Národnie Noviny, október-december 1894 (XXV/116-151)
1894-11-08 / nr. 132
Vychodia tri razy do týždňa. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko na calý rok..................... 1S *1. na pol roka.................... 6 al. na atvrt roka.................. 3 si. do cudsosemska na celý rok....................... 16 *1. Heznienne dopi«} prijímajú sa len od známych až dopisovatelov. Mefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. H 4»^nlrTf j 9» A na M m» ■ » h/wafa-m* 1 «c, » eatpeAS-«!«. "w TTiraiw*. ®v. I*1H *■«. jet *. ■«» «*». Ročník XXY. Štvrtok, 8. novembra 1894. Číslo 132. t Cár Alexander III. Alexandrovič. (Dokončenie.) Jako človek cár Alexander III. vyznamenával sa priamym charakterom, tichým nmom a najviac na svete ľúbil pravda a pravdivosť. Mnoho ľudí vysokých a najvyšších cítilo túto vlastnosť cárovu, keď sa odchýlili od pravdy. Vtedy všetka ináč veľká dobrota jeho srdca ustúpila a cár stal sa tvrdým a nemilosrdným. Pocítil to gróf Valujev, ktorého zhodil z dôstojenstva, i kňaz Lieven, i generál - adjutant Kriianovský, ktorí bez ich prosby išli na nezaslúžený odpočinok pre neriady pri rozdeľovaní baškirských zemí. Ešte vyššie išla jeho kárajúca ruka, nezastaviac sa ani pri ochranných líniách, ktoré sú medzi rodinou cárskou a ostatnými poddanými ruského imperátora. V posúdení vecí správnych bol samostatný, neľúbil úsilné informácie, ačkoľvek vyslúchal cudzie mienky ticho a pozorne. Prosby, návrhy, žaloby prikázal oddávať do vlastných rúk, doklady úradov svedomité čítal a robil poznámky na margacb, ktoré svedčily o jeho vniknutí do veci. Takto komentované listiny posielal potom do ministerskej rady. Ochotne prijímal v audienciách osoby služby, prijímal učencov, literátov, umelcov, podporoval ich pen8iami, kde toho bolo treba. Vedúc život celkom rodinný, nemiloval prílišný blesk a luxus. Okolo seba nechcel mať množstvo osôb. Hlavný stán, ktorý pod jeho otcom čítal stá generálov a adjutantov, on zmenšil ad minimum. Známo je, jako umenšil dôchodky velikých kňazov a vôbec dôchodky celého dvora. S touto jeho skromnosťou súvisí, že pri nastúpení trónu neprešiel z Aničkinho palácu do Zimného dvorca, pravej residencie cárov. S ohromným palácom Da Neve nerozlučne sú spojené väčšie požiadavky, väčší blesk. Aničkin dvorec ničím nedelí sa od mnohých palácov Nevského prospektu, ba práve sú tam skvelejšie paláce. Menovite nízka stena s dorickými pilastrami, obrátená k prospektu, nerobí nároky ani na krásu, ani veľkoleposť. Hlavný front obrátený je do sadu. V tomto sade hrával sa cár so svojimi deťmi. V Gračine bol život ešte prostejší, on podobal sa životu zámožného zemana. Keby nebolo gačinského nádražia, krytého kolosálnou sklennou kupolou a osvetleného elektrikou, nemohol by nik hádať, že Gačin je prebývaním najskvelejšieho dvoru. Láska ku všetkému ruskému išla uňho až po zovnútornosti a obyčaje. On prvý po Teodorovi a Ivanovi, synoch cára Alexeja, dal si rásť bradu ruským spôsobom, miloval ruské ľudové zábavy (ešte i „Gory“ dal postaviť v Aničkinom dvorci) ruskú kuchyňu. Zaujímavo je, že vzdor všetkému svojmu ruskému, na západe tak nemilému a nepohodlnému národnému smýšľaniu a konaniu, Alexander III. vymohol si úctu i u zásadných protivníkov, tak že jeho onemocneuie a smrť vynútily pekné slová n ľudí, nezabudnuvších na česť a honetnosť, a len málo, i tak mravne nízko stojacích, len na špinavý