Národnie Noviny, január-marec 1893 (XXIV/2-38)
1893-01-14 / nr. 6
Vychodia tri razy do týždňa. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko as celý rok................. 12 *1. ca pol roka................ 6 sl. 9i štvrť roka.............. 3 sl. do cudzozemska na celý rok................... 16 sl. Bezmenné dopiay prijímajú sa len od známych už dopisovatelov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. ft j eacpeAlci» *w GTvuré. Wt'w. a», rt l ■■ Ročník XXIV. Sobota, 14. januára 1893. Číslo 6. Mravnosť a sila. Kto stopuje dnešuá udalosti, musí primať, že sila a mravnosť nestoja v dobrom pomere. V riadnych zdravých pomeroch sila nedá sa mysleť bez mravnosti. Verejná immoralita silu ubiera. Dnes, možno, padne jedna osoba, de fraudáciou znemožní sa krikľavý defraudant alebo klika — do to musí byt naozaj krikľavý prípad. Len trochu menej krikľavosti alebo šndierskej zručnosti: a ľudia chodia okolo vás po slnko s maslom na hlave, a predsa sa im netopí. Tak veľké mená, jako Lesseps, Eiffel stávajú sa obeťami krikľavej affóry, ale tí malí pl. tit. páni defraudanti a bankrotári prikrytí svojou malichernosťou, smelo honosia sa silou a dajú ju cítiť bez najmenšej ostýchavosti. Sila (väčšia, menšia, taká alebo onaká, ale menovite peňažná) prikrýva dosť hrubé poklesky... Bože môj, mohol z Ameriky vyšibaný internacionálny klamár Herz nosiť rád čestnej legie a prijímať u seba ministrov, sádzať ich na ukradnuté fotely, prečo by sa menši klamár nemohol chvastať svojou silou a veselo ihrať sa na pána... Vec je hodna seriósneho pováženia. Herzovia veľkí a klamárikovia menší a mali, nie sú tomu skutočnou príčinou... Každý člen ľudskej spoločnosti nesie istú časť viny oa sebe. Zdá sa to byt smelé slovo, ale má veľkú ethickú váhu. Pravda, vina nenie jednako podelená, ani zodpovednosť, ale kvintlík viny je dostatočný, aby zobudil v čuj notu srdci zahanbenie. A keby povedomie spoluviny predralo sa u každého člena spoločnosti, uzdravenie bolo by nielen možné, ale blízke a isté. Áno, korí sa ľudstvo sile a váha mravnosti klesá. Čo sme sa nevdojak naobdivovali Napoleonovi I., Bismarckovi; utvoril sa celý kult. Rímskych caesárov sme posmievali, že ich mra morové sochy blískaly sa v chrámoch a obetné plamene horeli u ich nôh; smejeme sa nad Neronom, že sa dal menovať bohom Dionysom a vozil sa na tygroch uliciami Ríma. Kult sily prevádzal sa pred našimi očami, a my sme sa nesmiali. Nenie divu, že potom už kto vzal palicu, ten bol kaprálom. Že smelí dobrodruhovia, ktorí znali operiť sa, pridrať sa ku vnešnej sile, sadli na väzy národom, a marný je boj proti nim, až po tú želanú chvíľu, ked mravnosť bude mať prevahu nad vnešnou silou a svedomie ludstva sotí do prepasti dobrodruhov, zkade ruka zkade noha, veselýah defraudantov, bankrotárov z remesla, ktorí s ukradnutými prostriedkami prevádzajú násilenstvo nad okradnutými. Každý člen ľudskej spoločnosti je povinný zmazať časť viny, na ňom ležiacej, či je távina trpná, či činná. Lebo i trpné previnenie je možné. Nemusíš sám koriť sa sile, ale hľadíš na neprá vosti, nehneváš sa na výčiny a prečiny hnevom spravodlivým, už tým si sa previnil. Vydávanie svedectva je svätou povinnosťou šľachetníka, ktorý