Národnie Noviny, január-marec 1901 (XXXII/1-38)
1901-03-26 / nr. 36
Vychodia tri razy do týždňa: v utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena: pre Uhorsko a Rakúsko: na celý rok....................... 24 k. na pol roka....................... 12 k. na štvrt roka................... 6 k. do cudzozemska: na celý rok....................... 30 k. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Neŕrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 16 h. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom S-v. Martine. Ročník XXXII. Utorok, 26. marca 1901, Číslo 36. Pozvanie k predplatenia na politický časopis Národnie Noviny. (Druhý štvrťrok.) Koncom tohto mesiaca vypršia predplatky početným pt. pánom odberateľom týchto novín: následkom čoho úctivé vyzývame ct. obecenstvo k láskavému obnoveniu predplatenia. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko obnáša: Pre cudzozemsko na celý rok 30 k. Tých pt. pp. odberateľov ale, ktorí sú nám ešte na minulosť dlžní za doposielanie novín, úctivé prosíme, aby čím skoršie vyrovnať ráčili svoje účty. Turčiansky Sv. Martin, 25. marca 1901. Administratívne povereníctvo „Národních Novín“. na celý rok . . . 24 k. na pol roka. . . 12 k. na štvrť roka . . 6 k. na mesiac ... 2 k. Niet ešte pravého citu pre samozáchranu! Čím ďalej a silnejšie tlčie na brány europejského človečenstva rozhodný okamih, vlastne celá perióda, v ktorej sa stroskotá mnohé a mnohé utvorí, tým úzkostlivejším citom naplňuje nás nerozvito8f slavianskych Iudí, ich nepochopiteľná tuposť vzhladom na veliké i malé záujmy. Vysokoučené a zošedivelé hlavy dajú sa spliesť prvej bliktre, veliké orgány, ako blázniví gazdovia, trhajú vlastnými rukami došky so strechy, aby sa zohriali, nepamätajúc, že keď pokrov zmizne, zima bude. A keby sme nemali cele opačné príklady! Či u Nemcov, ktorí by si už len mohli všeličo dovoliť, povstávajú také zjavy, ako u nás, zjavy, podrývajúce hlavnú osnovu národnosti, plemennosti, jestvovania, jedinstva, mravného celku? Nie, toho tam nieto. Nemci majú medzi sebou tiež potržky, ale ich vybavia práve tak, ako ich študenti svoje mensnry, vybavia ich, ako collegiales, na vlastnom „Fechtboden“. Ale u nás Slovanov potržky menia sa na vražedlné duelly, na krvavú borbu proti svojim, medzitým čo proti vrahom niet síl, ani kuráža. To, čo je Nemcovi vrodené: cit pre samoochrann, u nás musí sa do hláv a sŕdc ešte len vbíjať, a to do hláv urputných a sŕdc otrávených zášťon. U nás nikomu nenapadne samo sebou, že všetky novovýmysly, prinesené zvne, sú vražou nástrahou, jedom na slovanské potkany: všetky tie fonetiky, ruténčiny, realismy, nihilismy a iné -ismy, všetko to trhanie, separisovanie, liberálčenie na západný lad, že je podrývaním našej slovanskej pôdy a príprava, aby sme v osudnom okamihu s istou akknratessou padli a stali sa obeťou nenasýtneho, agressívneho, hrabivébo suseda. Toto je tak jasné, ako slnko, a tisíc očí to nevidí! či niečo podobného videť u Nemcov? Kdeže sú ich fonetiky a „ruténčiny“? Kde sú ich nihilistické zapierania národnosti germánskej, kde sú ich špribaniny na jednotnosť germánskeho národa, kde je ich trhanie na nejaké „banoveránske“, „bavorské“, „wiirtembergské“, „lichtensteinské“, „reiz-schleiz-greizske“, „hiickeburgské“ kultúry a národnosti? Kde je u nich nejaký prznitel NiebeluDgov, kde pluvač na pamäť doby karolingskej, kde hnusiteí všetkého, čo je národu Bväté? Niet, takých tam niet, a keby sa našiel taký chlap: v okamihu zmizne s tváre zeme nemeckej a nik si ho nevšimne, leda s opovržením. U nás takých ladí trpia po desaťročia otravovať národy. Kdeže nájde sa u Nemcov ukrainská bláznivá huba? Nie, podobné zahanbujúce zjavy nie sú už možné u Germánov, oni už takúto detskú chorobu šťastne prežili, a dnes, keď i nejde všetko n nich, ako by to žiadala dôstojnosť velikého plemena, oni nédriapu so seba svoj národný šat, nebanobia svoje inštitúcie, svoj germánsky chrám, svoje valhally! V posledných časoch veruže nie všetky kroky a reči priohnivého cisára Vilhelma II. nachádzaly ozveny v nemeckých srdciach a hlavách, veruže mnohé stalo sa nebárs príjemné opravdovému nemeckému ducha, no vražedlných, odpadlíckycb, zradných rečí a skutkov nebolo, ony sa tam ani mysleť nedajú ináč, než ako zjavy chorobné a kriminalistické. U nás ešte niet takého zrslého poznania, takého vrodeného citu pre samoochranu, pre budúcnosť nášho slovanského rodu, pre nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí a ktorému čeliť môžeme len s hlbokým soznaním svojej duchovnej i krvnej jednoty. Nebezpečie zdá sa detinským očiam našim primalé, my píšime sa svojou „neodolateľnosťou“ a keď sa trochu ta i tam zmôžeme, už myslíme s ľahkosťou odolať príboju velikého, jednotného, kultúrueho, bohatého, nám do krve nepriateľského plemena germánskeho. More nám je po kolená, čimborasso po pás, síl a krvi máme dosť k domácim bitkám a krvavým bratovražedlným pohulankám! majú v Číne čisto ekonomické a kultúrne úlohy, iné však (rozumel on Rusko) idú za cieľmi i politickými. Robil narážky na smluvu Ruska s Čínou o Mandžuriu; hovoril, že tohoto času čine neprichodí zmenšovať svoj štátny majetok neprimeraným spôsobom. Kým vraj Čína neurobila zadosť podmienkam nóty, ktorú dŕžavy predložily jej spoločne, Nemecko so žiaľom bude hľadeť na každú smluvu, a čo by ju čína sebe na ujmu s kýmkoľvek uzavrela. Nemecký kancellár bojí sa, aby sa Čína nestala vytlačeným citrónom, zo šťavy ktorého ničoho nedostane sa Nemecku. Petrohradský „Sviet“ o tom píše: „Nemecku nepáči sa nijaká smluva Ruska s Čínou o Mandžurii, ani jestvujúca, ani predpokladaná. Pohroziť Rusku priamo Nemecko neodhodlá sa, lebo vysloviť hrozbu je ešte málo, treba by bolo i splniť ju, a na to niet prostriedkov a síl. Ale prečože nepočítať na mäkkosť, delikátnosť a ústupčivosť súseda — Ruska? Nemecko veru počíta na tieto vlastnosti. V Rusku nikto neprisvedčí Nemcom a ich kancellárovi. Europejci zapríčinili svojím ueostýchavým krvopijstvom nepokoje v Číne; oni, a síce i Nemci, zobudili v Číňanoch výbuch nenávisti proti bielym ľudom. Rusko pri tom nebolo. Ono nedráždilo Čínu, ono žilo s ňou v priateľstve celé veky; no Čína, rozdráždená, vrhla sa i naň. Vtedy postavili sme sa na odpor a zadržali svojou hrudou prvé údery, vzali na svoje plecia hlavnejšie trudy a skutky. Vysvobodiac svojou krvou cudzích z nevyhnutnej zkazy, vytiahli sme z Pečilijskej provincie a sústrednili sme svoje starosti na pohraničnej s nami Mandžurii, čez ktorú ide naša železnica. Stojíme