Národnie Noviny, október-december 1919 (L/230-292)

1919-11-19 / nr. 265

D* Antitinzio ďalej treSti. Bakar, 17. novembra. (Cstk. U) (Lubl. k. k) Predvčerom v noci d’ Aonuozio odišiel b 3 ma lými torpédovými člomi do Zadrn. Do Rieky prišla zvesí, že d' Annunzio okknpoval Zader tak, ako nedávno Rieko. Hovori sa, že ď Annunzio usporiada v celej Dalmácii a Istrii rovnaké komédie ako v Rieke. I vo Francúzsku nedostatok uhlia. Basel, 15. novembra. (Cstk. ft.) Noviny oznamujú, že následkom nedostatku uhlia nepra čuje v Paríži od pondelka 3800 fabsík. Nemci v Pobaltii prestanú trucovať? Berlin, 16. novembra. (Cstk. f* ) (K. k.' Správca dohodove) komisie pre Pobaltiu admirál U ppmann predložil näveštie. že vodcovia západne) ruskej armády Avalov a Bermondt podriadili sa včera v noci s celou armádou veleniu š[ Eberhardta. Tento urobi všitko možné, aby umožnil návrat vojakov bývalého tišsko-nemeckého vojska. Na tom pracuje maďarské ministerstvo propagandy? Budapest, 17. nov. (Nová.) (Östk. f*.) Minister pre propagandu Halier osvedčil sa, že v Zadu najsku rozšírené anťsemitické brožúry, plakáty a Utlky neboly vydané jeho ministerstvom. Práca ministerstva obmedzovala sa hlavne na agitácie prcti boľševikom. Ministerstvo propsgmdy roz­hodne musí byt ponechané, lebo premožený ná­rod, ktorému boly odorvané celé čiastky krajiny, potrebuje organizovania, posilnenia, povzbudzo­vania národných citov. Snahou propagačných or­gánov je spájať Maďarov, žijúcich v Maďarsku, s tými Maďarmi, ktorí žijú v cudzozemsku. Títo musia sa primát k návratu do starej vlasti. Mini­sterstvo propsgmdy venuje sa tiež rozsiahle] za hraničné] propagande. Americký senát ďalej uplatňuje svoje osobitné stanovisko oproti S väzu ná­rodov. Paríž, 17. novembra. (K. k.) (Cstk. fk.) Americký senát schválil výhradu, ktorá opráv Auje Spojené Štáty, aby v prípade invázie alebo nebezpečenstva vojny sosilnily svoju armáda bez svolania Svflza národov. Senát prijal ďalej 53 hlasmi proti 41 hlasom výhradu, Ktorá opráv­ňuje Spojené Štáty, aby eachova'y i nadaltj ob­chodné styky i poddanými tých štátov, ktoré sú vylúčené zo Svätú národov alebo ktoré nepatria k nemu a akže tito poddaní nebývajú vo svojej rodnej krajine. Napokon bola schválená 52 hlasmi oproti 41 hlasom výhrada, že osobitné ustanovenia mierovej smlnvy nesmú obmedzovať práva amerických občanov alebo ich oslaboval. Zo slovenskej ev. teol. akadémie v Bratislave- Našu slovenskú evanj. verejnosť akist» ta - njimat bode, ked podáme kráfučkú správa o našej prvej Slovenskej ev. a. v. teol. akadémii. Ked n#ši odvekí utláčatelia, Maďari a ich kompani, Nemci, nemohli samedsit, aby sme sa osamostatnili, tak spoliehali sa na to, že nebudeme môcť samotatce zariadiť sa a spravoval. Preto ostsl i bývalý správca predošlej uhorskej ger.er. teol. akadémie tu v Bratislave, lebo si myslel, ako si myslia všetci jemu podobní ľudkovia, Že toto je len priechodný čas a že sa my bes jeho pomoci nebudeme môcť ani pohnút. A preto nielen že Síril zlé povesti, že sa Slovenská ev. a v. teol. akadémia tento rok neotvorí, ale i pracoval na tom, bed obral náš ústav o všetky podmienky jestvovania. Všetky zásoby: uhlia, drevo dal poodnášaf, čo mohol odpredal, a ostatné poukrýval. Základiny