Národnie Noviny, október-december 1919 (L/230-292)
1919-10-09 / nr. 232
Národnfe Noviny číslo 232. 1919. Nebezpečné zjavy v našich organizáciách. Krásne heslá: »organizujme sa«, „sdruíujme sa« — majú teraz svoj čas a prichodia k prejaveniam a ž horúčkovým, čo dokazujú nielen roz ličné agitačné shromaždenia, ale í hromada novovzníklých časopisov, orgánov týchto organizácií a adružení. A heslá tieto, značiac silu i hodnotu, sú výtečnýra prostriedkom agitácie osobám, ktoré sa postavily na čelo nejakej takejto organizácie alebo adružema; ved vhodným, lákavým titulom, na pr.: delením majetkov, 8-hodinovou prácou, lacným nakúpením potrebností a vysokým odpredajom svojich produktov, presvedčovacím umom a rečníckym nadaním možno je v rámci týchto hesiel celé massy naroda zachvátiť a ku svojim cieľom upútať, ba za ne aj oduševniť. A celkom prirodzene, ved »organizácia« značí poriadok, svorný postup, spolupatričnosť, obranu svojich záujmov a cieluvedome, poctivé a čestne vykonávaná, pri šetrení záujmov iných ľudí, musí viesť k želateľným výsledkom. Jestli však agitácia za takúto organizáciu ne mala čestného, poctivého podkladu, bola vypočí taná vodcami pre snahy egoistické a bola na úkor niekoho druhého vykonávaná, nemohla vystať ani reakcia, lebo ten druhý svojou, tomuto nápadu zodpovedajúcou obranou nevdojak odokryje agitácii jej plány, zakladajúce sa na zavádzaní a ne úprimnosti; a to je hriechom, tým skorej neodpustiteľným, že ľud náš, od politických machinácií dosial zachovalý a, bohužiaľ, národne ešte ne uvedomelý, privádza sa do zmätku natoľko, že naposledy nebude vedieť, kam vlastne patrí. Myslím, že nám takéto cesty neslobodno sie dovat, náš ľud v takomto smere neslobodno vy ohovávať. My musime byť oproti nášmu ľudu úprimní, priami a otvorení a nesmieme ničoho sľubovať, čo nemôžeme dať alebo čo by malo byt na úkor druhého. Naše konanie nesmie jednotlivým stranám na úkor druhých holdovať, ono musí sledovať záujem všeobecného dobra. My musíme presviedčať a presvedčiť náš ľud na pr. o tom: že vyhorený gazda nemôže pove dať, že na novostavbe tohože vyhoreného domu len 8 hodín denne pracovať bude, lebo takto by jeho stavba veľmi ťažko bola hotová, dom ! dvor v neporiadku zostával, z neporiadku by povstal zmätok a tým i istá škoda. On, ak (e čiovek triezvy, opatrný, musí stavať rýchle a nie na hodiny, lež na dni, aby jeho dom čím skorej bol hotový a on pilnou prácou mohol nahrádzať utrpenú škodu I náš štát je takým vyhoreným a ešte nedo staveným domom, preto nám neprichodí ohľadom 8-hodinovej práce stavať sa na stanovisko konsolidovaných štátov, ktoré majú robotuíctvo cele uvedomelé nielen v právach, ale í v povinnostiach, ktoré robotníctvo vie, že ked nárokuje, teda i dlhuje — totiž: že za podmienenú vysokú plácu povinné je dať i zodpovednú prácu. Nemecké, iste vyškolené a pilné robotníctvo, vidiac svoj štát v rumoch, nahliadlo: že určovať čas práce neai vecou dokonalou — zanechalo 8-hodinový čas a ponúklo svoje služby podľa po treby na io- i 12 hodinovú prácu, ktorým činom nie málo podporuje štátné záujmy. Takéto robot níctvo pochopilo, že kde sa ničilo za päť rokov, že sa to nedá v predpísanom čase nabradzovat, ale že treba pracovať