Národnie Noviny, júl-september 1919 (L/148-223)

1919-09-19 / nr. 215

by ochotné pracovať i za menšia msdu, však nie ho je možné zamestaat, lebo celý, dost malý prie­mysel maďarský, takmer úplne stoji a to hlavne pre nedostatok surovín, nedostatok uhlia a nedostatok peč asi so strany podnikateľa a čiastočne i preto, že niektoré stroje odviezli Rumuni. Počet nezamest­naných v Budapešti a na rkolí i e asi 180.OCO si 200000 osôb, ktoré aú odkásané úplne samé sa seba a nedostávajú v poslednom čase ani podpory pre nezamestnaných. Robotníctvo žije z úspor z Čias kommnnistiokýofe. Robotníctvo po čiastočnej úprave pozemkovej bude tvoriť v Maďarskej republike len menši zlomok celého obyvateľstva, ktorý dnes dosa­huje sotva 20% tak, žs vláda Čisto socialistická, ktorá by sa súčasne neopierala o meštianske vrstvy a roľníctvo, bola by nemožnou. Stabilizovanie vlády spojené je i preto bo značnými tažkosíami, lpbo všeobecne prevláda mienka, že priechod od kosemu­­nizmu, aby sa vyhlo reakcii, je možný len za silnej spoluúčasti socialistov, ktorí by sa opierali menovite o vrstvy meštianske a roľníctvo. Wekerle v popredí. Budapešť, 17, septembra. (Catk. fk.) „Ungarische Post“ oznamuje, že vystupuje do popredia kombi-1 náci a a Wekerlom, 8 ktorým pred niekoľko dáamii náčelník talianskej missie Romamlli, ako i rumunský? aplnomccaík Ľiamanedy dlho koaferovali. I robot ; nícka deputácia doatavila sa k Wekarlemu, ktorý zdô f raznil vo svojej odpovedi, že len taká koalícia je , možná, ktorá by spojovala robotníctvo s meštianskymi i stranami ku spoločnému dielu na zachránenie Ma \ ďarska. Na toto vyhlásenie, hľadí sa v Budapešti vše * obecne ako na vládny programra. S D’ Annutiziom naložia, ako ? s rebelantom. Paríž, 17. sept. (Östk. fi) Z Ríma sa oznamuje, že pozícia kabinetu Nitiho je silne otrasená <ť An­­nunziovou akciou. „Iutraaigeant“ považuje odstúpenie Nittiho a kabinetu Tittonino za pravdepodobné. „Cor­­riare dela Sara“ oznamuje z Paríža: Tittoni koefe­­roval včera s Clemenceauoao, Lloydom Gaorgom a Polkom Všetci sa osvedčili, že dôverujú italskej vláde, ktorej prenechávajú úloha rozriešiť riečku otázku a odvolať vojsko ď Annunziova. Tittoni nevráti sa pred bežne do Ríma, aby mohol byt prítomný pora lám o Rieke, „Ľ Homme Libre* píše pod nadpisom „Soout né dobrodružstvo“: Reč Nittiho bola dôstojná a od­rážala sa od bláznivých komédií velikášskeho bás­nika. Vo vlasteneckom stanovisku Nittiho vidíme ste­lesnenú tradíciu Garibaldiim a v jeho rozumnej pn litike vidíme pravý výraz zdravého verejného mie­nenia Talianska Dôverujeme svojim spojencom. Naj­vyššia rada sa rozhodla, že Rim sám musí rozhodnúť, aké poriadky bú potreby, žeby poriadok bol obno­vený a otázka riečka skoučená. Podľa „M'rgenn“ oznámil italský vefvysiaoec vo Washington« štátnemu aekretárovi zahraničia Luusingovi, že italská vláda obsadenie Rieky d’ Anaunziom neschvaľuje a že s uím a jeho prívržencami naložia ako a reb jlautmi. Tuhá borba o Petrohrad. Viedeň, 17. sept. (Čstk. fk.) „Der Neue Tag" \ oznamuje z Basileje že podľa zvesti „Daily Mail“ z Helsingforsu prišlo fiaským krajom niekoľko tisíc chlapov technického vojska, určených na obliehanie Petrohradu. Spoločné postupovanie spojencov na Petro­hrad sa denne očakáva, kdežto opevnenie petrohrad-. aké bolo už zničené námorníkmi spojencov. Južná krv yrie v Rieke. Bakar (Bucceri), 16. sept. Komisia spojeneckých (dohodových) veliteľov sa dnes usniesla, že všetky spojenecké vojská vstúpia ns vojenské lode. D’ Aa­­nunziovi vzbúrenci postupujú s východnej strany na Rieku. Ďalej usnesené bolo, aby vláde verné talian­ske vojská opastily Rieku a zo danú tam len vzbú­renci, počtom asi 35.000 s dvoma batériami 10 cm, diel. Potom bude vzbúrencom daný ultimét a ak sa nepodrobia, zakročí sa proti ním zbraňou alebo vy­­hladovením. Nemecko sa zrieklo Rakúska. Berlín, 18. sept. (Őstk, fk ) Z dnešnej schôdzky hlavného výboru pre zahraničné veci poéuf, že za­hraničný minister Müller sa osvedčil, že nemecká vláda je ochotná splnit posledný požiadavok dohody, aby totiž II. odatavec 61. § nemeckej ústavy (týka Ba pripojenie Rakúska) vyhlásený bol za neplatný. Mierová konferencia sa odročí na 1Q dni Paríž, 17. sept. (Čstk. (x.) (K. k.) „Eclair“ oznamuj®, žs Lloyd George, Polk a Cíensencsau sa neniesli, že najvyššia rada bude ešte 10 dni pra­covať a potom sa na 11 dní odročí. Moslovassko podpíie mierová smlnva. Paríž, 17. sept. (Čstk. fk.) (K. k.) Podľa„ Eolaiŕ“ prišla najvyššej rade zvesť, že nový Juhoslovanský kabinet je ochotný podpísať r faluvá g Rakúskom. Kľavdoš (peniaze si čítajúc). Ale aké? (S hne­vom.) Nemyl ma! Ondrik (ako koho jed zaleje). Tých dvadsať ko­rún, čo mi ten pán hodil Nevidel si, že sa na mňa prizrel, ked mi ich dal? Daj ich sem! Klavdoš. Tá bankovka mne padla pred nohy, to je moja. Nepokúšaj ma, lebo... (Hrozí sa mu.) Ondrik (už celkom červený od jedu, skáče okolo neho a kričí). Ty zbojník, lotor, cigáni Moje peniaze mi ukradne vo svätom chráme 11 Daj mi peniaze 1 (Na veži začnú poludnie zvoniť Ešte lepšie kričia.) Klavdoš: Ja zbojník?! Ja kradnem ? Ja tvoje pe niaze ? Ty si zlodej, ktorý chceš mojich dvadsať korún vyklamaf I To sa ti však nepodarí! Nie, ty lhár 1 Ondrik: A ty ich nebudeš mať, ty čert. Radšej ich svätému Antonovi dám, ako tebe, diablovi. Dáš ich sem! (Blíži sa k nemu.) Klavdoš (dupne nohou): Ideš ta! Ondrik (zodvihne palicu): Dáš sem! Kľavdoš (kriči): Co ? čo ? 1 Ty ma chceš udriet ?! Ondrik: Dáš sem! (Búši ho. Na to Kľavdoš šmarí klobúk, tak že peniaze len tak lietajú. Zahodí sa na Ondrika, chytí ho za hrdlo. Medzitým spozo rovali to už i v dedine, deti pribehnú.) Klavdoš: Ty sa mňa opovažuješ udrieť ? 1 Ty ? Parom ta metal I (Hodi ho o zem a tam ho bije.) Na, tu máš dvadsať korúul Jeden, dva, tri... na!) (Bije ho.) Ondrik (vreští ako medveď, posbiera všetky sily a o pár minút je na vrchu. Cipka Kľavdoša. Žan dári idú.) Žandári: Poďte, poďte... oddýchnuť si. Školstvo. Zápis do štátnej meštianskej školy v Prešove, chlapčenskej i dievčenskej I.—IV. triedy bude 16. (utorok), 17. a 18. septembra 1919 a v ďalších dák-oh vždy od 9.