gešeft založených listov, jako je „Lloyd“ a „Neue freie Presse*, zabudli dať podlžnú daň veľkému človeku a veľkému Mirotvorcovi Európy a s ňou i celého sveta. Na koniec dáme miesto samým Rusom. „Mosk. Viedomosti“ píšu pod prvým dojmom smrti cárovej: „Ho8udar dokonal. Posledné dni Rusko prôžilo v mučiteľnom strachu. Zvesti o nemoci nenechávaly možnosť rozumnej nádeji, ale srdce ešte vždy očakávalo a nechcelo veriť rozumu. „A ajhľa, drahý život ubasnul. Niet viac velikého Mirotvorca, ktorý zmučenú ruskú zem uspokojil a dal jej vieru na sily, ktoré ju utvorily a udržovaly. Pod jeho teraz chladnou zmeravenou rukou Rusko prežilo krátke roky tichého, sosilňujúceho života, a mnoho pod ňou ozdravelo. On bez vojny, bez hrozby, bez velikých žertv vyvýšil ruské meno na výšku, temer zabudnutú. Niet už cára, ktorý na výsote svojho všesvetového vplyvu, tichým rozumom, silným slovom, mocnou rukou udržal sráiku, každú minútu hroziacu svetu ohromnou vojnou. Jeho považovali za záloh mieru Európy. „Božia vôľa odňala nám v kvete mužnom, v 49. roku cára, ktorého zdravý Organismus sľuboval nám ešte desiatky rokov blabotvornej činnosti. „V tomto všeobecnom smútku a nenahraditeľnej ztrate, nádeje naše zosústredňujú sa teraz na jeho cárskej ratolesti, na teraz na trón predkov vstupujúcom cárovi Nikolajovi II. Alexandrovičovi Majestátny jeho otec zanechal mu kvetúce dedictvo pri tom najkrajšom poriadku. Ale nie ľahké je bremeno, ktoré dostalo sa mu. A jestli celá Rossia oplakáva snáď jeho otca, čo povedať o smútku synovom? Nech pošle Hospodin svojmu vyvolenému sily a pevnoty ku vyplneniu jeho velikého slúženia. Nech pošle Hospodin i nám sily slúžiť nášmu samodŕžavnómu cárovi a pánovi vierou a pravdou, bez kolembania a slabodušnosti, aby duch usnuvšieho tešil sa našej vernosti k jeho velikým závetom.“ ________ Politický prehľad. ------7. nov. Francúzsky ministerpredseda Dupuy nariadil, aby prvý telegramm cára Nikolaja H., poslaný präsidentovi francúzskej republiky Casimirovi Perierovi, a präsidentovu odpoveď vyvesili na uliciach vo všetkých mestách Francúzska a Algira. V Berlíne v kaplnke ruského posolstva predvčerom boly smútočné služby Božie. Cisár Yilhelm prišiel z Potsdamu do Berlína; okrem neho boly na týchto službách Božích v ruskom chráme všetci mužskí členovia cisárskeho domu, ako i všetci princovia ostatných nemeckých panujúcich rodov, zdržovavší sa v Berlíne. Po službách Božích cisár šiel vyjavit sústrasť k ruskému poslovi Suvalovi. Y Ríme na modlitbách v kaplnke ruského posolstva kráľa Humberta zastupoval ministerpredseda Crispi. Na kondolenčný telegramm princa Ferdinanda Koburga cár Nikolaj odpovedal slovami: „Úprimne ďakujem“; ministrovi Stoilovi odpovedal minister Girs. Z vojny čínsko-japonskej oznamuje sa: čínska armáda pod generálom Sungom, ktorá vytiahla z KiulienčeDgu, zaujala priechod na hlavnej ceste do Pekingu, lebo má rozkaz brániť hlavné mesto vo všetkých okolnoBtach. Japonská kolonna postupuje na sever, aby armádu Sungovu mohla napadnúť od chrbta. V Tien-čine nanovo počuť, že Japonci v zálive liaotungskom vystúpili na breh. V Pekingu idú vraj úradne vyzvať cudzincov, aby opustili mesto. V národnom sobraní v Sofii predvčerom prečítali telegrammy cára Nikolaja II. a ministra Girsa. A už ukázalo sa, že ministerstvo Stoilova má väčšinu. Keď pri rokovaní o návrhu adressy žiadalo sa, aby pomer k Rusku bol v nej tiež