Národnie Noviny, október-december 1891 (XXII/115-153)
1891-11-21 / nr. 137
Vychodia tri razy do týždňa. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko os celý rok.................. 12 zl. ia pol roka................. 6 zl. as átvrt roka............... 3 zl. do cudzozemska na celý rok................... 15 zl. Bezmenné doplsj prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. B edL»lz:ci»9 »»«1 ■■■ ■ ■■ I • «»-*»«*■** 3 «?■*«. -w mrc. »v. JLml«Ročník XXII. Sobota, 21. novembra 1891 Číslo 137. Čitateľské spolky, ľudové a školské knižnice. Už viac ráz boli sme vyzvaní šľachetnými ľudomilmi nielen v tomto, ale aj v iných slovenských časopisoch k sriadovaniu čitateľských spolkov a k zakladaniu ludových a školských knižníc. Vyzvanie a hlas týchto ľudomilov odznel, čo hlas volajúceho na púšti, lebo ked poobzeráme sa po našich slovenských stranách a skúmame spoločenský život jak v mestách, tak po väčšie^ dedinách, vidíme, že to všetko ide ešte po starom, že spoločenský život nepôsobí na ľud vzdelávateľne, ale ženie ho do hmotného úpadku a mravnej i duševnej zkazy. V čom že záleží spoločenský život, zvlášte cez zimné obdobie u mnohých našich remeselníkov a roľníkov? Sídu sa ku Icikovi, rozkážu si litrík alebo dva, zahrajú sa i v karty; pri ktorých častokrát sa pobašteria, ba i pobijú, potom sa žalujú, bývajú posúdení a tu hotová škoda a úpadok z hmotného i duševného sta- Doviska. Ked tak človek príde do mesta alebo dediny, kde je spoločenský život dľa istých pravidiel a zákonov sriadený, kde nachodí sa čitateľský spolok, ktorý má noviny a svoju knižnicu, kde základ spoločenského života zo stanoviska vzdelávatefnéko je už v elementárnej škole položeoý r zumnou výučbou, výchovou, pomocou takzvaných školských knižníc, tam nevidíme mravný a hmotný úpadok, ale vidíme s nájdeme spoločnosť, ktorej údovia sú ľudia napospol v každom ohľade samostatní a ktorých i v najhorších pokúšeniach života dar nezvedie a hrozba neskloní. Od koho závisí sriadenie a udržanie takéhoto spoločenského života? K sriadeniu toho potrebný je muž v každom ohľade vyzkúsený, vážny a činný. Spoločnosť pospolu udržať, aby to všetko išlo v barmoničnej shode, nenie tak ľahká vec. No my sme tak šťastní, že mali by sme k tomu mužov, ale chybuje odhodlanosť. Dľa môjho vedomia boli by sme spoločensky sriadení v Turč. Sv. Martine, v Lipt. Sv. Mikuláši a v Tisovci. Možno že aj inde, neviem, ale sú mestečká, dediny, kde len pred nedávnom spoločenský život kvitol a dnes údovia jeho ponorení sú do tuhého a dlhého spánku. Dá sa tu všade niečo sklepať, len trochu energie a viacej chuti. Ci nemohly by si naše mestečká t a spôsob Martina sriadiť aspoň v zime raz mesačne poučno-zábavné večierky. Tieto večierky majú veľmi dobrý vplyv jak na jednotlivcov, tak na celok mesta. Sú zajímavé, lebo možno ich sriadiť poučno-zábavne s rozličnými variáciami. Krásna missia ponúka sa tu po dedinách, ktoré sú vzdialenejšie od mesta, zvlášte pre kňazov a učiteľov, myslím zakladaním ludových a školských knižníc a sriadovaním čitateľských spolkov a zábavno - poučných večierkov. Kňaz s kazatelnice, učiteľ v škole hovoria ľudu a deťom, že neporiadny, nemravný a nenáboženský život vedie človeka