Národnie Noviny, január-marec 1892 (XXIII/1-38)
1892-03-26 / nr. 36
čase bude možno dať chudobným kňazom, ked aj nie celú kongruu, teda aspoň takú podporu, aby na budúce nemuseli trpet biedu. Konečne sdelil primáš shromaždeniu, že na výslovnú žiadosť Jeho Veličenstva bude počas zasedania snemu, menovite v zime, v Pešťbudíne residovať, ináč ale že bude tam zastúpený stálym arcibiskupským vikárom. statnosť, neodvislosť a ústavné práva Uhorska. Ta kyto návrh neprijmem za predmet ani len podrobného rokovania. Predseda zakľúčil generálne rokovanie, po neváč nik viacej nežiadal si hovoriť. Záverečné reči odročily sa na zajtrajšie zasadnutie. Krajinský snem. Peštbudín, 22. marca. Baron Bela Ambrózy reflektoval na reč Fer dinanda Horáns?.keho, pred niekoľko dňami predne senú. Tvrdenie Horánszkeho, žeby pri voľbe v lipanskom okrese úradníci boli robili nátlak na voličov v prospech liberálnej strany, je celkom bezzákladné. Ale národná strana ovšem dopustila sa nečistých prostriedkov. Na dôkaz toho prečítal list, ktorý pred seda národnej strany bol upravil na istého okres ného notára a v ktorom žiadal tohoto, aby 30—40 hlasov odviedol na národnú stranu; útraty, s tým spojené, že vraj milerád zapraví. (Smiech na pravej strane.) — Ferdinand Horánszky odvetil že ne pochopuje, čo sa tým listom má dokázať. Isté je, že prečítaný list nepodvracia to jeho tvrdenie, že úrad níci neoprávnene vplývali na voľbu a v prospech vládnej strany. Nasledovalo pokračovanie v rokovaní o adresse. Alfred Svéter ubezpečoval opp .síciu, že medzi liberálnon stranou a vládou nikdy nebolo pevnejšej solidarity, ako teraz. Národ chce reformy a pri voľbách vystavil väčšine mandát, aby previedla reformy. Liberálna strana nepovažuje povestný dvojparagra fový administratívny zákon za zrúcaninu, ale za pevný základ administratívnej reform*. Väčšina uskutoční túto reformu prípadne aj s gtófim Apponyim, jestli bude chcet, i bez neho, jestli bude bočiť, alebo jestli bude treba aj proti nemu. Gróf Gabriel Károlyi: Ved uvidíme! (Krik z prava.) Sréter: Časové pomery prajú tomu, panuje mier a snem má päť rokov pred sebou, ktoré ne možno zabit obštrukciou. Odporúča návrh väčšiny, Mikuláš Ba r t ha dokazoval, že zmena zákona o vyrovnaní s Austriou nevyžaduje žiadueho tretieho faktora, súhlas snemu a panovníka dostačuje k tomu. Zákon o vyrovnaní nezrušil zákon z roku 1890, ktorý výslovne zaručuje suverenitu Uhorska. Pragmatická sankcia ustáľuje len dedičný poriadok a ked by všetci oprávnení dedičia Leopolda I. vymreli, ihned prestala by všetka spoločnosť medzi Uhorskom a Austriou. Teraz uhorské pluky patria do spoločnej armády, poneváč však zákon o vyrovnaní dáva pa novníkovi právo nakladat s armádou, Jeho Veličestvo môže teda rozkázať, aby uhorské pluky vylúčené boly zo spoločnej armády. Odporúča návrh Ugronov. Jul. Győrffy osvedčil sa tiež za návrh Ugronov. Predseda: Ct. snemovňa! Preznačeného niet už viacej. Alebo chce ešte niekto hovorit? Alexander Csanády: Návrh vlády je figliarsky sostavený, lebo je dielom Kolomana Tiszu, ktorý roku 1861 nechcel ani do slova dať sa s Austrijcom, teraz však zaoberá sa so shotovovauím lichotivých prípisov a so zrádzaním práv maďarského národa. (Krik a protimluva z prava.) Tomu je tak, ako vravím, darmo tajíte to! (Hluk.) A ja nedivím sa tomu, že moje slová zle dotýkajú sa ct. pánov