dni a noci, aby sa produktivnost od základu zvyšovala a zvyšok exportovať mohol, lebo len tak je možno štátu stvoriť to, čo prehratou vojnou na platenie odškodného potrebuje, rátajúc k tomu ešte i zachovanie svojej finančnej rovnováhy. Nuž a jestli je to potrebné u Nemcov, tým skorej je potrebné u nás. Preto neprichodí nám naskrze hrať sa na strany, aby sme pri tom zabúdali najvážnejšie povinnosti naše, totiž: skromným a tporivým spô sobom tvoriť len to, do je súrne potrebné, aby sme v nalej mladej republike na pozdvihnutí všeobecného blahobytu mohli nehatene pracovať. Nech nám není najhlavnejšou prácou viac týždňová dišputa o takých nie súrnych otázkach ako: či sa majú kňazi ženiť, alebo či sa má cirkev od Štátu odlúčiť — a to vtedy: ked by sme mali všetku pozornosť venovať, všetky siiy sústredil a potrebné hmotné prostriedky poskytnúť na sriadenie dobrej a zjednodušenej administrácie, a dobrej spoľahlivej, odborným a disciplinovaným osobnictvom opatrenej premávky, tejto hlavnej a dôležitej tepny národohospodárskeho života. Pri premávke potrebujeme nielen súrné opravy adoploky na rušňoch, strojoch a vozňoch, ale menovite radikálnu nápravu vo vnútornom vedení — všade — 3 viac poctivosti, odbornej práce, no nie menej i disciplíny, lebo veru niet bázne ! Jozef Fábry (Pokračovznie.) Zakladajúce valné shromaždenie Spolku slovenských umelcov t TarSlanskcm S?. Martine, 12. oktobra 1919. Nový spolok na Slovensku 1 A to znamená nový život! Doteraz sme spolkov málo smeli mať, alebo vôbec nesmeli mat a tak teraz tým rýchlejšie, tým húževnatejšie sa hlásime k životu. Náš spolok zasahuje do toho najjemnejšieho, najBrdečnejšiebo, a nejssošíachťujúcejšieho v našom živote, totiž do umenie, a poneváč je naše nmenie ešte mladé, skromné, nnž chceme všetky umenia Bpoločne ruka v rube predstúpiť pred verejnosť, chceme si pomáhať jeden druhému, chceme dokázať že máme jeden Bpoločný poklad: krásu. Básnictvo, hudba, maliarstvo, sochárstvo a archi tektúra sú našimi ideálmi, a majú sa ony čím skôr u nás, na našom krásnom Slovensku udomácniť, aby zahladily stopy strašnej, milliony ľudí ukrutne ničiacej, veľkej svetovej vojny a nášho viac než 1000 ročného rabstva, ked naše múzy až veľmi mlčať musely... Hor sa teda na jasné, radostné since umenia! Ako to povznáša, ked človek z tých mnohých trampôt života môže utiect na tiché nivy, do bájnych hájov Múz! I spojili sme sa my slovenskí básnici, spisovatelia, hudobníci a výtvarní umelci v tesný krúžok. Že takéto spojenie je možné a blahonosné to nám poukazuje príklad mnohých umelcov (na pr. Michel Angelo), kde boly v jednej osobe všetky tieto umenia spojené. Sídlom nášho spolku nech je Turčiansky Sv. Martin, táto naša Mekka, naša Moskva, ktorý ako náš otec-vodca, bol aj kolískou našej slobody, ochrancom našej osvety a borcom za naše práva. Je on i hmotne i duševne, skrz našu Maticu, Muzeum, Živenu, našim strediskom. Cieľ nášho spolkn bude: »jednotiť slovenských umelcov, hudobných i výtvarných, ako i milovníkov a priatelov umenia ku vzájomnej činnosti umeleckej a vôbec kultúrnej, ako i ku podpore hmotnej; povzbudzovať a priťahovať umelecký dorost, všetko pre rozvoj a hájenie samobytného umenia sloven ského, aby