Národnie Noviny, apríl-jún 1892 (XXIII/39-75)
1892-06-30 / nr. 75
Vychodia tri razy do týždňa Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko na celý rok.................. 12 sl. na pol roka................. 6 sl. na á t vrt roka............... 3 sl. do cudzozemska na celý rok.................... 15 sl. ľ.'j.ľjj"»— '■ .. w ledcalcei». Ročník XXIII. Štvrtok, 30. júna 1892. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankovaué listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. kdL í"».«?-**», je» "w rMv** »-«•- ■■ ««»•_ Číslo 75. Zdravotníctvo. U nás tiež prežehnávajú sa až potom, ked! už uderí. V zdravotníckom ohľade nerobí sa na príklad temer celkom nič. Žijeme v avitickej nečistote po mestách a dedinách, o nejakej starosti o sanitárnych poriadkoch ani nechýrujeme. Úmrtnosť detí stojí na tom samom vysokom percente, jako pred sto rokmi. Mestá stoja nekanalisované, zdravotná polícia je pium desiderium. Teraz idú chýry z východu o cholere. Je ona, pravda, ešte daleko, ale, jako známo, má rýchle nohy, preskakuje celé krajiny. Možno, jej blíženie sa trochu rozprúdi u nás zdravotnícku činnosť. Známo, jaké obete požadovala u nás difteritis. Ale posial nič neurobilo sa proti tejto velikej zhubkyni. Lekárske želania a nariadenia zostávajú nevyplnené, taktiež temer všetky nariadenia správnych vrchností, jestli sa také vôbec a to starajú. V najviac prípadoch, pravda, i vrchnosti nerobia nič. Prijde-li nejaká epidémia, bude pozde. Teraz je čas starať sa o zdravotníctvo, ked ešte hrom neudrel. Ešte ani len priamy dar Boží, náš vozduch nevieme si udržať pri čistote a kazíme ho neopatrným odhadzovaním nečistôt ta, kam najmenej patria. Vody nečisté vylievajú sa na ulicu, jamy hnojné sú nepokryté; tak otravujeme si sami vozduch i život. No zato noviny sú plné kultúry a pokroku. Len že zadný dvor je najlepším merítkom kultúry a nie parádna izba. Zdravotníctvo je tak dôležitá vec, že k tomu treba naozaj asíatická správa, aby nebolo pestované všade. Tak i o zdravotnom stave skota je veľmi zle postarano. Pravda, ked vznikne niekde chytľavá choroba, slávne komissie sú ihned hotové bit hovädá úbohým sedliakom, alebo nútiť ich k lacnémn predaju, z čoho majú ohromný osoh pijavice-kupci, špekulujúci priamo na toto nešťastie malých gazdov. Toho máme dosť príkladov. I tu hrá mizerná administrácia hlavnú úlohu, ba podplatky sú veľmi v behu. A tak na úbohého drobného gazdu prichádza razom trojaké nešťastie, dúl, dobytčí lekár a slávna komissia. Pane Bože, o takýchto primitívnych veciach treba u nás písať! Zajdi za čaču, tam by ťa vysmiali, lebo už ícb otcovia dávnym dávno požívajú blahonosné následky poriadku a čestnej správy. Odkedy Tatra stojí, nik nepostaral sa o assanaciu kraja, o zveľadení dobytka, o ochranu jeho pred chytľavými nemocami. Vôbec o ľud sa nik nestará, od Adama až po dnes Zaymusová zemiaková invasia bola jediným opravdu humánnym činom pre tri stolice slovenské, tiež vo svojom spôsobe zdravotnícky čin, nakoľko zdravá zemiaková úroda dobre bude vplývať na zdravotný stav ľudu. Ked ešte naši intelligentní zemani neboli po uši v židovských vačkoch, nechcelo^sa im mysleť a konať, teraz, ked sú priamo rabmi židov, musia konať proti ľudu, brániť záujem židov proti sedliakovi, lebo ináč nevyžijú. či div, že ľud hynie! Tak hynul ľud v