vládnych vyslaucov, poneváč spolu ťahajú na jeduom provaze b Tiszom. Vládny návrh adressy je dielom politických vierolomcov, rytierov za spoločné záležitosti a austrijských priateľov (Hluk), je dielom takých ľudí, ktorí záujmom Austrie-Viedni hádžu v obeť samo-Pešťbudín, 23. marca. Referent adressového výboru Alex Bokros s v záverečnom slove ešte raz odporúčal návrh adres sového výboru. Poznamenal, že medzi národnou a liberálnou stranou je fúsia nemožná, poneváč oddeľujú ich osobné a nie zásadné rozdiely. Poznamenal dalej, že liberálna strana na každý prípad zabezpečí, aby vôľa väčšiny prišla k platnosti. Docieli sa to budto tým, že opposícia nebude nadužívať svobodu slova, alebo v protivnom prípade tak, že väčšina utvorí zodpovedajúce ustanovizne. Prosí národnú stranu, aby nemámila svoje dobré sily na sterilnú osobničkársku politiku, Káról Eötvös po dlhej polemii s predrečníkmi osvedčil, že cieľom neodvislej strany je, aby po utvorení samostatného Uhorska, Austria a Uhorsko stály sa vernými a spoľahlivými spojencami. Odporúča svoj návrh adressy. Gr. Alb. Apponyi konštatoval, že celá dlhá dobatta nepriniesla a neobjasnila parlamentárnu situáciu. Tvrdenie ministra financií, žeby národná strana bola počas volieb bojovala s heslami neodvislej strany, nemá žiadneho základu, Žiadosti národnej strany nevykračujú z rámca štátoprávneho vyrovnania. Národná strana chce maďarskú kultúru, ale táto je nemožná, ked synovia krajiny, vnadení do vojska, vyučujú sa tam v reči nemaďarskej a ked maďarský živel je tak slabo zastúpený vo vyšších vojenských kruhoch. Uhorsko potrebuje aj svoju samostatnú cedulovú banku, obzviášte stane sa to nevyhnutným po sria dení valúty. Národná strana vyčká vládne návrhy reforiem, ale vopred nemôže vysloviť svoj súhlas a svoju dôveru k predlohám vlády. Preto odporúča svoj návrh adressy. Minister financií Alexander Wekerle neprijme to upodozrievanie, žeby bezzákladne bol obviňoval národnú stranu, lebo ona počas volieb skutočne vy užívala štátoprávne heslá neodvislej strany. Potom prečítal viac odstavcov z programnýcb rečí gr. Alb. Apponyi a doložil, že tieto odstavce sú jasným dô kazom, že národná strana nebojovala otvorene, ale mala dva programy, jeden pre intelligentné, druhý pre neintelligentné publikum. Ostatné záverečné reči budú prednesené v zajtrajšom zasadnutí. Peštbudín, 24. marca. Dnes držal záverečnú reč Gabriel Ugrón; bránil svoje štátoprávne stanovisko, hovoril ostro proti vyrovnaniu a proti vláde, ktorej vytýkal, že svoje vírazstvo môže ďakovať len nátlaku a podplácaniu Gróf Szapáry v dlhej reči bránil vládu a s uspo kojením poukázal, že vládna strana je svorná. Nad užívania dopustila sa pri voľbách aj opposícia. Nasledovalo hlasovanie, ktoré previedlo sa povstaním a malo za následok, že väčšina prijala uávrh výboru. — Budúce zasadnutie v stredu. Na denný poriadok príde debatta o rozpočte. Prehľad časopisov. jarma, ale že treba vedieť urobiť ich spokojnými a spôsobnými k osvojeniu si europejskej kultúry. Aká naivná reč! Keby osvobodeuie kresťanských národov zpod tureckého jarma i bolo len polovicou veľkej úlohy, Rusko i tak veľmi vysoko stojí vo svete a človečenstve, lebo vždy len ono samo poduj'malo sa vykonať túto úlohu, „kultúrna“ Europa len hatila ho v tom, ona zakaždým chcela ponechať kresťanské národy v mohamedánskom rabstve, A že