v Mandžurii a, nenarušujúc svojich pôvodných nezištných zámerov, zostaneme tam, kýmkoľvek bude toho potreba. V svojej mandžurskej politike Rusko nepotrebuje rady Nemecka, čakať toho momentu, až grófovi Walderseeovi podarí sa dať sťať ešte kolkosi čínskych hláv, Rusku sa nepáči. Dosť, že ouo neprekáža Nemcom ukazovať svoju neohroženosť oproti nepriateľovi, premoženému ruskými bajonetmi. Dosť toho, ale svoje záujmy v severnej čine Rusko obráni samo, ako jemu výhodnejšie a lepšie, či potom bude čína vytlačeným citrónom — ako gróf Waldersee hovorí — na tom Rusku nezáleží.“ Gréci a Slovania na curopejskom Východe. Ruský publicista Valentín Gorlov, cestovavší minulej jhseue po juhoslovanských zemiach, píše v „Novom Vremeni“: „Hoc Gréci sú s nami jednej, pravoslávnej viery, ale z toho ešte nenasleduje, že by sme my mohli stavať týchto predsa len cudzincov vyše alebo čo len na roveň s členami našej rodiny, našimi rodnými bratmi Slovanmi, ktorí sú to isté, čo my sami. V krajinách tureckému sultánovi poddaných sú traja patriarchovia: antiochijský, jeruzalemský a carihradský, ale dvaja prví uznávajú prvenstvo tretieho, carihradského. Zo 102 pod neho prináleží 79 biskupství; v jeho rade zasedá sedem mitropolitov. Takým spôsobom carihradský (ekumenický) patriarcha je centrom pravoslávia v Turecku. Keby sa zaoberal predovšetkým náboženstvom, ani by nebolo príčiny k nespokojnosti Ale v skutočnosti ekumenický patriarcha má len výves duchovný, krám je čisto grécky. Patriarcha slúži temer výlučne rozširovaniu hellenismu v europejskom Turecku. Je to nástroj tajnej vojny proti Rusom, Bulharom a Srbom. Sladkými slovami hovoriac o priateľstve s Rusmi, carihradský patriarcha tajne účinkoval proti jeruzalemskému a vymohol jeho odstránenie leu preto, že tento bol úprimným priateľom Ruska. Na hore Atos intriguje proti ruským mníchom, ubezpečujúc Turkov, že tí mnísi potichúčky stavajú pevnosť a objednávajú si delá. Všetko, čo je oddané Rusku, všetko slovanské podlieha ostracismu „fanara“ (tak volajú patriarchu podlá gréckej štvrti Carihradu). On je predstaviteľom Politický prehľad. -------25. marca. Radovali sa Angličania, že bude po vojne v južnej Afrike. Ale po osvedčení Botu, hlavného veliteľa boer8kého, stroskotaly sa ich nádeje, a vojna, do ktorej tak nerozumne vtrhli Angliu Chamberlain, Rhodes a iní gšeftári, je zas len ďaleká od konca. V parlamente Chamberlain, ako koloniálny minister, ešte i predvčerom hovoril o zmarení vyjednávania a vysvetľoval, že hlavný veliteľ boerský nepostavil sa proti jednotlivým podmienkam Kitcheuerovým, ani sám neudal nijakých podmienok. — Ináče v Londýne veľmi mlčia o zmarení vyjednávania. Baláchalo sa, že Japonsko mobilisuje svoju flotta proti Rusku, toto zas že už pred Koreou koncentruje svoje vojenské lode. Novšie zvesti hovoria, že to všetko nie je pravda. — Študentské nepokoje v Petrohrade celkom ešte neprestaly. Minister výučby Bogoliepov, ktorý stal sa pritom obeťou, už i umrel. Novšie zas, vo štvrtok v noci, akýsi mladý človek strieľal do izby K. P. Pobiedonosceva. Nemci a Čína. Nemecký ríšsky snem povolil na čínsku expedíciu 123 milliony dodatočného úveru. Pred odhlasovaním úveru kancellár Bülow v reči svojej vykladal, že jedny dŕžavy (rozumej: Nemecko)