Španielsku pod Filipom II., ačkoľvek dvor a vláda pila sa v blesku jubileí a prepychu nevídaného. Pravda, potom prišiel náležitý krach, ktorý nevystane ani na Dunaji, jako nevystal nad brehami šumného Quadalkviviru. V. „j® L O"' Politický prehľad. ------29. júna. V Bredowe, kde spúšťali na novú avisovú lod nemeckú, cisár Vilhelm, ako sa to už rozumie, držal reč, ale veľmi tichú, za pokoj oduševňujúcu. Obrátený k novej lodi, hovoril: „Posvätená si dielu pokojnému. Povolaním tvojím nech je poskytovať pracujúcim oddychu a zotavenia. Svoju ľahkú delostreľbu nos radšej ako okrasu, než do boja.“ Zato v Berlíne nie sú takí krotkí v pomere ku Bismarckovi. Zle-nedobre na neho pre reči, ktoré pohovoril teraz vo Viedni a inde. „Nordd. Allgemeine Zeitung“ píše, že Bismarck tak nadužil právo politickej kritiky, ako štátnik na odpočinku ešte nikdy vo svete. Čo týka sa Ruska — hovoria ďalej tieto noviny — nedobré pomery sú dedictvom po Bismarckovi. Roku 1879 on uzavrel spolok proti Rusku, roku 1887 on zakázal lombardovanie ruských cenných papierov, a dnes, ako hlava opposície, on pra čuje na zmarení svojho dieia. Preto povinnosťou každého nemeckého štátnika je brániť najvážnejšie záujmy nemeckého národa i proti Bismarckovi. A tu potom priamo vyhrážajú sa bývalému kancellárovi. Salisbury už vydal volebný manifest konservativ - nej strany. Sľubuje v ňom všeličo, medzi iným polepšenie položenia robotníctva cestou zákonodarnou. Odporúča voličom dobre si rozmysleť, či irské homerule nebolo by začiatkom občianskej vojny. Londýn. 28. júna. Snem dnes bol zakľúčený trónnou rečou. Trónná reč hovorí, že je primeraný čas svolať nový parlament, potom prízvukuje, že priateľské pomery s dŕžavami zostaly nezmenené. Londýn, 28. júna. Salisburybo volebný mani fest je ostro napádaný so strany Gladstonových orgánov, zvlášte preto, že ministerpredseda pomenoval Parnellistov previnilcami proti jednote Veľkej Bri tanie. Nemci sa plašia. Badenské časopisy tvrdia, že francúzski agenti sú zaujatí dresBÍrovaním poštových holubov, učia ich prelietať z veľkého kniežatstva badenského do Francúzska. Na železničnej stanici v Laudaue videli vraj cestovateľa s klietkou holubov, a bavorský žandár že i zadržal sluhu tohoto cestovateľa. Badenské časopisy poplašené spomínajú, že v prípade mobilisácie pri pomoci svojich holubov Francúzom budú známe i najmenšie podrobnosti z pohybov nemeckého vojska. No časopisy tieto upozorňujú ešte i na to, že Francúzi najímajú si po brehoch Rýna viily, trovia veľké peniaze a tým robia sa veľmi populárnymi u obyvateľstva, čas je vraj porobiť poriadky proti tomuto stavu vecí, vydať zákon, ktorým zakáže sa cu-‘ dzozemcom osádzať sa v mestách, blízkych ku hranici Tíšina. Ešte nenastaly časy kyslých oguriek a morských hadov, a už v zahraničnej politike nastúpila žurnálami tak nenávidená letná tíšina, a to veru dôkladná. Ačkoľvek anglické voľby upútaly na seba pozornosť politického sveta, ony predsa nepostačia vniesť živší pohyb do svetovej politiky. A i tu Gladstonov pro gramm pohybuje sa vlastne len vo vnútorných otázkach, a jeho budúci minister zahraničia, jestli totiž bude kabinet Gladstone, lord Rosberry, objavil svojim voličom asi toto: „Konservatívne listy chvália Salisburyho, že nám dal 6 rokov mieru, a tvrdia, že zahraničie s veľkým strachom sleduje naše voľby