—12. hod. predpoludním v miestnostiach evanj. Collegia, predtým vojenská polícia. Do I. triedy príjmu sa žiaci, ktorí skončili 4. trieda elementárnej školy (10 roční), do vyšších tried žiaci, ktorí nž do meštianskej školy chodili alebo vykonajú prijímaciu zkúška. K zápisu nech prijáú žiaci aj Žiačky v sprievode rodičov alebo ich zástupcov a donesú ostatné školské svedectvo. Správa (riaditeľstvo) Na dievčenskom ref, reál. gymnázlume v Ban­skej Bystrici bol zápis 15. a 16. septembra. Pen­ziómét dosial zariadený nebol a prihlášky do neho sú márné; ked bude otvorený, bude to v novinách oznámené. Zápis do prešovskej uô pripravovne a gymná* Zlumu Predsedníctvo e?, dištriktu východného ozná muje, že zápis do dištr. učit. prípravovne a do gym názíumn v Prešove určený je do 25 septembra. Pre präparandistov otvorí sa i internát v teol. domove. Zápis vedie dočarae Pavel Gallo škôldozorca. Bližšie a poplatkoch určí správa neskoršie. — Štôtné dievčenské lýceum v Žiline. Správa Štátneho dievčenského lycaa v Žiline oznamuje, že na žiadosť rodičov otvorí sa ešte v tomto Školskom roku aj 4. trieda lycsa. Žiačky, ktoré chcú byt do 4. triedy prijaté, nech príjdú s rodičmi k sú­pisu dňa 19. 20. a 22. septembra 1919 predpoludním do riaditeľni ú tava (pri františkánskom kláštore) , a prinesú rodaý list a vysvedčenie zo 3. alabo ' 4 triedy meštianskej Školy, Po zápise treba složiť jrijímacia skúšku. Zápisné a príspevok na1 učebné pomôcky je K 28 Nemajetná žiačky mólu žiadať za oslobodenie od Školského poplatky ktorí činí — I ročne. IsÉÖ jűiSt ßÜ« Kronika. — Našim pp. dopisovateľom! Opä­tovne prosíme všetkých našich pp dopisovateľov, aby zasielané nátn Články a evesti písali len na jednej strane papieru. Je to potrebné preto, lebo pri denníku jeden článoček musia chytiť i traja.štyrla sadzači, rukopis sa často musí rozstrihovat, čo pri rukopisoch po dvoch stranách písaných nie je možné Ďalej pro­síme pp. dopisovateľov, aby nám nesasielali články ceruzou písaní, lebo takéto je velmi taiko čitat. Ba stalo sa nám už i to, že sadzači s umazanými rukami tak zašpinili ceruzou písaný rukopis, že sa nedal z neho vyšľabikovat pratý srny sei vety, čo sa p>i rukopisoch atramentom písaných nestane. Preto nech každý dopisovateľ vezme si k stdeu túto prosbu a nech nám posiela rukopis len perom písaný a na jednej strane. Redakcia — Koncert „Sdruženia moravských učiteľov“ v Piešťanoch dňa 9. septembra. Niečo ako teplý stisk ruky, ktorý posilňuje w tuhom vytrvaní, vrúcny, z duše precítený pozdrav sesterskej Moravy zavznel j nám ústami tohoto obdivuhodného sdruženia, týchto pravých víťazov česko-slovenského umenia na poli československého zápolenia. So zatajeným dychom počúvali sme a každú chvíľu zdalo sa nám, že nie s javišta, ale so širokých luhov moravských prináša vietor pieseň, pieseň oráča, pieseň zaľúbeného šu haja, popevok dievčaťa... Ako nikdy predtým, cítili sme, ako mocne vie sa vlúdit do duše krásna pieseň slovenská, tak prostá a tak nevýslovne lyricky nežná časom sviedlo to uľpief pohľadom na dirigentovi, professorovi