nechce mať účasť na modernej modloslužbe. Politický prehľad. ------13. jan. Caprivi rozhovoril sa vo vojenskej komisii ríšskeho snemu nemeckého o politickom položení, dpomínal vrenie vo Francúzsku, možnosť diktatúry, ale on že drží s Bismarckom, ktorý povedal, že vo Fran cúzsku je republika najprimeranejšia forma vlády. Rusko ešte nedokončilo cele svoju vojenskú organi- 8áciu, ale onedlho ono bude najmocnejším vojenským štátom v Europe. Teraz vraj niet protiv ani medzi vládami, ani medzi panovníkmi, no sú protivy vo verejnej mienke. Pre Nemecko je vážnym záujmom udržať veľmocenské postavenie Rakúsko-Uhorska. Ci medzi Ruskom a Francúzskom existuje smluva, nevedno; ale vojenský dohovor iste majú. Obnovenie trojčlenébo spolku, ač nie celkom iste, možno očakávať. Spolok Itálie vážny je pre Nemecko preto, aby Rakúsko-Uhorsko od juhu malo obrany proti Francúzsku. Caprivi potom ešte všeličo pohovoril, všemožne dôvodil za návrh vojenského zákona. Ministnr8tvo Ribota znovu utvorilo sa bez Frey cineta, ktorého miesto zaujal generál Loizillon; torbu námornú neprijali admiráli Gervais a Rieunier, preto predbežne povedie ju sám Ribot. Berlín, 12. jan. „Berliner Tageblatt“ píše, že Caprivi nie ako svoju mienku prednášal, že cesta do Carihradu vedie už nielen cez Viedeň, ale i brandenbuigikou bránou. Kancellár odvolával sa na to, že spolok nemecko-rakúsko-uhorský urobil v Rusku nedobrý dojem a nepriatelia Nemecka v Rusku agitujú spomínaním toho, že cesta do Carihradu vedie už nie cez Viedeň, ale Brandenburgskou bránou (cez Berlín). Paríž, 12. jan. Admirál Rieunier prijal mini sterstvo námorné. _____ Zdá sa, že lord Rosebery má veľkú vôľu pustiť sa do čudných dobrodružstiev s Marokkom, čoby iste kabinetu Gladslonovmu neveľmi poslúžilo. Chcú totiž sultána nastrašiť, aby ho odtrhli od Francie. Dia najnovších depeší poslali celkom riadne ultimatum do Tangeru. Lord Rosebery oddal chúlostivú marokánsku missiu sir Ridgewayovi, ktorý je privážny politik, než aby sa vec mohla ľahko brat. Ridgeway počal karrieru v indickej armáde, bol politickým agentom u samostatného vladára vo vnútornej Indii, v afghanskej vojne mal dôležité kommandó, neskôr vyjednával v Petrohrade o hraniciach. On mal oprávnené nároky na vysoký úrad v Indii, no pomery zahodily ho do Dublina, kde stal sa gubernátorom. Ako už podotknuto, poslanie tohoto muža do Tangeru znamená malú vojnu. Bez francúzskeho usrozumenia bude Anglii ťažko v Marokku pokračovať. Tak stojí Anglia pred nebezpečenstvom nových zápletiek. , Socialdemokratický berlínsky „Vorwärts“ odpovedá na to, čo „Reichsanzeiger“ dotyčné weifenfondovských poisteniek uverejniť uznal za dobré, nasledovne: „Tieto uverejnenia poskytujú presvedčujúci dôkaz toho faktumu, že poistenky o platbách z welfoského fondu nachodily sa v rukách württembergského kapitána D. Millera, a že tieto poistenky boly podpísané od vyslancov a kommandujúcich generálov. „Tak ako pán Miller, rozumie sa, ani my nemenujeme svojho zaručiteľa, oproti tomu doprajeme si tej radosti v príhodnom čase uverejniť nové zprávy o záležitosti a pri tom istotne nebudeme šetriť prijímateľov welfských peňazí. Ostatne týchto pánov možno dnes už rukou makat, a sbory, ktorých sa to týka, musely by byť nevyliečiteľne slepými, jestli celkom isto nemalý by vedet, jaki úcty hodní kollegovia boli kŕmení z valova welfského fondu.