preto, že jeatli príde Gladstone k vláde, nastane úplná premena v našej zahraničnej politike, čo to má znamenať ? My, strana liberálna, opovážili sme sa urobiť experiment, zdržovať sa každej oposícíe proti zahraničnej politike Salisburyho, preto žiaden minister nemal tak svobodné ruky v zovňajšej politike ako Salisbury. Dia môjho náhľadu, Gladstone šiel priďaleko pri odporúčauí Salisburyho zahraničnej politiky. My budeme i na budúce robiť stálu zahraničnú politiku, a ked Gladstone príde k moci a ked náš pomer ku všetkým štátom je tak dobrý, ako tvrdia, teda Gladstoneho minister zahraničných diel, nech bude ním ktokoľvek, bude pokračovať v Salisburyho zahraničnej politike.“ Z toho dalo by sa zatvárať že ani víťazstvo Gladstonea nenaruší tíšinu, jestli totiž slová Rossberryho nie sú kortešským chytaním voličov. Volebný boj v Anglicku je tuhý, nik nemôže predpovedať výsledok. Gladstone vzal do svojho programmu i kus delníckej otázky, sľubujúc na každý prípad aspoň zkrátenie pracovných hodín a rozšírenie volebného práva s mottom: „čo muž, to hlas.“ Toto otvorené slovo letí ako oheň massou a privádza mu malých ľudí. Či je to úspešné — to je druhá otázka, lebo v Anglicku veľkí páni sú tí, čo rozhodujú v politických otázkach. V Nemecku, keby nebolo ciest Bismarckovýcb, spali by dávno tichým politickým snom. Cisár sa chystá zase na svoju cestu do Severného mora, a tak bude v Nemecku už tá opravdová tíšina. Pravda tisinu používajú k formidabelnému zbrojeniu. Presentný stav nemeckého vojska bude zvýšený o 63 tisíc mužov v mieri, čo znamená na prípad vojny do 200.000 mužov. Francúzi idú opačne: oni zveličujú armádu svoju na prípad vojny, ked predĺžili srok služby na tri roky. Francúzske rozmnoženie armády je lacnejšie než nemecké, jako vôbec Francúzi v posledné časy stali sa veľmi sporivými. I) nich zmizol deficit vzdor tomu, že urobili to, čo sa nikde nestalo, znížili niektoré dane! Na rok očakávajú značný prebytok dôchodkov nad výdavkami, tiež niečo, čo je zriedkavé. A tak idú teraz splácať štátny dlh, ktorý vyrástol do 32 milliard frankov. Len percenty tejto dlžoby hlcú temer polovicu obyčajných príjmov. Čo jak bohaté je Francúzsko, táto ohromná dlžoba hatí vývin štátnych síl. Pravda, keby bolo treba, vláda mohla by urobiť ešte niekoľko milliard dlhu bez pokolembania francúzskeho kreditu. Francúzska tripercentová renta je al pari, a privátne usporenia sú tak veľké, že Francúzsko troví ohromné summy inde, lebo už domáca industria nemôže ich stroviť. No predsa je dlh ťarchou, a jestli nadbytok upotrebia k umenšeniu dlhu, francúzska industria a zemedelstvo vyvinie sa ohromne. No na armádu Francúzi vzdor tomu nachádzajú peniaze, a ked Freycinet volil lacnejší spôsob rozmnoženia armády, to znamená, že to bolo možné a potrebné z iných ohľadov než sú čisto finančné. Italia, jako vždy laboruje predovšetkým finančne. Bohatá nad iné zem trpí lieňou a sterilnosťou svojich obyvateľov, a jej financie nenapravia sa, pokiaľ nevykantria z národa túto chybu všenárodniu. Nehladovať a byť majetným, to sú dve veci. Italci nemajú nič z onej francúzskej obchodnej pohyblivosti, ktorá robí národy bohatými. , V. Domáce zprávy. Otázka: či bude roku 1895 krajinská výstavka a či nie, veľmi pobúrila obecenstvo. Opposicionálne časopisy poznamenávajú, že na iný cieľ upotrebiť tie