Národnie Noviny, január-marec 1892 (XXIII/1-38)
1892-01-14 / nr. 5
Vychodia tri razy do týždňa. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko na celý rok.................. 12 zl. aa pol roka................. 6 zl. aa átvrf roka............... 3 zl. do cudzozemska aa celý rok................... 16 zl. «-«9 &•*. «s 1 *•-. Ročník XXIII. SUm* víoecká khížníCä KOŠICE, Leninov« 12 ä .«5JL». a» expeÄlci Štvrtok, 14. januára 1892 Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. efrankované listy sa neprijímajú. tlívé čísla predávajú a po 8 kr. L«8-Číslo 5. Snemové voľby. Ľudia, rozpomíuajúci sa na volebný rucb v rokocb sedemdesiatych iste najdú, že tohoročné voľby a prípravy k ním ztratily mnoho z živosti. Číslo popísaných voličov klesá z roka na rok, ešte viac číslo skutočne voliacich. Rozmnožujú sa okresy, v ktorých voľba nenie už borbou, ale ceremóniou, a vlastne povedzme pravdu: komédiou. Iba v jednotlivých okresoch, kde zahovoria čisto osobné záujmy, a potrasú mešcami, vystúpi na pevršie bľadý obraz, tieň nekdajšieho volebného ruchu. U nás na Slovensku v posledné časy iba antisemitism us pohýbal ľudom — ale ked ľud videl, že horkoťažko vyvolení vyslanci antisemiti ztratili sa ja kosi bez stopy, ztratil i tam dôveru a sedí doma. Ukázalo sa, že heslo národného slovenského ústredného výboru bolo vyslovené z duše ľudu. Osvedčenie z roku 1884, uzavreté vtedy valným sjazdom slovenských patriotov, volebný ústredný výbor i na teraz podržal. Premeniť by ho bol mohol iba svolaním dôverníkov zo všetkých strán, ale načo? Pomery a podmienky nielen že sa nepolepšily, ale zhoršily v každom ohľade. Slováci neodstúpili od volieb bez próby, oni postavili celé desiatky kandidátov, svojich najlepších mužov. Tak kandidovali: Daxner, Húrban, Radlinský, M. Mudroň, Pavel Mudroň Viliam Paulíny Tóth, Palárik, Tvrdý, Culen, Sasinek, Dohnány, Dula, M'lec, Štefan Radlinský, Graichman, Hýroš, Turzo, ZávoJuík, Cbrástek, Blaho, Turský, Boor, Gotčár, Korauš, Slotta, Chovanec, Malatinský, Algôver, Moravčík atd. atd. a niektorí z menovaných po viac ráz. A tak na próbach nechýbalo — a to seriósnych. Ale kdekoľvek vystúpil muž s národným programom, všade zkúsili sme to isté: prekazenie vyvolenia za každú cenu, pred voľbou veľkým štátnym a úradníckym tlakom, a ked i to neprospelo, jako vo Vŕbovom a Sučanoch, fíglom, násilím a nehanebnou falsifikáciou. Bolo vydané heslo: Slovák s národným programom nesmie dostať mandát. Môžme smelo tvrdiť, u nás nevolí Ind, ale po prvé popisujúca komissia, po druhé volebné predsedníctvo. Ved k nám neopováži sa ani žiadna sriadená, uznaná a neanatemisovaná strana, ktorá narába tiež s grošom, ktorá má boháčov medzi sebou a tvorí pred voľbami volebný fond. A ked sa opováži, utrpí fiasko, jako Apponyi v Senici. Národný človek nájde proti sebe vždy koalíciu nielen tých čo sedia u hrnca, ale i všetkých, ktorých síce varechou odohnali, ale ktorí majú jakú takú nádej zasadnúť k nemu. Voči absolútnej fyzickej nemožnosti zákonnou cestou prísť k mandátu, škoda by bolo poriadnemu človeku dávať meno na pospas klebete, nádavkám, škoda by bolo vliecť národ k urne, ztrativšej čistotu, a prostredné byť príčinou demoralisovania dobrého ľudu. Passivitou svojou stra a slovenská osvobodila celé kraje od špiny podplácania, žranice, všelijakých