Národnie Noviny, október-december 1919 (L/230-292)
1919-10-09 / nr. 232
Vychodia šesf ráz do týždňa: okrem Dondelku každý deň. Predplatná cena: na celý rok 60 korún, na pol roka 30 korún, na Sivrt roka 15 korún, na meúac 5 korún. Jednotlivé číala po 30 bal. Do cudzozemska: na celý rok fcO korún. ft Ročník L. -------- Ž ■' ........------------ --------------------------------------------------------------------Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Štvrtok, 9. oktobra 1919. Na samé štvrtkové čísla predpláca sa: na < elý rok 12 kor , na pol roka 6 kor. Do cudzozemska: na celý rok 16 korún. Časopis posiela sa len skutočne predplateným. Číslo telefónu redakcie: e6. Číslo telef. administrácie : 30. Číslo 232. Varujeme pred vynášaním prekotných, právnemu citu a smýšľaniu nášho národa nezodpovedajúcich, altbo jeho pietu proti zdedeným, či absolútne dobrým, či opravy schopným inštitúciám a hmotné záujmy obcí urážajúcich verejnosprávnych zákonov. Na tento čas náš varovný hlas dvíhame proti zrušeniu našich stávajúcich a popri ich starobylosti nijak /nedzi staré železo nepatriacich žúp, a oproti nahradeniu ich — k vôli terajšej potrebnej reforme správy — rozsiahlymi od 400— 800.000 duší počitujúcimi župami, čo by prirodzene za sebou ťahalo degradáciu mnohých terajších župných sídelných miest na obyčajne veiké obce, zastavilo alebo azda aj úplne znemožnilo ich vývin. Naše župy nevznikly náhodile, sú plodom župného sriadenia, niekedy, možno, v celom Slovanstve dokázaného, ale v jeho západných a južných oblastiach i naozaj uvedeného. Od našich slovanských predkov prijali túto inštitúciu i naši niekdajší spolukrajania, Maďari. Že priebehom století, keď za membrum svätej koruny len šlachta bola uznávaná, sotretý bol jej demokratický ráz a stály sa naše župy útočišfom zemianstva, — to možno šmahom premeniť, primerane dnešnému demokratickému duchu. Preto bolo by hriešnym počínaním samú dobrú, pôvodne i tak demokratickú ustanovizeň, ináč celému slovenskému národu ku srdcu prirástlu — odkopnúť Ktokoľvek by sa opovážil siahnuf na život našich žúp — nateraz už azda jedinej verejnosprávnej ustanovizni po našich slovenských predkoch, ktorá notabene i v terajších prtmenených okolnostiach faktickým potrebám zodpovedá, — ten urazí pietu celého slovenského národa, ktorou sa on oproti všetkému po predkoch svojich zdedenému chová. Ten ruku z ositho hniezda, do ktorého ju takto ľahkomyseľne vstrčil — bez úrazu nevytiahne. A ak sme objektívni, zodpovedzme si otázku, či je naozaj potrebné rúcať budovy, ktoré sme i my Slováci v 60—70- tych rokoch minulého stoletía za bašty slobodomyselnej ústavy považovali? Tej potreby .nevidíme, nenahliadame. Naše župné sriadenie možno veľmi ľahko tak zreformovať, aby potrebám našim i celej republiky zodpovedalo. Neprekáža tomu, že sú niektoré slovenské župy primalé, druhé azda prirozsiahlé. Spravovanie i menších i rozsiahlejších žúp i za predošlého režimu dialo sa pomerne jednakým nákladom, a nezabúdajme na to, že bolo v menších župách napospol lepšie, ako v rozsiahlych. Maďarský predošlý režim v záujme usporenia administratívnych trov pomáhal si tak, že jedného-druhého župana menšej župy, kde to za cieľuprimerané uznal, poveril vedením inej župy. Proti upotrebeniu tohoto spôsobu by ani teraz nebolo námietky, hoci v záujme úspor i terajšie ministerstvo pre Slovensko vynašlo už prostriedok, že inštitúciu len repräzentujúcich hlavných županov vyzdvihlo a na čelo žúp postavilo pracujúcich županov. Títo úbožiaci — najmä tí, ktorých činnosť máme príležitosť pozorovať, a predpokladáme to o všetkých — majú veru v terajších pomeroch dosta točnú príčinu, závidieť robotníkom, ktorí sú na 8-hodinovú dennú prácu zaviazaní. Nielen že sa