do záhuby; ako napomohlo by to ich šľachetné snahy, keby ľudu poskytla sa príležitosť, žeby videl, ako má sa strániť takého života, keby vplývalo sa naň prostriedkami, ktoré prekážajú mu vrhnúť sa do duševnej i hmotnej zkazy. Áno, prostriedkov treba použiť, ktorými nielen raz do týždňa, ale častejšie možno pôsobiť na povýšenie nášho Iudu z mravno kresťanského i z národného stanoviska. Lud je na to prislabý, aby sám od seba vedel vynájsť prostriedky, pomocou ktorých mohol by sa vzdelávať a tak svoj spoločenský život na mravnom základe dvíhať. Tie prostriedky hľadať, o ne sa starať, ľud privábiť je povinnosťou otcov a vodcov ľudu, na ktorých slová by kňazia a učitelia. ud poslúchne — a to boli Kňaz i pri takejto príležitosti má a musí byt kňazom, učiteľ učiteľom. Ovšem že musí byť pri tom opatrný, aby na svojom stave a vážnosti netratil. No myslím, že každý uhádne spôsob a takt. Nepovedal som nič nového, no z príležitosti terajšieho zimného obdobia a dlhých večerov chcel som len upamätať a upozorniť tých, ktorých sa to týka, aby dáko nezabudli. __________ J. Burian. Politický prehľad. — 20. nov. Srbsko teda sprostilo sa Milana. Vláda poslala k nemu do Paríža predsedu štátnej rady Dokiča, bývalého vychovateľa kráía Alexandra, posledný raz vyjednávať- Dokič vrátil sa z Paríža s listinou, mocou ktorej bývalý kráľ Milan zrieka sa všetkých svojich občianskych práv i svojho generálskeho rangu. Za to všetko dostane dva milliony vo frankoch. Sú zprávy, že okrem toho Milan zaviazal sa nevstúpiť viac do Srbska. Minister Girs v utorok bol ešte v Stuttgarté u královny-vdovy Oľgy; v stredu mal audienciu u kráľa a včera ráno východným expressným vlakom odišiel do Paríža. O položení v Brasilii „Times* malý nasledujúcu zprávu: V Rio Grande vlivom armády a námorníctva Präsident Fontseka bol prinútený vyhlásiť diktatúru a rozpustiť parlament. V severných provinciách brasilianských, i vo väčšine južných obyvateľstvo je za monarchiu; z centrálnych krajov len v okrese sídelného mesta Rio Janeiro sympatisujú s republikou. Tak bol by snád možný kompromiss, v smysle kto rého vnuk cisára Don Pedra stal by sa hlavou štátu pri trojčlenovom regentstve. Paríž, 19. nov. Miuister Girs dnes večer o 6. hodine došiel sem. Na nádraží vítali ho ruský posol baron Morenheim, personál poslanstva_ a menom präsidenta Carnota gróf D’ Ormesson. Časopisy vítajú Girsa s veľkým oduševnením a spomínajú, že prišiel do Paríža vôľou samého cára. Carihrad, 19. nov. Sultánov zvláštny posol Fuand paša, v sprievode troch vysokých úradníkov a Maximova, dragomana ruského posolstva carihradského, na zvláštnej lodi zajtra ide na Krym pozdraviť cára z príležitosti jeho striebornej svadby. Ruský posol Nelidov šiel už popredku, včera. Turecké posolstvo má mimoriaduy charakter: sultán želá si nanovo vyjaviť cárovi svoje priateľské city a utvrdit terajšie dobré pomery. Berlín, 19. nov. Konservatívna strana uzavrela žiadať od vlády predloženie takého návrhu zákona, ktorým bursový obchod bol by postavený pod vládny dozor a nečistá špekulácia bursová aby bola vyhlásená za prečin, ktorý i privátnoprávne stíbat treba. Belehrad, 19. nov. „Narodni Dnevnik“ dozvedá sa z radikálnych kruhov, že Ďaja