to, čo Rusko vykonalo svojimi veľkými vojnami za balkánskych kresťanov, je len polovicou úlohy, čiaže to vina? Ci nie „kultúrna“ Europa hodila sa na každý osvobodený štát balkánsky? Nie ona prichytila sa prevrátiť čistý pramžň v mutnú vodu? Všetky zmätky v každom osvobodenom štáte balkánskom sú ťažkým hriechom tejto Európy. Ona marí druhú polovicu onej veľkej úlohy. Podobuá táranina a nesvedomitost je i to, čo „National Zeitung“ píše dalej o bývalom kráľovi Milanovi. Kým, sediac na tróne srbskom, robil zmutky u Nemcov, požíval priazeň — teraz im je lump, keď už nemôže robiť zkazu v balkánskom slavianskom štáte. „Nikdy — píše Nemec — ešte v žiadnom štáte koruna nebola na hlave tak nehodnej, ako je hlava Milanova. Milan nikdy nebol herosom. (To veru nikdy nedržal sa za herosa ani ou sám. Red.) Možno, že vzdal sa trónu zo strachu, aby nepotkal bo osud jeho predchodcov, a že nevedel, ako sa vymotať z ťažkostí, ktoré nahromadil si sám. Syna svojho nechal bez obrany v rukách politikom, a pritom takých, ktorých on sám považoval za svojich najväčších nepriateľov. V histórii jest mnoho príkladov toho, že panovníci boli shodení s trónu alebo vzdali sa ho sami, do Milan predstavuje prvý príklad „ztrateného“ panovníka, ktorý predal za peniaze všetky svoje práva. O tom niet žiadnej pochybnosti, že od času odstúpenia Milana Rusko dostalo v Srbsku úplne svobodné ruky. (Aha, kde ho bolí! (Red.) Srbsko stalo sa ohnišťom nepokojnej propagandy, ktorá všade vytŕča hlavu, tu v Bosne, tu v Hercegovine, tu zase v Makedonii, alebo vyzýva srážku s Bulharskom,“ — to jest usiluje sa zmariť v ňom nemecké a všelijaké europejské intrigy. Veru hrdý je osud bývalého krála Milana. Europa, europejsbá kultúra a politika najprv zkazily ho, a potom ho ani len nepoľutujú. Chýrnik. BESEDNICA. „Čary a kuzly.“ Píše Terezia Vansová. II. Žiak, žiačka, dievča na vydaj a nevesta. Ked dieťa všetky tie nemoce, hroziace útlemu zdraviu, prekonalo alebo lepšie obišlo ich, tu prichodí do veku, kde hračku zamení knižkou. Múdre mamky a tetky naženú chudiatku toľko strachu pred školou a „rechtorom“, že ono len s trasúcim sa tielkom a krikom-vreskom odvedené býva do školy. Už vopred boja sa matky, ako odvedú nezbedné dietky svoje do školy, ked že tie o škole ani počuť. No ale múdra žena i tomu vie rady. „No nič, Juda moja, len ty prikáž dieťaťu, aby kadenáhle do školy príde, chytilo sa o stoličku. Tak tí privykne, ako by nič.“ A aby dieťa aj dobrý pochop malo, treba ho v ten istý deň zaviesť do školy, v ktorý narodilo sa. Knihu pod hlavu klásť, to zná každý lenivý žiačik, či mu to spomohlo, vedeli by nám spolužiaci vyprávať. Nuž ale: „kto sa učí, ten sa mučí.“ Aby dieťa milé bolo ľudom a svetu, preto umýva ho matka vodou, ktorou umyla chlieb do pece sádzaný i vysádzaný. Aj openkancovou vodou umývané deti bývajú milé a vzáctne pred íudmi. Toto posledné budí milé rozpomienky z dôb detinstva, ked nám voda, ktorou sme sa na svatvečer umývali, tak divno voňala. Nemci a Balkánsky polostrov. Nemcov i teraz mrzí Balkánsky polostrov, ked veru majú dosť svojej biedy. Berlínska „National Zeitung“ píše, roz umie sa, s ostrím proti Rusku obráteným, že nie je dosť osvobodiť kresťanské národy zpod tureckého Ked matka češe dievčatko, dokončiť má s tým želaním: „vlasy do zeme, dievča do nebe“. Pri tom cmukne ústami, ako robí sa, ked