Národnie Noviny, október-december 1919 (L/230-292)

1919-11-08 / nr. 256

ženského štátu, ale niekde v Maďárii. Malo ono ráz maďarský, lebo do výboru vymenovaní, ma­ďarsky cítiaci, hovoriaci výborníci, zahovorili nám ich vyzývavými, uštipačnými, farizejskými a Štva­vými ponosami plnými rečami takmer celý čas, tak že muselo sa rapídne pokračoval v ďalšom roko­vaní, hoci chcel predsedajúci župan ešte za vidna dokončit napred určený programra. Z ich rečí bolo zrejmé, že zaujímajú stano­visko výbojné, hoci príliš často prízvukovali loja­lita oproti Cesko-slovenskej rnpublike. Bývalý ža­­pan Ivanka hovoril, že oni prichodia k nám s krí žom v ruke a nie b mečom, no že si Bvoj pôvod nezataja nikdy, ba že chcú bojovať za svoje práva v rámci našej republiky. Vytýkali nášmu referentstvu výučby, že im gymnázium v Šahách pozde otvorili. Oni vidia v tom zlomyseluost s našej strany, nechcejúc vidiel všeobecné tažkusti počiatkov že totižto nielen ich, ale i mnohé naše ústavy boly tiež len 15. oktobra otvorehé. Beč nasledojúceho rečníka bola vlastne nepo­krytým osočovaním — ak nie horším — oproti našim bratom Čechom. P. Cermák poukazoval na to, že na Slovensku sa nespravedlivejšie lekvžrnje, ako v Čechách a na Morave. Nuž p. rečník akiste nemaí známosti o tom, ako sa zachovala raká- Bka vláda v Česku, »ko vyplundrovala celú krajinu. Tretí rečník p. farár Richter zo Sabálošu vo svojej reči ako by nás bol chcel kapacitovať proti bratom Čechom, chcel náB presvedčiť, že pod ich panstvom bolo nám lepšie. Pohovoril vo svojej dlhej reči všeličo, poukazujúc na naše vraj ne­zdravé pomery. Nuž p. farári Ja Vám len tolko po­viem, že škoda sa Vám bolo vôbec tak rozhovoriť, lebo veru Vaš výstrel nás nezabil, nepremohol! My pôjdeme len ďalej svojou cestou smele, so spo­kojným svedomím. Celá Vaša reč urobila na múa taký dojem, že inšie ste mysleli, — iné hovorili. Menovite prízvukovali ste a bili Ba v prsá, akú horúcu lásku ste cítili proti slovenskému ľudu. Nuž poznáme Vás I Vôbec z rečí týchto pánov vysvitlo, že oni sa ešte vždy nevžili do svojho položenia. To dosť otvorene povedali. My ich môžeme tým potešiť, že to už vera ináč nebude! C Ze takto hovorili a mohli hovoriť, pripomína nám dobré slovenské porekadlo: „Podaj mu malí­ček, bude chcieť celú ruku!* Bartolomej Krpelec, župný výborník, školský iušpektor. Ío referát pisateľa zodpovie pravde, tom nás potvrdsuje i posledné číslo „Úradných v Oznamov* župného úradu župy Hontianskej^ vy­chádzajúcich v dvoch rečiach: slovenskej a ma­ďarskej. Lebo čo vidíme v nariadení č. 16. o vymeno­vaní administratívneho výboru župy Hontianskej ? Že z 30-tich vymenovaných výbarníkov sú len lO-tiv o ktcrých vieme, že sú spoľahliví Slováci — a ostatní páni nemali a nebadá mat nikdy pocho­penia pre Česko-slovenská veo. Či si môže hon­tiansky župan vziať na svedomie, že činnosť týchto 20-tioh členov vždy «odpovie dobru česko-slo­­venskej republiky? Asi sotva, keď vidíme medzi nimi mená, ako: Štefan Ivanka, veľkostatkár v Pláätovciach, Ladislav Majláth (gróf) v Hr. Kremnici, atď., atď. Veľmi dobre poznáme kúsky výbornika Ivanka spred prevratní A ďalej, ako je mežné, že v icpe Hontianskej, ktorá je — tak ako je v Česko-slovenskej republike — len s 3/5 čiastky maďarská a e % Čiastky slo vénáké, že i 30-tíoh výbornikov sú len 10-ti Slo­váci — a ostatní sastnpnjú záujmy tých dvoch pltín? Či župan Bellái nevie o tom, že pri takomto vymenovaní je jctžná čiastka žnpy nepo­­merne dôkladnejšie zastúpená, ako stredná a se­verná? A ie len samé Ipeľské Šahy, ktoré sú čisto maďarské, majú 9 výbornikov, o výbornikoch z úradu ani nehovoriac. Slovenské pamiatky v Maďarsku Minister dr. Šrobár vydal toto nariadenia, aby boly popisané slovenské starožitnosti, odve­zené