nestatkov a výstupkov. Ked nie iné, táto negatívna zásluha sama viac váži, než všetky reči, povedané hornovidieckymi vyslancami na uhorskom sneme. Povinnosťou našou je rešpektovať heslo, jestli nenaskytnú Ba celkom zvláštne, lokálne, so záujmom všeobecným spojené okolnosti. Pravde podobne ani jednoho takého prípadu nebude. Zadržíme-li, jako žrali ľudia, dobre mienené a dobre premyslené heslo, vyhráme všade na váhe a význame, čo vyhrali naši ľudia, ked odstúpili boli od uzavretia svojho, a činne súčastnili sa pri voľbe tak zvaných antisemitov? Oni poslali na snem dvoch ľudí, ktorí možno že boli anti semiti, ale to neboli ľudia z ducha nášho, dalekí všetkému, za čím práhne duša slovenská, horko-ťažko vyvolení, ani jedným atomom nespojili sa duchovne s našim národom. I tu slúžili sme iným, i to bolo len paholčenie, a nie svoboda a víťazstvo našej myšlienky. Pre slovenského človeka len jedna zástava môže znamenať svobodu, len jedna zástava zaslúži obetí, štrapácií, rozčúlenia volebného, a to je zástava čistej slovenskej strany, to je program národný, ľudový. A ked nenie dovoleno rozviuúť túto zástavu, všetko ostatnie nenie hodno vyjsť pred dom v časoch tohoročnej influenze! Až nám garantujú, že zákon chrániť bude i náš program, že nebudeme s ním stáť vne všetkého zákona, potom bude na mieste i volebná činnosť. Dotiaľ zostáva i zostane pre nás slovo „ústavnosť“ planým, prázdnym, nič neznamenajúcim slovom. I mlčanie má svoj význam. Čím imposantnejšie bude naše mlčanie, tým výrečnejšie bude ono protestovať proti tým strašným násilenstvám, ktoré dialy sa a dejú na národe našom. Nech tečie kalným, lenivým prúdom volebná rieka, nech upevňuje sa a vzrastá presvedčenie o bezúčelnosti volebných manévrov! Niekdy mala volebná agitácia aspoň niečo inštruktívneho, dnes ona je plytká a lživá, jako je plytkosť a lož, že Apponyi predstavuje sa Košičanom jako kuruc! Pekný kuruc! Možno si predstaviť niečo plytkejšieho? Je to skutočne smelé dôverovanie a stavanie na hlúposť svojich poslucháčov. Nás udržuje od aktivity volebnej hlboké presvedčenie, že nám surová moc nedovolí voliť dôstojne a dia našej vôle; no jest ešte jedna príčina, ktorá inde v krajine voľby robí fádnymi, bezduchými, je to všeobecná politická apatia, zavládnuvšia práve mysliacou časťou obecenstva. Tých pár barlekinských šovinov, čo chcú politiku obživiť svojimi skokami a nespi niteľnými utópiami, nezmenia nič na faktumé, že jestvuje bezcitnosť a mŕtvota na politickom poli. A ked odhliadneme ešte od tých ľudí, ktorým je politika výhodným alebo nevýhodným remeslom, ktorí ešte jako tak máchajú politi ckými, vypelichanými krýdlami, predstaví sa nám politicky mŕtva, tichá, do základov nespokojná, zo dňa na deň živoriaca massa!! Svetozár Húrban VajansJcý. časopisom, ktoré predstavujú to ako unicum, „Norddeutsche Alig. Zeitug“ odpovedá, že roku 1845 arcibiskup kolínsky Geiszel a arcibiskup vratislavský Diepeobrock, i roku 1866 arcibiskupi Melchers a Ledochowski boli od samých monarchov sprisahaní. Dňom pred skladaním poddanskej prísahy minister kultu gróf Zedlitz-Triitzschler v čest Stablewského dával obed, na ktorom bol i kancellár Caprivi a finančný minister Miguel. Anglickým poslom v Carihrade, namiesto nebohého Whitea, stal sa Ford, ktorý dosial zastupoval Angliu v Madride. Zprávy, dosial