pozeráme kysnúce cesto, alebo prihovárame sa cudzím deťom. Tým cmuknutíra, tuším, odháňa sa vplyv „zlých očú“ (O prídení z očú, pozdejšie), aspoň tak vyrozumela som z niektorých prípadov. Ked chlapcovi mamka šije prvé gatky, musí ich ušiť na jedno posedenie, aby, ako mládenec, košík nedostal. S týmto sú čary okolo osoby chlapca asi u konca, kým nepríde do toho veku, že má ísť na vohľady alebo pod assentírku. Dievčatko zavčasu chytá sa práce, to ihly, to vretienka. Prvé nitky, ktoré dievčatko napradie, použije matka k tomu, aby dievča nimi premerala, potom vyniesla na cestu a túto merala nitkami krížom krážom. To za to, aby dievčaťu dlhé vlasy narástly. Druhé nitky zase smoce na klbiečko a káže dievčatku hodiť do mlynského kameňa, aby hodná priadka bola. Pri dorastajúcej deve robia sa mnohé čary, ako nachodíme tu už i v znamenitých úvahách p. Holubybo v rozličných ročníkoch „Slov. Pohľadov“. Sama znala som jednu slečnu alebo „kišasoňku“, ktorá ked dostala vlasy mladého človeka, miešala ich do vápna a bielila ohnisko so slovami: „Ako tieto vlasy höret budú, tak aby si ty horel za mnou!“ Ale nesplnilo sa jej, lebo on dozvedel sa o tom, odvrátil sa od nej a ona — kdesi vo svete vedie život nie príkladný. O obradoch pri námluvácb, rukovinách máme už — Meniny biskupaStrossmayera. Slávny biskup Strossmayer dostal ku svojim meninám dňa 19. tohto mesiaca vyše 300 telegrafických pozdravov a prípisov, medzi nimi — rozumie sa — aj od redakcie „Národnícb Novíu.“ — Hlad. V okrese dombrovskom v Haliči je hrozná bieda. Skoro 3/4 obyvateľstva trpia hladom. Hladová horúčka objavuje sa už ako nákazlivá nemoc. — Francúzi a Rusi. „Figaro“ sdeľuje, že malá spoločnosť francúzskych výtečných osôb pôjde do Petrohradu, aby doručila cárovi utešený pamätník. Je to celkom privátne, podujatie, bez všetkého úradného rázu a má byt považovaný len za dôkaz „vemnoho nasbieraného materiálu a nechcem známe už veci opärovať. I u nás vedia si rozličnými čarami pomáhať, aby milú osobu privábily, nemilú ale zahnaly od domu. Z toho už vraj mnohý nevinný pri šiel do ťažkej nemoce, menovite deti, ked prekročiiy takú „porobeninu“. Ked matka nasýpa peria do duchien a vankúšov, tu hľadí, ak len vie dačo, dať dnu aspoň jedno zrnko klokoču (ovocie staphylea). Toto má odháňať všetky nepriateľské nástrahy na manželské šťastie. Aj penjaze, pustené medzi peria, majú odháňať chudobu a biedu z domu. Na miesto toho ale často dostáva sa mladej neveste mnoho nepriateľských nástrah; ked nedá pozor svatka, ktorá ide s duchnami, tu ľahko vložia jej do postele všelijaké nebezpečné a v bosoráckych výkonoch často prichodiace predmety, ako nože, zapichnuté kríž na kríž, ihly, nebožiece, šidlá, škrupiny a Boh zná čo; všetko také veci, ktoré pichajú a vražia, lebo im je uloženo, aby to manželstvo rozpichaly. Dobroprajné svatky ale dajú na miesto toho chleba a medu, alebo pálenky. Aby vraj mladá žena ľahko mala dietky, treba je, aby matka tri hrachy pustila zo svojich do dcériných úst. To má sa stať, ked mladá nevesta ide na sobáš. Aj ľanom alebo konopami obviažu mladú nevestu, aby jej dievky malý toľké vlasy. Cesnak a čistec treba jej tiež dať do uzlíka, to je proti všeliakým strygônstvam, chleba a koláča preto, aby nikdy nebola bez neho. Idúcej von dvermi mladej neveste držia koláčpletenec, cez ktorý ona prefúknuť musí husie pierko