Teol. Domova aatojil a hovoril, že ioh posial ešte v januári do ťešti; úradné tlačivá, knižky % rozličných knižnío po vyberal a do bedien zapakoval. Tajná polioia 4 týždne neúnavne pracovala, kým všetko po­­vynachádsala. Vlastne nie všetko, ale aspiň najhlavnejšie, sákladiny. Ci všetky, ešte neue aistené, údajne ddv 70 tiaío Všetkého našlo sa 19 bedien, ktoré až boly pripravené k odvozu. Ba ešte i poslucháčov dsl sa nám odhovárať, a jedného predsa m hovoril, aby vystúpil. Nebol to náš človek, I pri týchto prekážkach naša Teol Akadémia sa už úplne sriadila, naše obavy, že by ne­bolo poslucháčov, sa zahanbily. Poslucháčov i a pri­hlásenými máme až do 30 a to i s Báčky a Bé kešskej. Nrnrokí poslucháči tiež došli, ktorým sa i v ioh materiasksj reči prednáša. Tieto pred­nášky i naši slovenskí poslucháči na«8tevajú, lebo Qiäiu zásadou je: vsdelávaaia a pestovanie brst stva a nie štvanie, ako predošle. Nál predošlý život preto bol otrávený nesnášanlivoston, lebo professori mládež n< v škoiáoh tomu učili. Pro­fesorský sbor krém nižepodpisaaého posoitávs s nasledujúcich členov: JauBzkoi, Jan Jamnioký, Aladár Horoyáassky, dr. Karol Liay, Samuel lOsaský a B. Pavel Podmanioký. Poslucháči si váiae počínajú a pilae sa učia. Založili si ul i vzdelávaní krúžok pod núsvom; „Hurbanov kruh slovenskej ev. teol mládeže Zakladajúcim členom môže byt kfcždý bssúhonný priateľ mládeže, kto zaplatí ICO kor. Keďže mno­hých našich ladí pre súkromné spolky slovenské « býcalýeh m»ďir»kýih škôl vyhodili, aida sa nnjdu takí štedrí darcovia, ktorí B radosti nad tým, že terás už mládež môže sa verejne spolčovať, tento mnohoslubný krúžok podoprú svojimi štedrými obehmi. Slovenské knihy pre knižnion budú nám tiež vítané, lebo slovenská kniha ta predtým nemala mieata. I staršie knihy by sme potrebovali. Najhoršie nám je zo stravovaním. Alomoenm a konviakt, kde by naíi teológovia zadarmo dostali stravu netnôta byt otvorené, lebo v lyce&laom internáte je obilný úBtav. A preto mnslme platiť priemerne dosť drahý kost v diakoniskom ústave. Lebo tunajšia ev. cirkev tiež nám nejde po ruke. Ža s nami d bre nesmýá'a, vidieť z toho, že sa sni na slávnosti nedali zastúpiť. Kým aa Maďirom až po zem korili, oproti nám chovajú aa hrdo a od­mietavé, lebo my im obidvoma rukami dávame, čo im Maďari nedali, národné práva. Dňa 21. októbra akademický výbor uzavrel, že ktorí chcú na Slovensku ako Maši úradovať, už či v slovenských, či v nemeckých alebo maďarských hirkvách, povinní sú na tunajšej akadémii 8 semestrov skončiť, e ktorých však s privolením professorského sboru môžu 2 8mestre š v cudzozemsku odbaviť. Dosial naša verejnosť krém oznámených nž obetí podoprela náš Teologický Domov ešte nasle­dujúcimi štedrými príspevkami: Dr. Ľud Simko, Ben. dozorca 300 kor., cirkev lazovská 130 kor. sbierka cirkvi modranskej 830 kor, novohradský seniorát pol taxy 250 kor, Mária Štoláčkovd v Bratislave 300 kor., Michal Valáfek, obchodník na Myjave 100 kor., offers cirkve ev. súľovskej 11 kor., Ľudovít Hrdlióka zo Slov. Komlóša 100 korún. Všetkým šFachetuým darcom vyalovnjeme našu naj srdečnej šiu vďaku. Ako počujeme, nsše cirkve ev. i jednotlivci chyBtsjá ea k obetiam. A treba je, aby sme vystreli ruby a ukázali, že ako v minulosti, tak