Národnie Noviny, október-december 1891 (XXII/115-153)
1891-12-03 / nr. 142
Vychodia tri razy do týždíia. Predplatná cena pre Uhorsko a Eakúsko na celý rok.................. 12 zl. cia pol roka................. ® zl. na štvrť roka............... 3 zl. do cudzozemska na celý rok................... 15 zl. Bezmenné doplsy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijimajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. -q»«»*- . __L1 1 'I fggF** —------- -g W ftl n lf i»f " j *»d m 1 ■■ I m t ■?<?•< <5 I j» a» 4^«i ^5-«s S **■ -w n'-«*.»’«. ■»'v- Mi:a»iirtln e. Ročník XXII. Štvrtok, 3. decembra 1891 Číslo 142. K situácii v Cislajtánii. Parlamentárne pomery v Cislajtánii sú nanajvýš rozhárané. Gróf Taaffe vedie od počiatku svojho panovania politiku „z prípadu na prípad“ a preťahovaním sladkých motúzkov darilo sa mu to dosiaľ natoľko, že pre vážnejšie návrhy vždy vedel získať si väčšinu. To ovšem nemohlo trvať viac na dlhšie časy. Neúprimnosť grófa Taaffea voči slovanskej väčšine budila nedôveru a následok toho bol, že pretrhla sa politická niť, ktorá spojovala ho s jednotlivými stranami rajchsrátu. Nedávne udalosti sú nám známe. Gautschovými germauisátorskými snahami posmelená strana nemecká očakávala rozhodný obrat v svoj pro spech a ked posledne osvedčila sa väčšina za návrh Plenerov na uľavenie vojenskej dane pre malých priemyselníkov, už bláhali si Nemci, že nadišiel im deň k prevzatiu vesla. Táto zpupnosť nemala ovšem žiadneho základu, lebo dosť skoro prišli k trpkému presvedčeniu, že tá väč šina bola len náhodilá, prispením Mladočechov a antisemitov. Hued na druhý deň boli Nemci porazení a zmenou taktiky vynútili Mladočesi dôkaz, že ani vláda nemá väčšiny, na ktorú mohla by sa spoľahnúť vo všetkých prípadoch. Ak to tak dalej pôjde, stane sa vladárenie Taaffeovo v terajšom spôsobe nemožným. Obojetnosť v politike nevedie nikdy k zdarným výsledkom. Lichotiť Nemcom stálym germanisova- Dím a zároveň ujisťovať Slovanov o svojej spravodlivosti, bez toho, žeby tomu aj skutky zodpovedaly, to nie sú prostriedky získať si Sympathie väčšiny, nech by ona z akýchkoľvek živlov pozostávať mala, naopak to sú prostriedky k povzbudeniu nevôle a rozhodného odporu proti nejasnému, liknavému, ba často spravodlivé požiadavky väčšiny zrovná urážajúcemu systému. Pri takýchto okolnosťach je celkom prirodzené, že je všeobecná zvedavosť, ako sa to skončí; jednotlivé strany často rokujú v svojich kluboch o situácii, no ani jedna nedáva, ale ani dať nemôže svetla do veľkej tmy, ktorá zahaluje politický obzor. Mladočeský klub osvedčuje, že terajšia česká delegácia na rajchsráte vytrvá vo svojom dnešnom, ked aj osamotelom postavení, až do tej doby, keď budú jej dané záruky, že národné požiadavky české dôjdu súhlasu a podpory ostatnej pravice. Osobitnú politiku a ako vždy politiku neslovanskú vedie klub poľský. Úradná zpráva tohto klubu hovorí, že je to „politika voľnej ruky“, akú bol zaujal hned z jari, no klub že hotový je prispeť k utvoreniu pevnej väčšiny, ale len v spolku s klubom konservatívcov (Ho henwart) a s klubom nemeckej lavice! A aj to leu pri tej podmienke, keby bral sa náležitý ohľad na národné tradície a autonomistické požiadavky Poliakov v Haliči, alebo populárnejšie rečeuo: na upevnenie panstva