Ba mohlo uplatniť a rozšíriť doma i v cudzine. Chceme ukázať našim bratom Slovanom, počínajúc s najbližšími Cechmi, potom Bušom, Srbom, atd,, dalej ostatnému kultúrnemu svetu, že sme samobytný kmeň, rod a národ slovenský že sme slobody, ku ktorej nám i oni krvou svojou dopomohli, i dôstojní. Chceme zväčšiť počet tých, ktorí milujú umenie, ktorí ho pochopnjú, ktorí túžia za ním... Chceme vychovať umelecký dorost, chceme aby dorost náš mal lepšiu pôdu, ľahšiu a radostnejšiu prácu, ako ju väčšina z nás mala. Spolok bude pracovať v jednom ducha so Slov. Maticon. Slovenská Matica má byt našim duševným centrom, ona má byt iniciátorom a pomocníkom vo všetkom dobrom, krámom, veľkom a šľachetnom Ona má nám dávať direktívy i v národopolitických prácach, tým viac vo vedeckoumeleckých. Ako slobodní nmelci sme si chceli zachovať istá samostatnosť, čo každý pochopí, preto duch a cieľ náš je jeden, či v Matici, či v našom spolku. Prostriedkami našimi majú byť prednášky, koncerty, výstavky, tlač, súbehy atd. Riadnym členom spolku stáva sa každý vý konný Blovensbý umelec, ktorého výborníci dotyčného odboru väčšinou hlasov prijať odporúčajú celému výboru. Potom mäse čestných, dopisujúcich členov, hlavne odborníkov, zakladajúcich a prispievajúcich členov — totiž milovníkov a priateľov umenia. Pevne veríme, že medzi riadnych vstúpia všetci naši slovenskí umelci, kdežto medzi zakladajúcich a prispievajúcich členov sa iste dajú zapísať všetci naši priatelia a milovníci slovenského umenia, aby nám tým spôsobom hmotne pomáhali pestovať umenie, pomáhali študovať našej mládeži alebo pomáhali umelcom študijné cesty konať a predložiť ich diela nielen pred naše, ale i pred cudzie forumy. Riadne, mimoriadne shromaždenia, koncerty, výstavky a prednášky budeme mávať vždy v inom slovenskom meste, aby sme tým spôsobom všade udomácnili umenie. Sme presvedčení, že slovenské obecenstvo patričných miest, ako i českí bratia a exponenti tamže, pôjdu práci našej so záujmom v ústrety. Radi by sme účinkovali týmto spôsobom i po našich dedinách, zaiste sa nám i to umožnil Započneme naše účinkovanie s večierkami, v deň pred zakl. val. shromaždením v Turčianskom Sv. Martine, teda 11. okt. večer Výtvarní nmelci sa tento raz len živým obrazom mohli zúčastniť, však skoro možno nž v novembri prenkážn sa výstavkou. Teda »šte raz: per aspera ad astra! Prosíme peknoduché slovenské obecenstvo, potom naše kultúrae, literárne, spevácke a divadelné spolky po mestách a dedinách, aby prišli 11. a 12. okt do Martina na naše slávnosti a potom, aby nás i naďalej všemožne podporovali! Za prípravnú komisiu Miloš Kupéid t. Priemysel, obchod a hospodárstvo. — Vofný nákup obilia, totkup obilia pre nesaoiozásomteľov na Slovenska je od 15. sept t. v. uvoľnený do SI. okt. t. r. Nákupné le gitimácie vystavujú obecné (mestské) predstavenstvá, ktorým je daná inštrukcia, že ktorá obeo v ktorom okrese s župe môže nakupovať. Takto zásobené domácnosti sa vyčíslujú a obecnej (mestskej) verejnej aproviaácie. — Česko-slovenský Národní Hospodár V Brne číslo 24. vyšiel s týmto obsahom: Kuneš Sontag: Pro «výšení prodnkce aensédélské. Dr. Fr. Kožňhuba: Chyby v aprovisaoi a sklamané nadčje v účinok žni, Hospodáŕské