Národnie Noviny, október-december 1889 (XX/115-144)
1889-12-03 / nr. 142
Ročník XX. Utorok, 3. decembra 1889. Bezmenné dopisj neprijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Síefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. ■C«*«® a» Ii «• * s», ■■■ ■ ■■ ■ • m-sím.*' I i*. 3» «' .’m: (»«"«I ■ «<'■3*. w □E*wiub*4&. ’♦B -a # i Číslo 142. JOZEF ŠČASNY Mecén slovenský, dekan a farár na odpočinku, zakladateľ b. „Matice Slovenskej,“ b. katolíckeho gymnasia v Kláštore pod Zniovom, spolku s v. Vojtecha, muž národnou horlivosťou a obetivosťou vynikajúci, zomrel dňa 1. decembra v Prešporku v 77. roku svojho požehnaného života. Jozef Scasný narodil sa dňa 10. apríla 1813 v Búr-Sv.-Mikuláši, v rodiskn Jána Hollého. Oduševnený osobnosťou tohto svojho slávneho krajana a priateľstvom Ľudovíta Štúra, hneď za mladý zahorel láskou k národu. Mnoho obetoval na slovenské kulturálne a náboženské ciele. V posledných rokoch vykonal dielo, ktoré činí ho nesmrteľným v národe slovenskom: obetoval 10.000 zl. na vydanie slovenského prekladu sv. Písma, čoho dožil sa, žiaľbohu, len čiastočne. Večná, vďačná a slávna mu pamäť v národe! Stoličné voľby. Už teraz šesť rokov kochali sme sa nádejou, že to posledný výkrik zomierajúceho vyciveného starca — tie stoličné voľby. A dnes zase posielajú nám toho kostlivca na krky so žiadosťou, že ešte na šesť rokov. Ľutujeme posla, ktorý ua kožu obecenstva chcel by sa ešte trochu popásť, ale obdivujeme aj naivnosť tých kruhov, čo myslia, že možno s nim previesť prípravu k lepšej budúcnosti. Mesiac december roku 1889 bude pre Uhorsko velapamätným: starý stoličný systém dere sa ešte raz na verejnosť s posledným otravujúcim výdychom. Spôsob, akým sa to deje, zaslúži povšimnutia. Niet tu už ani obvyklej pretvárky, hra s úradami vedie sa s cynickou otvorenosťou. Ľudia bez schopností a mravnej postati perú sa o úrady, ako o odhodený mastný koštial; syn, brat, švagor, vnuk, kmotor, každý chce kus chleba, každý chce utvrdiť sa v nádeji, že pri soštátnení administrácie bude sa museť s nim počítať. A hlavní župani sú hlavnými režisérmi tejto hry. Bez hanby, bez studu vystupujú nezDáme veličiny ku delbe ako by zdedenej korysti. Sám vládny „P. LI.“ venoval týmto pohybom pozoruhodnú úvahu. Vláda dozvedela sa vraj, čo hlavní župani miesty vystrájajú. Už dosť dávno cítil sa minister vnútra pohnutým rozposlať na jurisdikcie upozornenie ohľadom možných kandidátov na stoličné úrady. Ako by sa to samo sebou nerozumelo, ako by hlavní župani nemali vedef, koho v smysle zákona a intencie zákonodarstva kandidovať možno. A predsa to nepomohlo a minister vnútra znovu rozposlal obežník, v ktorom vyzýva jich, aby prísne konali svoju povinnosť a aby prekazili všetky nezákonné a neslušné kandidatúry. A myslíte že to účinkovalo? Chyba lávky. Daktorí hlavní župani dávno už prestali všímať si ministerských úprav, zvlášte kde jedná sa o jich rodinné záujmy. Nepotismus slávi aj teraz po celej krajine svoje oržie. Na podžupanské úrady kandidujú najbližší pokrevní, synovia hlavných županov a na iné najvyššie miesta driapu sa ľudia, ktorí nemajú k tomu ani potrebných schopností aui mravnej oprávnenosti a predsa s plnou istotou počítajú na svoj úspech mocou svojich rodinných pomerov. Že ako takým činom voľby vypadnú, o tom snáď nie je v pochybnosti ani sama vláda. Bude to krásny materiál pre budúce reformy! A vláda nebude ho môcť fumigovať. Tu bolo by treba zavčasu zakročiť čo najprísnejšie. S úpravami a náradami niet tu zhola žiadnej pomoci. Vláda musí vedeť, že hlavní župani nie sú takí svedomití a citliví páni, žeby si jej slová k srdcu pripustili. Kde jedná sa o jich moc, slávu, vplyv, materialné výhody, čerta sa oni starajú o ministerské nárady. Ostatne my sa nad tým všetkým ani nepozastavujeme, poneváč vieme, že si je tomu sama vláda na príčine, poneváč ten nepotismus po stoliciach je vlastne jej dielom, ona ho tam vypestovala a utvrdila, preto že voči svojim oddaným kreatúram musela byť všade a vo všetkom povoľnou. Ohľady na snemové volby nedovolovaly jej žiadna prísnosť. Raka ruku umýva. Stoličné koterie majú pred očami jeden cieľ: pojistiť si úrady na ďalších šesť rokov. Ci ale také pokračovanie, aké tu zo strany vlády vidíme, môže byť primeraným úvodom k vážnym reformám? Vláda sama dala na túto otázku najlepšiu odpoveď odročením reformy administrácie na ďalších šesť rokov. Je vám to skutočne do zbláznenia s tými našimi reformami. Rečí ani piesku, rozličných plánov celé kopy, ale k skutkom ďaleká tu cesta. Aké bude to mať následky, preto nás ovšem hlava nebolí, ale radi by sme jich dožiť čím najskorej. Novými stoličnými voľbami postavená je vláda na veľkú próbu, či ozaj za šesť rokov chce trpeť nešváry duševne i mravne padlých nedocbúdčaf. Alebo či ozaj vyhynula už v Uhorsku úplne svedomitosť a statočuosť. Mnohí dešperujú, my s poľutovaním dívame sa na špatnú hru, lebo mnoho trpí pri nej hmotné i mravné blaho obyvateľstva. l Politický prehľad. 9 — —■ 2. decembra. V dopise z Odessy »Daily News“ spomínajú tajné vyjednávanie medzi Tureckom a Ruskom. Predmetom vyjednávania je turecká Arménia. Jestli dohodnú sa, tak Turecko ešte toho roku prepustí Arméniu Rusku. Turci sú vraj i tak presvedčení, že Rusko zaujme Erzerum pri prvej vhodnej príležitosti, alebo pri prvom znamení vojny v Europe. Dopisovateľ dokladá, že jestli skutočne vyjednávajú, Turecko odhodlalo sa k takému kroku len z ostražitosti; ono chce smierif svojho mocného suseda na Kavkaze a zabezpečiť sa pred jeho agressívnymi zámyslami. Na vešť svojho dopisovateľa „Daily News“ poznamenávajú : „Kto v poslednom čase pozoruje pomery Ruska a Turecka, uzuá o zpráve nášho dopisovateľa, že je veľmi vážna z mnohej stránky. Pomery v Arménii sú