Vachovi. Sotva badateľný pohyb ukáž nenej ruky, pre nezasvätenca bezvýznamný gest, ho­voril k pevcom slovom jadrným, z ktorého prýštila sila jara, tu zas znamenie, ktoré ako kúzlo v povesti prefarbilo razom zvuk, ktorý ako by modrej diaľke pozdrav posielal... Myslím, hoci je naozaj odvahou tak tvrdiť, že postupne po FoersteroveJ »Poľnej ce­ste« a Smetanových „Tŕech jazdci ch“ dojem vrcholil sa v Kfiíkovského »Utonulej«, v piesni starej, ale večne sviežej, vždy novej krásy. Piesne »Tečie voda, tečie«, »Tancuj“ vyvolaly búrlivú pochvalu, a človek veru až žasne, ako je možno toľko vyjadriť pro striedkom takým jednoduchým, s pôvodnosťou iude márne hľadanou Slovensko, posilňované takýmto spô sobom, burcovaué zvukom svojich vlastných piesní, otvorí jasné zrenice svoje celkom a zadíva sa do sesterských zemí tam za Moravou s úprimnou láskou a opravdovým bratstvom. O. K. — Paroplavba medzi Belehradom a Brati­slavou. Lublanská tlačová kancellária oznamuje: 15. sep. bude otvorená paroplavba na Dunaji medzi Belehradom a Bratislavou, čim bude Juhoslovansko v priamym spojení s Česko-slovenskou republikou *»«>,•>jaeaaeateimusne^r^am Tortiaisto-Sí.-iarM} Slovenský Spevoíôl Y nedeľu 21. sept. 1919. Začiatok o 8. hodine íeSer. Vo dvorane Národného Domu JEDENÁSTE PRIKÁZANIE Veselohra v troch dejstvách od Frant. Šamberka. ťreložil Miloš ľ i e t o r. OSOBY: Florian Králik, statkár................. p J. Košina ml. Veronika, jeho žena..................... si. O. Matnlová Julis, ich dcéra.................... sl A. Gašparíková. Ksroi Záhorský, súkromník........ p. J Straka. Emmma rod. Králiková, jeho žena pi. M. Rolková. Emanuel Strela, úradník............ p J Gašpar. Strom oký, major vo výäiuibe.... p. J. Inštitoris. Baránok, professor......................... p. M Čajda. Bartolomej Piecka, tokár, veliteľ hasičov a ostrostrelcov............... p. R, Siezák Vojtech, sloha Stromského............ p. B Augustíny ml Katka, komorná a Záhorského.... pi E. Sraková. Feróik, kupecký mládenec............ p C. Daxaer. Jožko, pekársky učeň................... Š, Kubiš. Deje sa v malom meste. Vstupné: kreslo I.—VI rad 8 kor,, VI.—XI rad 6 kor., I. miesto 4 kor., II. miesto 3 bor. — Gallleria — lea na sedenie 3 korány — Miesto na státie 2 kornny. Vstupenky dostať ’u p. Matúša Ursinyho, kupca -----------a večer pri divadelnej pokladnici. ===== FLOTY ú isjltiitjite 4 síitfiis!ív*ií!fe &SI&S «ismt; íSšl­nnm mmimn, mrnmin, mm, w Dlhé zsjilv snodrotM® vzory, balík 40 metrov stojí 440 korún, zaručene nijaký pt.pier, zasielam na dobierku BeóHch KUDELKA, tkalcovna, Červený Kostelec —Podkrfconoši Vzory nezaslelam. (968) V. Uherka, Brno—Židenice VŠ m párané i nepárané p i e r a a platí dobré ceny. — S dotazom zašlite vzorky od piera. (958) VENIEC älOYBQStfcü nároWeís piesni Sostavil Jozef Skultéíy. Štvrté zmenené vydanie. oňatat n EHtóíMíarelíBMo äžast. spoile v Turčianskom 3? bartlos broiirovaného........................K 6-60. , viazaného v plátne..............» 12 -—, , viac. v červ. plátne, so zlatorezom . 18 50

Next