Poliakov a potlačenie haličských Rusov. Také je smýšľanie väčšiny poľského klubu. Sú ovšem stránky aj v poľskom klube, ktoré s tým nesúhlasia. Konservatívna frakcia je rozhodne proti akejkoľvek alliancii s Nemcami a mladší vyslanci, menovite „demokratickí“ a „liberálni“ naliehajú na to, aby klub viedol politiku slovanskú, spoločnú s klubom mladočeským. No rozhodujúci faktori sú aj len proti stienu dákeho slovanského spolčenia. Ved v klube prednesená bola aj taká mienka, že za každú cenu treba prekaziť rozbitie klubu Hohenwartovho, aby totižto neodtrhly sa od neho slovanské živly a nespojily sa s klubom mladočeským vo veľký klub slovanský. A v tomto ohľade že panuje v poľskom klube úplný súhlas. Tak daleko siaha „slovanský“ Separatismus po ský. Od grófa Taaffeho závisí teraz, ako utvoria sa najbližšie v Cislajtánii parlamentárne pomery. Hororí sa, že spojenstvo vlády s ľavicou je už po posledných udalosťach nemožné, a ak je pravda, že Gautsch mal by preto byť prepustený, to poskorilo by riešenie otázky, len to je temné, či potom bolo by postavenie vlády k slovanskej väčšine úprimnejším, spravodlivej ším. Podľa dosavádnych zkúseností ťažko dačo takého očakávať. Politický prehľad. ------2. dec. V Itálii je zase zle proti Austrii. V delegácii gróf Kalnoky na dotaz Zallingera o rímskej otázke odpovedal, že pápežská otázka ešte nie je riešená a on nemôže sa ňou zaoberať, no v súhlase s náro dami Rakúsko-Uhorska prechováva želanie, aby postavenie pápeža zodpovedalo neodvislosti svedčiacej jeho vysokému úradu. Národy Rakúsko Uhorska pria telsky smýšlajú s Itáliou a sú plné poctivej snahy byť za každých okolností v úprimnom spojení so súsedným štátom, spolok s ktorým je jedným zo základov rakúsko-uhorskej politiky. Otázka, spomenutá delegátom Zallingerom, nemôže byt teda predmetom meritornejšiebo rokovania, ak nemajú byť urazené city italianského národa, a to nikto nechce. On, Kalnoky, nerobí žiadne vývody, lebo kľúč k riešeniu otáz neho problému ešte nie je vynájdený. Noviny v Itálii boly touto odpoveďou veľmi po horšené. Rakúsko-Uhorsko, spojenec Itálie, má vraj pápežskú politiku; rakusko uhorský minister inostranných diel povedal, že problém vatikánskej otázky je tak ťažký, že ešte nebolo ho možno riešiť. I v parlamente iuterpellovali vládu. Ministerpredseda Rudini nebol prítomný, odpovedal na interpelláciu minister vnútorných diel Nicotera. Hovoril: „Práve teraz dostal som telegram, v ktorom ministerpredseda ozná muje mi, že v pondelok odpovie na interpelláciu ctihodného Bovia. čo týka sa však spomínaného osvedčenia grófa Kalnokyho, poneváč neznáme toho hodnoverný text, treba nám byt zdržanlivými pri jeho posudzovaní. No v mene celého kabinetu osvedčujem, že ťažko nám padá pokladať to osvedčenie za pravé, tým ťažšie, že mal sa tak osvedčiť minister dŕžavy, spojenej s Itálou. Pre nás niet rímskej otázky a ani nemôže byt.