spomenutý, väčšina nechcela to dopustiť. Ministerpredseda Stoilov bránil svoju zahraničnú politiku a menom vlády slávnostne osvedčil pokúsiť sa o všetko, čo môže viest k obnoveniu riadnych pomerov s Ruskom. Výsledok závisí nie od Bulharska. On je presvedčený, že dotyčné priateľstva s Ruskom všetci Bulhari sú jednomyseľní. Potom 134 hlasmi proti 22 bola vyslovená vláde dôvera. Londýn, 6. nov. Ako „Daily News“ oznamuje, čína, ustarostená pre víťazstvá Japoncov, odhodlala sa žiadať Európu o intervenciu. Túto žiadosť Číny jej posol včera oznámil anglickej vláde; večer potom odcestoval do Paríža radiť sa s präsidentom Casimirom Perierom a ministrom zahraničných diel Hanotauxom. Paríž, 6. nov. Minister Hanotaux dnes popoludní prijal fínskeho posla. V diplomatických kruhoch rozprávajú, že minister zahraničných diel osvedčil čínskemu poslovi, že Francúzsko nevezme na seba navrhovať vyjednávanie v tej veci, aby Japonsku odporúčalo sa prijať podmienky Čínou ponúkané. Viedeň, 6. nov. Na pohrabe cára Alexandra III. arciknieža Karol Ludvik bude zastupovať cisára a kráľa Franc-Jozefa. Sofia, tí. nov. Telegramm cára Nikolaja II. princovi Ferdinandovi znel nasledovne: „Prijmite moju vďaku, idúcu z bĺbky srdca, za Blová, ktoré vyjadrili ste mi menom bulharského národa.“ Telegramm bol adressovaný Ferdinandovi ako kňazovi. Paríž, 6. nov. V dnešnom zasadnutí komory bola predložená zpráva o rozpočte na rok 1895. D’ Hugues, člen pravej strany, interpelloval pre bursovú špekuláciu a obšírne rozprával o kosmopolitických bankároch a bursových špekulantoch. Finančný minister Poincaré odpovedal, že postará sa, aby zákony boly prísne používané. Viedeň, 6. nov. Reč bulharského roinistrapredsedu bola s veľkým uspokojením prijatá v zdejších politických a diplomatických kruhoch. Ľúbilo sa zvlášte to osvedčenie Stoilova, že jeho vláda nezadá ani piaď bulharskej zeme, ani ničoho z práv raz vydobytých. — Z Paríža oznamujú, že ministerstvá vojenské a námorné už porobily všetky poriadky k vojne proti Madagaskaru. Množstvo officierov sa hlási, chcejúcich zúčastniť sa na výprave tejto. Cár Nikolaj II. Alexandrovič narodil sa dňa 18. mája 1868 v Petrohrade. Vo vedách vychovávaný bol pod hlavnou správou generáladjutanta Daniloviča, muža vysoko vzdelaného a prísneho. Zvláštny zreteľ obrátený bol na dejepis posledných století, na zemepis a na živé reči. Okrem ruštiny cár plynné hovorí nemecky, francúzsky, anglicky a dánsky. Vojenské vedy osvojil si dôkladne prakticky. Roku 1886 vstúpil do gardového pešieho pluku a prešiel všetky stupne. Osobne je muž milý a telesne silno vyvinutý. Roku 1885 predstavil bo nebohý cár v Novo- Cerkasku donským kozákom a vymenoval ho za atamana všetkých kozákov. V oktobri 1888 navštívil v sprievode cára kubanských kozákov, ktorí mu holdovali. Potom išla cárska rodina do Batumu, Tiflisu a Batu a na zpiatočnej ceste udala sa známa katastrofa u Boriek. V máji 1889 stal sa členom dŕžavnej rady a ministerského komitétu. V novembri nasledujúceho roku nastúpil cestu okolo sveta; pod jeho egidou vyšiel aj opis tej cesty; idúc do Triestu, zastavil sa jeden deň vo Viedni. V Japone bol napadnutý od policajta z náboženského fanatismu. Na ceste do Sibírska on prvý v Ussuri zakopal rýlom k veľkej sibírskej dráhe. V auguste 1891, teda po desiatich mesiacoch, vrátil sa domov. Vtedy bola v Rusku neúroda a cár jeho postavil na čelo komitétu.