správy z madaraké republiky. Josef Špaček: Textile! výroba a konžekce v Prostčjové Hiídka odborných listú.., Volná tribúna. Hlidka sákouú a naŕizenf. Räané správy. Bursovní pŕehied. — Pre informáciu slovenskej verejnosti O zásobovaní íudu, počala vycbádaat dňa 2 ľ. septembra ku „Véstniku ministerstva pro zásobovaní lidu v Cs. republike“ 4 síranová slovenská príloha. Z obsahu prvého čísla prílohy vynímame: Úvodné slovo. Vyzvanie ministra Houdka k slovenským roľníkom. Občianska kontrola a hospodárske rady. Zásobovací úrad v Bratislave. Výžinkáratvo na Slovenska. Maximálná ceny na zeleniny a ovocie. Vývoz zeleniny za hranice. Vývoz živnosti do Viedne. Prihlášky roľníkov o pridelenie semena na siatie pre oziminu. Voľný nákup obilia. Úprava námezdného mletia, Vývoz slovenského dobytka do Cieob, Moravy a Sliezska a vývos masti zo spomenatýoh zemí na Slovensko. Z činnosti Úradu pre stíhanie úžery v Prahe. A „Yčatník“ i so svojou slovenskou prílohou splnil svoje poslanie i na Slovensku, potrebuje čo najväčšieho rozšírenia na Slovensku. Malý by si ho predplatiť nie len úrady, administrativ^, menovite župné, okresné a obecné predstavenstvá, ale i družstvá, Roľnícke Besedy, hospodárske a iné spolky, verejné čitárne aj interessovani jednotlivci. Cena čísla určená je na 30 hal. polročný predplatok 7 kor. Ö0 bal. Predplatiť možno u Tlakového (tlačového) odboru ministerstva pre zásobovanie ľadu v Prahe. (Z. T. K.) — Hospodárske rady na Slovensku. Za príkladom znamenite osvedčivších sa okresných a obecných hospodárskych rád v Čechách, na Morave a v Sliezsku, sriadovat ide ministerstvo pre zásobovanie ľadu v Prahe, podobné hospodárske rady i na Slovensku. Tieto hospodárske rady majú pritiahnuť občianske kruhy ku kontrole a doplňovaniu služby zásobovacej. Úlohou ich bude kántrit ú žerú, páchanú so živnosťou % starať sa o to, aby životných potrieb dostalo sa všetkým spravodlivé. Za príkladmi Čiech, Moravy a Sliezska, kde je asi 140 okresných 1000 obeonýob hospodárskych rád, budú zamedzovať hospodárske rady na Slovensku podludný vývoz, budú pracovať pri popisoch zásob, pri sostavovaní osevcých plôch a dobytkových katastrov, kontrolovať prídely uhlia, zamedzovať vybíjanie telieo, kontrolovať komisionárov, mlyny, rozdelenie krmu atd. (Z. T. K.) — Zásobovací dozor. Kedže predpisy týkajúce sa zásobovania bývajú schválne i z nevedomosti často prestupované, potrebuje služba zásobovacia náležitú kontrolu. Táto kontrola sústredfinje sa u nás v ministerstve pre zásobovanie ľudu. Hlavné kontrolné orgány tohoto ministerstva sú revizná kancellária a ústredie proti úžere, ktoré potrebné vyšetrovanie vykonáva svojimi vlastnými ľadmi, ako i Úrad pre stíhanie úžery v Brne, Moravskej Ostrave a Bratislave. Z ústredia dá Ba pravda zakročiť iba v prípadoch závažnejších alebo odborných a ťažišta zásobovacieho dozoru leží prirodzene v obciach a okresoch, kde politické správy môžu si vyžiadať i súčinnosť vojenských stráži, žandarmerie atd. Hlavným kontrolným úradom služby zásobovacej majú byt však okresné a obecné hospodárské rady, ktoré sriadovat budú sa teraz i na Slovensku. (Z, T. M.) — Výžlnkárstvo na Slovensku. Zemský obilný ústav v smysle nariadenia vlády Česko-