do Maďarska: „Nariaďujem, aby vietky úrady županské, slúžnovské a policajné vo svojom okrese aaČaly pátranie po nmeleokýoh a historických pamiatkach, ktoré boly e rnnsef, sbierok, kostolov, fár, kláš­torov a verejných budov odvezené či už v známom čase minulom, či v terajšom škrie úrady alebo orgány vlády uhorskej do Pešti alebo inde na územie Maďarska. Takými pamiatkami sú sochy, obrazy, krstiteľnioe, zbrane, prápory, tkaniny, výiivky, krajky z maľovanými obrazmi a pod. pamiatky výtvarné, čo sa týka príčiny, pre ktorú boly pamiatky odvezené, nerobí sa rozdiel, či boly pripadne i s privolením ioh správy požičané do sbierok mimo územia časko-slovenskej repub­liky alebo odvezené na oprava, alebo či boly prípadne zaplatené. Nariaďujem ďalej, aby vSetky pamiatky, odobrané z majetku verejného a kostolov, fár, kláštorov, ktoré sú v sbierkaoh súkromnýoh tu na území domáoom, boly sem tiež oznámené spolb s udaním, odkiaľ poobádzajú. Všetky informaoie tohoto druhu nech sú za­sielané priamo komisariátu pre zachovanie ume­leckých pamiatok v Bratislave, Konventná ulica č. 1., ktorý podľa potreby vyšle i svojich odbor­ných znalcov na preskúmanie. Revolty v Egypte. Basile], 6. novembra. (Cstk. fk.) (Kk ) »Daily Mail« oznamuje: V britských vládnych kruhoch hľadí 3» vážne na situáciu v Egypte. V Alexan­drii a Kaire bolo vyhlásené stanné právo. Angli­cké vládné budovy sú strážené vojskom S vidieka oznamujú mnohé útoky na anglické osady. Dôležitá porada v Budapešti. Budapešť, 6. novembra. (Mtk.) (Östk. fk.)Plno­­mocník dohody Clark s volal včera porada zástupcov národnej strany, krajinskej strany malorolníkov, strany národao-demokratickej a strany soc. demo­kratickej Prítomný bol tiež hlavný velíte! Horthy. Cšark nezúčastnil sa na schôdzke, ktorá trvala 2 a pol hodiny a rokovala o všetkých dôležitých veciach. Horthy splnomocnil shromažiených zástupcov k to­muto osvedčenia: Ak národná armáda vtiahne do Budapešti, nebude tým zapríčinené zavedenie vo­jenskej diktatúry Vojsko podriadi sa vláde, ktorá bude utvorená pri spolupráci ľadu. Hlavný velitel sa osvedčuje, že armáda stoji na podklade občian­skej rovnoprávnosti a že neúprosne zašliapne se­meno bofšenzmu celkom tak, eko nestrpí, aby čle­novia armády búrili proti občianskej rovnoprávnosti. Včera popoludní ministerská rada rokovala o vnú­tornej i zovnútornej politike Maďirska. Oi 6. do 8. hod, večer bol tomuto rokovaniu prítomný Horthy, ktorý potom odišiel ku Čiarkoví. Zvesti zo zahraničia. Clemenceauova reč v Strass­­burgu. Paríž, 6. novembra. (Cstk. f k.) Clemenceau hovoril predvčerom v Strassburgu svoju dlho už avizovanú prcgramnú reč. Hlavné body jeho vývodov týkaly sa potreby pevne] vládnej väčšiny, obsiahlych sociálnych reforiem a predovšetkým práce. »Nehovorím k vám ako kandidát, ale ako vodca, ktorého úlohou bolo zorganizoval vojnu a ž po konečné víťazstvo a uzavrieť mier, človek verej­ného života, ktorý v krvavých časoch mal naj­väčšiu zodpovednosť a ktorý teraz rád by vám osvietil cestu, ktorá vedie do budúcnosti. Ciemen­­ceau pripomenul, že je posledným z tých, ktorí prežili Bordeaux a dožili navrátenie Elsaska-Lot rinska a Strassburgu k Francúzsku. Clemenceau hovoril najprv o mieri a ťažkostiach parížskej mierovej konferencie. Q Nemecku sa vyslovil, že Francúzsko je teraz proti nemu zabezpečené. Od­luka cirkvi od štátu musí byť bezpedmienečne za­chovaná, Tým zásada slobody vyznania netrpí, avšak viera nesmie sa stať pre grammom strany. Konštitúcia musí zostať nedotknutou. Rozsiahlé sociálné reformy sú potrebné. Ale priemyselný robotnik nesmie zabudnúť, že okrem neho existuje tiež poľno-hospodársky robotník, sedliak, ktorý nepracuje na hodiny. Sedliak a robotnik musia sa dorozumieť. Každé násilie prináša