nezaručené, hovoria, že generál Gurko, ako generálny gubernátor varšavský, odstupuje. „Pressy“ a „blatty“ píšu dlhé články a hľadajú príčinu vážnej zmeny v privislianskom kraji. Politický prehľad. ------13. januára. Už to je pravda, že cisár Vilhelm II. nedá ujsť žiadnej príležitosti, kde môže sám urobiť niečo. Teraz sám sprisahal poznianskeho arcibiskupa Stablewského. Bern, 12. jan. Colný výbor národnej rady navrhuje ratifikovanie obchodných smlúv medzi Švajčiarskom a Nemeckom i Rakúsko-Uhorskom, napriek tomu, že vzniklo viac obáv a nesplnilo sa mnoho žiadostí. Spolkovej rade, ktorá side sa 18. januára, vláda spolková predloží memorandum, v ktorom objasní sa obchodno-politické položenie, aké nastane medzi Francúzskom a Švajčiarskom preto, že nemajú obchodnej smluvy. Paríž, 12. jan. Komora zase vyvolila Floqueta za svojho predsedu na rok 1892, a síce 260 hlasmi proti 27. Londýn, 12. jan. Reuterovská kancellária oznamuje z Alexandrie: Sem došlo šesť anglických lodí pozdravit chediva Abbasa pašu, ktorého tu až v piatok očakávajú. Počuť, že chedive v Alexandrii dočká sultánov ferman a tak pôjde do Kaira. Nepokoje v Persii. V Persii zamotávajú sa veci. Ešte neboli utíšili národ pre dobánový monopol, ked v Teheráne už dostali zprávy o vážnom povstaní v Mazandarane. Povstanie vypuklo následkom propagandy akéhosi Saida, ktorý vydáva sa za proroka, tvrdí, že Mohamed naložil mu s mečom v rukách k radikálnej reforme muzulmánskeho náboženstva. Celý okres Kolar-Dašt o krátky čas bol v moci lžeproroka; ľudí, spierajúcich sa uznať jeho moc a poslanie, tresce smrťou. Vojsko, poslané proti nemu gubernátorom asterabadským, utŕžilo si porážku, potom zo samého Teheránu museli poslať vojenskú silu. Na sklonku roku, podľa starého štýlu, píše „Deň“ o situácii na východe: Končiaci sa 1891 rok neprešiel bez následkov v histórii. Ked odhliadneme od vypovedania kráľovnej-matky, možno povedať, že Srbsko roku 1891 urobilo krok napred. Upevnenie cirkevného mieru, poslednými miestnymi voľbami dokázaná pevnosť a sila národnej radikálnej strany, významná v histórii dynastie Obrenovičov cesta krála Alexandra do Petrohradu a Paríža, všetko to sú symptómy neobyčajne priaznivé mladému srbskému kráľovstvu. Ked aj boly v Srbsku robené chyby a poklesky, politiku tohto kráľovstva predsa nemožno nenazvať sympatičnou a zodpovedajúcou idei slavianskeho kráľovstva. — O rumunskej politike trudno povedať dačo zvláštneho; tak ako ministerstvá menia sa tu podobno figúram kaleidoskopu, i politické stránky predstavujú z vyššieho stanoviska dačo menlivého, chaotického. Vo všeobecnosti možno povedať, že Rumunsko nedovolilo svojej nemeckej dynastii vovliecť seba do politiky trojstvenného spolku a nehľadiac na niektoré ťažkosti voči Rusku v zámenu za 1878. rob, táto dŕžava zostane neutrálnou, tým viac, že nenávidí Maďarov vo vyššej miere, nežli Rusko. — čo týka sa Grécka, toto v tom roku zaoberalo sa temer výlučne svojimi vnútornými dielami a v otázkach zovnútornej politiky sympatisovalo so Srbskom a Čiernou Horou. O všetkých spomenutých štátoch, nevynímajúc Rumunsko, treba poznamenať, že v nich. menovite v mladom pokolení, stále rozvíja sa i mohutnie idea balkánskej konfederácie. Hlavným kameňom urážky na uskutočnenie tejto idei javí sa Bulharsko so svojou usurpátorskou