“ Attentáty maďarisátorov. Útoky maďarisátorskej čeliadky na vykorenenie slovenskej reči stávajú sa zo dňa na deň bezočivejšími. Neznajú už žiadnych hraníc. A vláda trpí tieto štvanice, a štátni zástupci mlčia, ačpráve trestný zákon určuje prísny trest na poburovanie jednej národnosti proti druhej. To, čo madarisátorská čeliadka vystrája, to nie je už ani poburovaním, je to priamou štvanicou a rozpaľovaním ľudí slovenských. Vláda to trpí a my bezbranní proti týmto štváčom a buričom. Ale svet nech vidí! Preto otvárame túto novú stálu rubriku v našom časopise, kde budeme zapisovať všetky výčiny madariBátorov na reč slovenského ľudu. Otvárame rubriku b „Pályázati hirdetmény“-om a „Nógrádmegyei nemzeti intézetnek.“ V doslovnom preklade zneje nasledovne: Ohlas súbehu. Následkom uzavretia, vyneseného vo valnom zhromaždení novohradského stoličného národného ústavu, odbývaného dňa 22. júla 1892, týmto vypisuje sa súbeh na odmenu tisícročného jubilea, a síce 1000 korún, 600 korún, dve po 400 korún, tri po 200 korún, šesť po 100 korún a dvanásť po 50 korún na odmenu tých učiteľov, ktorí do jubilejnej slávnosti prevedú pomaďarčenie škôl čisto slovenských — alebo prevažne slovenských obcí — novohradskej stolice. Podmienky súbehu. Konkurrovat môže: každý učiteľ, ktorý účinkuje v takej obci novohradskej stolice, ktorej obyvateľstvo je čisto slovenské — alebo prevažne slovenské; ktorý s deťmi, od prvého ich vkročenia do školy, rozpráva po maďarsky, navyká ich maďarskému obcovaniu, hry a všetky styky prerába na maďarské; ktorý aj náboženské predmety a cirkevné piesne bude vyučovať výlučne po maďarsky; ktorý s každým jednotlivým členom svojej rodiny obcuje výlučne po maďarsky, ktorý je hotový vynasnažovaf sa, aby aj ľud čím v širšom kruhu užíval reč maďarskú a ktorý v tomto preukáže ten najväčší úspech; konečne ktorý zaviaže Ba zadržiavať knižničné pravidlá a ktorý v maďarskom vyučovaní dospelých — so zvláštnym ohľadom na ústavovedu, hospodárstvo, spev a počty — preukáže najväčší úspech. Výbor novohradského stoličného národného ústavu z radu súbežiacich vyznačí tých, ktorých možno pripustiť na súbeh. O účinkovaní súbežiacich ústav cestou svojich vyslancov nadobudne si presvedčenie, ktorí kedykoľvek môžu prezret školu. Súbežiaci sú povinovatí pod •/. pripojený výkaz vo dvoch exemplároch dať potvrdiť svojej školskej stolici a pripojiť k súbežnej prosbe. Národný ústav ustanoví deň zkúšok roku 1895 a dotedy nemožno dokončiť prednášky, a práve preto má byt súbeh podpísaný aj predsedom školskej stolice na znak súhlasu tejto. Aby súbežiaci mohli nadobudnúť si presvedčenie, ako národný ústav novohradskej stolice bude podporovať ich v práci, ktorú budú vyvinovať v záujme maďarisácie, sdeľujeme tu výťah zo zápisnice valného sbromaždenia, ktoré ústav dňa 22. júla 1892 vydržiaval, v nasledovnom: „Návrh predsedníctva, ako treba rozdeliť odmeny z príležitosti jubilea na oslavu 1000-ročného trvania Uhorska.“ „Následkom tohoto návrhu predsedníctva uzavrelo sa, že menšie odmeny zastavia sa na niekoľko rokov,