i teraz svoje ústavy i bez štátnej podpory vieme udržat. Nie je to ideálny stav, ked vo všetkom len na štátnu podporu sa opierame. Dobre píše oravský pán senior, Novák, že keby každá cirkev len 100 kor obetovala, už by bo'o 34 tisíc korón Nnž a to je nie nemožná vec. Chudobná cirkev lazovská poslala 120 kor. a jej horlivý duchovný pastier píše, že to dáva vďačne. A kde sú naši majetní jeduotlivci, ktorí peniaze na zbytočné veci rozha­dzujú. Musíme privykať, aby sme nečakali všetko len cd štátu, lebo štátom udržovaná cirkev nemá trvania, ale musíme sa tak sariadit, aby sme i sami na seba ponechaní boli dostatoční a silní. Boh nám v tom pomáhaj 1 Bratislava, 12. novembra 1919. JuHus Bodnár, Bprávca. len v stolici Novohradskej je d isisľ ešte 40 miest neobsadených, a nemožno nč tafov na ne dostať." Nis, drábi bratia, mi neohceme, aby hranice Slovenska pre Vás boly zavreté. Smyset spome­nutej n»šaj žiadosti je, aby českými učiteľmi boly obsadené stanice nielen na výsnamaejšiob ale i na menej výsnamnýob miestach, nielen v Lučenci, ale i na tých našich dedink&oh, ktorýoh je len v samej stolici Novohrsdskej, podľa vášho udania 40. a „nemožno učiteľov na ne dostat“ Prečoie nám českí učitelia neprijii pomôcť, kým nebudeme mat dostatok svojich tuií i na miesta, na ktoré nemožno učiteľov dostať? Prečože.zaojimajú českí učitelia stanios len v LíČeaoi, vo Zvolene aď, teda len na výziamaeišfoh, lepšiob, výhodnejších miestach, na takých, kam by sa i slovenskí uči­telia našli, a ktorým by to aa odmean bola dané za ioh slovenskosť, a sa krivdy, ktoré trpeli? Veď si vari len nemyslíte, bratia, žs my nemáme dosť takých učiteľov Slovákov, ktorí by v Lnčenai atď. boli súci zastapovat správcovské (riaditeľské) miesta? Máme ich dosť, a práve pre túto pričiaa protestuje slovenské učiteľstvo, aby na mestské a významnejšia miesta vymenovaní boli výlnčne len českí nčitalia, lebo si tú istú prednosť sebe žia­dame. 28. bod memorandami! znie; „Žiadame pre všetkých učiteľov pokrsčovaoie karsy“. Co ste hneď na mieste neiiadali vysvetlenie tohto bodu? Tak tienné body rezolúoie by Vám boly jasné. Leoo KU d na Slovensku týmto bodom rezolúoie rozhodas žiada to, aby bnla danú možnosť bratom Slovákom, ktorí sloveaakú reč neovládajú dokonáte, aby si ja mohli čim dokona­lejšie osvojiť. Tak i od nás, nielen od Vás Na našom ahromsžieni českým učiteľom nedo­stalo sa chladného prijatia, ako sa to v „Ohradení" tvrdí. Jestli bol „pokrik“, keď sa o časkýoh oči­­teľoch hovorilo, to sa stalo z horeavadenej príčiny. My sme sa dosť nabaríli, dosť sme vytrpeli pod starým režimom, dosť všetkého zlého sme prežili, a teraz zas len obohádsanie a bestá­­kladná upodozrievanie sa nám má dostat za údel? Teda viao uanalosti, lebo my ani zďaleka nede­líme nabratským a nekollegiálným chovaním sa pratí Vám. Z s výpomoc sme Vám povďační, ale uznajte, že my mám s práva žiť a zastať si za svoje záujmy. Ani my nechceme borit, menovite neohoeme rossievat nesvár medzi bratmi, nami a Vami. I my obesme stavať, lsa nie od strechy, ale od z&klada, nie od Lučenca, als počnúc od tých 40 nezaplnených staníc, na ktoré nemožno uči­teľov dostat. Tomášovoe, dfia 11. novembra 1919. Ľudovít Pánik, predseda in pne j ačitoiskej organiiioie. Odpoveď □a »Ohradenie českých učiteľov v župe No­­vohradakej « V 250 č. Národných Novín a v 10 č. Novo­hradskej Stráže uverejnený je Článok „Šeskýoh učiteľov v žape Novohradskej“ ktorý víak pod pisaný je len (borom professorov učiteľského ústavu a abororn učiteľov meštianskej a ľudovej školy v Lučenci. Na toto ohradenie odpovedám takto: Na nčiteľskom shromaidení v Lučenci prí­tomní bratia, českí učitelia, a „J idea kosí“, ktorý „Novohradskej Stráži“ správu podal o priebehu aohôdzky, tak sa zdá, nesprevádzali úplnou po zornoston prečítaná žiadosti slovenského učiteľstva, lebo jeden bod memoranduma znie doslovne takto: „Žiadame, aby na Slovensku uprázdnené učiteľské stanice len Slovákmi boly zaplnené, jestli by sa však slovenskí učitelia neprihlásili, môžu byt sta­nice zaplnené českými učiteľmi. V krátkom čase na 8loventkn pôsobiaci českí učitelia majú sa naučiť slovenskú reč. Žiadame, aby významnejšie miesta zapisované boly zaslúženými a bezúhon­nými Slovákmi.“ Toto je všakže celkom iné, toto oelkom iné znamená, ako to tvrdenie v „Ohradení* že „re­zolúciou K, U. S. na Slovenska zatvárajú sa hra­nice Slovenska pre Českých učiteľov, ačkoľvek Pozvanie. Predsedníctvo Krajinského učiteľského spol­ku na Slovensku svoiava župných a okresuý ;h dele­gátov organizácií na valné shromaždenle do Žtllnľ, do miestnosti IV. tr. rímsko katolíckej školy na 10. hodina predpoludním 27 ho novembra b. r. Programm. 1. Zpráva predsedova o doterajšej činnosti pred­sedníctva ; 2. Prečítanie a predostretie nž potvrdených stanov K. U. S na Slovenska; 3 Voľba definitívneho predsedníctva (doterajšie predsedníctvo je v smysle zákona dočasné); 4. Vypracovanie návrbn zákona o učiteľských platoch na Slovensko; vypracovanie návrhu zákona 0 učiteľskej pra g matike; pragmatika má vyhovieť 1 potre ám cirkevným. Vypracovanie návrhu zákona o kantorských platoch Vyzývame pp. brato /, aby na porada doniesli hotovo vypracované elaboráty a tieto aby prečítali, tak aby sa porada na jednom z týchto návrhov U3niest mohla, že by porada bez zbytočných a jalových reči mohla byť! Každý z pp. bratov nech donesie hodnoverné dáta o platoch učiteľov a kántorov­­nčiteľov z patričného okresu čiže župy. Vyzvaní sme p. ministrom školstva resp škol­ským referátom v Bratislave, aby Brne si návrh zákona na naše hmotné a m-avné pomery sami opravili, či­že navrhli. Ves je veľmi vážna a dôležitá a vyža doje vážneho štndia. Tak ľahko Ba nám zas nenaskytne príležitosť, aby sme o svojom osude rozhodovať mohli. Preto treba tú vec vážne ponímať. Žiadajme čo môžeme žiadať. Pritom majme Da zreteli, aby sme celú vec s prípadne prepiatými požiadavb mi nepokazili, aby ne­mohli nkásat na nás, že nemožné žiadame, bo tým by sme zatlačili našu vec na dlhé časy do úzadia. Po vyčerpaní predmetu — voľné návrhy ktoré však v smygle stanov musia byt predsedovi 8. dňami vopred písomne doučené. Bratia okresDf a župní predsedovia a delegáti nech prinesú so sebou i menoslov do organizácie pristúpiv­ších pp. bratov učiteľov, i summn dosiaľ splatených členovských príspevkov, z ktorých v smysle stanov treba "na sgtačné ciele do centrálnej kassy zaplatiť 12 kor. Žilina, 10. novembra 1919. Anton Ilancho, Martin Jelo,< t. č. predseda. t. č, tajomník.

Next