej milliardy 92 millionov rubľov. Takým spôsobom hodnota ruského rubľa 1887. roku znížila sa tak, že tratila 45—50 procentov. No rokom 1888 položenie zmenilo sa a kurs rubľa začína stúpat; ztrata jeho teraz je už menšia o 25 procentov. A taký obrat nemožno pripisovať dočasnému vlívaniu dobrej úrody. Obrat ten spôsobený je druhými, 0 mnoho stálejšími príčinami, medzi ktorými prvé miesto zaujíma popravenie finančnej administrácie a postupné zveličovanie dôchodkov krajinských. Ruský kredit popravil sa v tej istej miere. Čo týka sa ruského rozpočtu na rok 1888, len cbarakterisuje sa hlavne tým, že v ňom číslica štátnych dôchodkov prevyšuje číslicu predvídaných výdavkov, a pritom, jestli porovnáme ho s francúzskym rozpočtom, uvidíme, že je značne menší od francúzskeho, ktorý kníše sa medzi 3 milliardami a 8 milliardami 100 millionami frankov, v skutočnosti však ide i vyššie, kdežto ruský rozpočet, berúc terajšiu hodnotu rubľa, dosahuje len 2 milliardy 300 millionov frankov. Obyčajné výdavky boly určené v rozpočte 1888. roku na summu 853 millionov rubľov, no neprevýšily 840 millionov. A zvyšok, povstávajúci z toho, že dôchodky prevyšujú výdavky, dosahuje summu 58 millionov rubľov. Štát, ktorý môže preukázať iaký zvyšok, teraz v Europe je veľkou riedkostou! Rozumie sa, priaznivý stav riadneho rozpočtu môže byť zkazený rozpočtom mimoriadnych výdavkov; no táto časť rozpočtu je veľmi skromná v Rusku, neprevyšuje 36 miliónov 848.000 rubľov a ďaleko nedosahuje číslice francúzskeho rozpočtu. Porovnávajúc 1 v druhých pomeroch číslice ruského rozpočtu s číslicami francúzskeho, treba nám povážiť ešte to, že ruský sotva prevyšuje dve tretiny francúzskeho, tre-