prevezme ministerstvo zahraničných diel, Stojan Protič ministerstvo vnútra, Pašič ministerstvo financií alebo obchodu. Zbrojenie bez konca kraja. Nemecká vláda predložila ríšskemu snemu ríšsky rozpočet. Riadne výdavky na vojsko obnášajú o 14V2 milliona mariek viac a na marínu o 3 milliony; mimoriadne výdavky však na vojsko o 78 millionov a na marínu o 91/2 mill, mariek viac, spolu teda na vojsko a na marínu o 105 millionov viac ako roku predošlého. Najväčšia posícia je 40 millionov pre delostrelectvo, je to prvá ráta zo 106 millionov, ktoré vláda určila na zapravenie potrieb u artillerie. 13 millionov je ustanoveno na ručnú zbraň, 26 millionov na ozbrojenie nových pevností. Na chovu vojska určili o 6 millionov viac. Z povýšených výdavkov pre marínu určujú 8 millionov na stavbu nových válečných ludí a 71/2 mill, ako druhú rátu na opevnenie Helgolandu. „Western Daily Press“ sdeluje zase, že aj anglická vláda sostavuje program novej flotty. Komissia odborných znalcov pracuje vraj už na tom. Anglická flotta má sa sosilnit natoľko, aby mohla protipostavit sa a odolať spojeným flottám dvoch veľmocí, a toto vyžaduje, aby každoročne boly vystavené 4 válečné lode, 10 križovných a 15 menších lodí. Anglická vláda odhodlala sa vraj na tento krok obzvlášte následkom osvedčenia francúzskeho ministra maríny, ktorý žiadal, aby francúzska flotta každý rok dostala 8 nových lodí na miesto 8 starých, a síce 2 válečné, 4 krížovné a 2 torpédové lode tej najväčšej rýchlosti. Nové francúzske válečné lode majú byt ozbrojené každá 52 delami a objemu po 12.000 tún. Anglickí odborníci tvrdia, že anglická flotta, jestli má byt mocnejšia nad iné, musí dostať nových 100 torpédových korábov. Cár poslal predsedovi francúzskej republiky za jeho blahoželanie cárskemu páru k striebornej svadbe nasledovný telegram : „Prosím vás, pane predseda, prijmite nielen moju, ale aj najúprimnejšiu veľaku carevny za vaše tak veľmi srdečné blahoželanie a za nádej, vami vyslovenú ohľadom blaha mojej osoby a mojej dŕžavy. Alexander.“ Veľkí kňazi Alexej a Vladimír boli v predošlý piatok na poľovačke u predsedu Carnota. Ked po poľovačke vracali sa do Paríža, vrchnosti a ohromné zástupy ľudu pozdravovaly ich na nádraží v Rambouillete. Hudba hrala ruskú hymnu a ked vlak nastupoval cestu, zástupy volaly: „Nech žije Carnot 1“ — „Nech žijú veľkí kňazi!“ — „Nech žije cár!“ Z Algiru sdelujú, že Francúzi usporiadali velikú slávnosť a fakládu na poctu ruských officierov. Ľudové zástupy preukazovaly veľkolepé ovácie ruským hosťom. Pri hostine boly vynášané zdravice na cára, carevnu a predsedu republiky Carnota. Veiiká Viedeň. Už skoro zničia umelé priehrady medzi mestom Viedňou a jej početnými predmestiami, Veiiká Viedeň stane sa skutkom. Millionové mesto bude právnym i colným i administratívnym celkom. Ale v tej Viedni daleko nestoja veci tak krásne, žeby okatnih rozšírenia mesta, žeby toto avancement vítali s nejakou neobyčajnou radosťou. Tak zdá sa, časy sú veľmi zle volené pre takéto metamorfosy. Niekdy Viedeň nebola antipatická národom rakúskym. Pod Viedňou rozumelo sa veliké mesto, sídlo bohatstva a krásy, mravenište ľudí, voždy živé a mrviace sa, ba i miesto pre bezstarostný, príjemný