“ V pondelok zvestovali z Ríma, že následkom depeše, obdržanej z Viedne, ministerpredseda Rudini požiadal komoru, aby len v stredu mohol odpovedať na interpelláciu v cirkevnej politike. Petrohrad, 1. dec. Oznamujúc, že minister Girs vrátil sa domov a nastúpil svoj úrad, „Journal de St. Petersbourg“ dokladá, že ačpráve cestoval' výlučne zo zdravotných príčin, robil návštevy podľa plánu. Rím, 1. dec. Kalnokyho osvedčenie spôsobilo vo Vatikáne veľké uspokojenie, pre pápeža bolo milým prekvapením. Rozpráva sa, že kardinál Rampolla, obdržiac blahoželania kardinálov, sám blahoželal a ďakoval grófovi Kalnokymu. Berlín, 1. dec. O návšteve dánskeho kráľa u cisára „Post“ hovorí, že je to púhym aktom zdvorilosti a vrátením cisárovej návštevy z roku 1888. Ďalej „Post“ reprodukuje článok „Graždaniua“, uamerený proti Caprivibo reči, a spomína, že toho samého dňa, ked Girs bol na audiencii u cisára, prišla vešť o pomknutí kavallerie na západnú hranicu ruskú. Protikresťanské pohyby v Kytaji nabúdajú vždy nebezpečnejšieho rázu. Najnovšie zprávy sdeľujú : „Reuter. Off.“ sdeľuje z Pekingu: Na severnej strane velikého múru vypukly dve revolúcie; ešte vážnejšie povstanie vypuklo v okrese Takov. Mandaríni vymohli od povstalcov všeobecné šetrenie svojich, ale dopustili prenasledovanie kresťanov. Povstalci vyplienili europejské missie a zavraždili asi 300 ľudí s tou najstrašnejšou ukrutnosťou. — Generál gubernátor Li Sung Čang poslal po železnici viac tisíc vojakov proti povstalcom. Missionári opustili Čun Hoa, ktoré leží severovýchodne od Pekingu, poneváč vrchnosti nie sú vstave chrániť ich. „Daily Chronicle“ sdeľuje z Tien-Činu: Postup povstalcov, ktorí bez odporu zaujali už viacej miest, ide dalej. Povstalci dopúšťajú sa ohavných, bezpríkladných ukrutností. Belgickú missiu zrúbali najneľudskejším spôsobom, ženy a deti usmrtili po najohavnejšom trýznení a mučení. Deti rozsekali na kusy a hádzali na velikú vatru. Vravia, že okresní mandaríni schvaľujú tie neľudskosti. Daktorí hlavní mandaríni pohostili vraj vrahov po krvavej seči. Medzi Europejčaumi v Pekingu panuje najvyššie rozhorčenie a rozčulenosť. Diplomatický sbor v Pekingu pripravuje sa presídliť sa do prístavného mesta Tieň Činu, kde je viacej europejských válečných lodí zakotveno. Na obranu Pekingu sťahujú námorníkov. Y nemeckom ríšskom sneme hovoril socialistický vyslanec Bebel o úžasných následkoch, aké bude mať panujúci militarismus pre nemecký národ. „Rozmnožovanie vojska, aké máme vo výhľade podľa slov ríšskeho kancellára, presahuje sily národa. Ríšsky dlh nemecký vrástol už na 1600 millionov. Kedy bude takým pomerom koniec? Kancellár uznal, že niet generála, ktorý bol by vstave operovať s toľkými massami, aké sú v armáde sústrednené. Následkom takého apparátu zahynieme. Ako sohnať potrebné peniaze? poskytnúť. Pochybujem, žeby peňažníci chceli tolko Pri tom treba mat na zreteli, že Itália a Rakúsko prišly so svojím úverom do najkrajnejších hraníc. Nevyhnutný následok bude teda, že pri najbližšom vyhlásení vojny nastane celý rad štátnych bankrottov. Neobyčajne ťažké bude zásobovanie vojska a pri terajšom zdokonálení strelnej zbrane nemožné bude postarať , sa o opatrenie ranených. Všetky nemocnice v Europe nepostačia pre ranených, ktorí už po prvej bitke pokryjú bojište. Prof. Billroth vypočítal, že ani počet lekárov, ani počet ošetrovateľov a nosičov poľných nemocníc nepostačí. Okrem toho bude v Nemecku asi 4V2 milliona mužov odňato svojmu povolaniu a milliony takzvaných malých ľudí budú zbavené výživy.“ Ďalej hovoril Bebel o colnej ochranárskej politike. Produkcia nemá odbytu. Núdza a bieda v obecenstve stále rastie. Štatistika bankrottov z posled