nešťastie. Bol ševioký terror vyvolal v Rusku chaos. Francia sa musí strániť tejto nebezpečnej choroby a musí za­medzovať jej šírenie sa. Je nepochopiteľným a po ľutovaniahodným poblúznecím, keď sa spojení so cialisti vyslovujú za solidaritu s ru-ským boľševiz­mom _________ Boľševická armáda postupuje. Berlín, 6. novembra (k, k.) (Cstk. fk.) „Vos­­siaohe Zeitung* uvereňuje túto zvesť e časopisu „Prisvit“: Front generála Jadeniča: Bitka trvá na oelom fronte a nesmeašenou prudkosťou. Ne­priateľ dováža v Moskvy a s južného trontu svieže sily do boja, medei nimi i študentské prá­pory, Front generáía Denikina: Na ľavom hrýdle v priestore pri Fastove prudké boje so striedavým úspeohom. V centre na čiare Gramy—Orel boje trvajú južne od Jaloa až po Samiliansk tlači ne­priateľ naše oddiely nazad. Na pravom krydle nepriateľ získal na spodnom toka Medvedioe prie­storu. Front admirála Kolčaka: Prudké útoky smerom na Tobolsk. Na želesnioi Jabntorovsk- Išim nepriate! útočí na Lamonkú, ktoré miesto držíme. U Petropavlovska postúpil nepriateľ na prieku Išim a bojuje o priechod. Prvá schôdzka Sväzu národov bode v Paríži. Paríž, 6. novembra. (Osík. Ik) (K. k.) Naj vyššia rada usniesla sa dnes, Že prvú schôdzka výkonnej rady Sása národov má byt ▼ Paríži. Bode rokované o poriadkoch, ktorých bode treba, kod mierová smluva versailleská príde v platnosť. Ďalej rokovala najvyššia rada o doiaváďnych ne­vybavených otázkach o osade Tareoka, o ruskom probléme, o jaderskej veci, o mieri s Maďarskom, o situácii, ktorá vznikla tým, že Ramansko a Juhoslávia nepodpísaly smluvy saint-germainskej, ďalej o Haliéi, o východnej hranici poľskej, o oso­bitných smluvách b Gréckom, Románskom a Juho­sláviou, týkajúoieh Ba ochrany menšín. Hádejié víťazstvo Glemenceaaa. Viedeň, 6. novembra. (Cstk. fk.) »Reichspost« píše o nádejnom veľkom víťazstve Clemenceaua. Vládna väčšina bude mať najmenej 624 mandátov oproti doterajším 400. Oppozida s ťažkosťou so­­ženie 125 mandátov. Judenič volá do zbrane. Viedeň, 6. novembra. (Cstk. fk.) „Der Neue Tag“ oznamuje z Berlína: Podľa finských zvestí povolal generál Judenič všetkých zbranesohop­­ných Rusov do zbrane. Vojenskú službu majú nastúpiť za 3 dni. Povolanie týka sa všetkých dôstojníkov, lekárov a vojenských úradníkov až do 55, roku, mužstvo ročníky 1878—1900. Pred riešením maďarskej otázky. Viedeň, 7. novembra. (Cstk, fk.) »Neue Fr. Presse« dozvedá sa z Pešti o včerajšej schôdzke, ktorá bola pod predsedníctvom ministrapredsedu Friedricha a trvala 3 hodiny. Na tejto porade zú­častnili sa všetci členovia kabinetu, Členovia ka­binetu prebrali zovrubne politickú situáciu, pričom sa úplne shodli vo všetkých otázkach. Do porady dostavil sa i hlavný veliteľ Horthy v sprievode gr. Bethlesa, ktorý po dohode s Clarkom má veľkú nádej na úrad ministerského predseda novej koncentračnej vlády. Ministerský predseda Frie­drich sa osvedčil, že nebude členom novej vlády, lebo mimo vlády chce bojovať za s7oje zásady. Víťazstvo republikánov v New Yorku. Berl n, 6. novembra. (Cstk. fk.) Z New Yorku oznamujú, že pri mestských voľbách vydobyli repu­blikáni veľkého víťazstva. V meste New Yorkn, ktorý bol demokratický, získali republikáni naj­významnejších miest. Kronika. Predĺženie termínu na preukázanie zme­­nák, obchodných poukážok a skladných lístkov. Nariadenie ministra pinomocníka č. 1057/1919 o zmenkách, obchodných poukážkach a skladných listoch (Ur. Nov. čís. 17.) je predĺžené v tom amysle, že oslobodenie zpod preukázania čiže protestovania platí i pri tých papieroch, pri kto­rých bol termín preukázania alebo protestovania predĺžený horeuvedeným nariadením do 15. no­vembra 1919, a termín ustálený §. 2. citovaného nariadenia je predĺžený do 3. decembra 1919.

Next