ich repräzentačná povinnosť oproti hlavným županom predošlej vlády nezmenšila, lež skorej hodne zväčšila, ale aby sa im reštancie nenakopily, musia od včasného rána do pozdného večera zaoberať sa zpracovaním mnohých agend v svojich kancelláriach. Úradníci predošlého režimu prezývajú ich nemeckým menom »Mädchen für alles«. Jestli jednako naša župná administrácia v porovnaní s pominulou zdražela, tomu nie sú župani na vine, ale treba to pripísať zčiastky v tomto priechodnom čase rozmnoženým agendám, zčiastky udomácnením u nás predtým nezvyklého byrokratizmu, ktorému vyhoviet možno len pri applikovaní väčšieho počtu v týchto časoch drahých pomocných síl. Keď ide o zrušenie starých historických žúp, nechže kompetentné tóra nezabúdajú na to, že po pokorení maďarskej revolúcie z roku 1848 — nastúpivší Bachovský systém sledoval cieľ: spraviť tabulu rasu so všetkým, čo upomínalo na čas predrevolučný. Mal na to dozaista viac príčin, ako naša Česko-slovenská republika, a on sa jednako neodvážil na takú radikálnu zmenu správneho sriadenia, na aké sa teraz u nás bez dostatočných príčin pomýšľa. Na našich slovenských krajoch sa tento systém našim vedomím obmedzil na utvorenie Hornonitrianskej župy pripojením Trnavy a jej vidieku ku hornonitrianskemu územiu so sídlom v Trnave, a na spojenie Turca s Oravou, i to tak, že v Turci ponechal centrálnu správu administrácie, v Orave však sriadil kollegiálny súd — pre obe župy. A aký by to malo následok, jestli by sa naša nevolená konštituanta k vôli jednakému zuniformovaniu našich žúp s krajmi českými, moravskými a sliezskymi — odhodlala zrušiť naše slovenské, mnohovekú predošlost za sebou majúce, historické župy, a na ich miesto ľubovoľne zo Slovenska vykrojila rozsiahlé župy s obyvateľstvom od 400—800,000 duší? Predne také rozhorčenie, taký jednomyseľný protest celého slovenského národa, — ktoré by striasly v jej základoch celú našu, žiaľbohu ešte nie dost konsolidovanú, republiku. ’ Sme z tej duše oddanými prívržencami Československého štátu, záleží nám na jeho udržaní, rozkvete a sosilnení a práve preto opytujeme sa: quo jure privlastňujú našej len pre iné, odkladu netrpiace úlohy povolanej konštituante oprávnenie na túto zhubnú činnosť tí, ktorí chcú vivisekciu ' « Vykonať na našich živých a nám drahých municipiálnych právnych osobách? Ktorý nepriateľ, vrah našej Československej republiky im suggeroval i len myšlienku v našom Národnom shromaždení inicioval tieto otázky a to ešte teraz, ked nás i z dnuká i z vonku otáča more nepriateľov číhajúcich na také podknutie sa poskytne dobrú, vhodnú príležitosť ktoré zadať našej už i tak zviklanej svornosti smrteľnú ranu ? Pochybujeme aj o tom, že by v tých kruhoch, ktoré nastolily tuto otázku, dôkladne boly sa uvážily škodné následky, vyplývajúcé zo zrušenia terajších žup a z utvorenia nových horespomenutej rozsiahlosti, pre obce, ktoré by tak prestaly byť sídlami iných, a degradované boly na obyčajné veľké obce. Či azda u vážili, čoby povedala verejnosť B. Bystrice a celej Zvolenskej župy, Turčianskeho Svätého Martina a celého Turca, D. Kubína a celej Oravy, Levoče a celého Spiša, a konečne Liptovského Sv. Mikuláša, keby tak či osobitnou benevolenciou na teraz na Slovensku rozhodujúcich osôb, a či — povedzme krajšie — nepochopiteľným riadením prozreteľnosti z celého Spiša, Liptova, Oravy, Turca a Zvolena — utvorená bola jedna rozsiahla župa so šidlom v Ružomberku?! Kto zodpovedal by za následky, s ktorými by bol spojený takýto retiográdny postup spomínaných obcí, a občianstva ich doterajších žúp? Opýtajte sa ich, a ony Vám i vopred poslúžia odpoveďou. Pravdepodobne biblickými slovami: „Kto seje vietor, bude žať búrku !“ Predbežne tieto varovné slová dobromyseľne adressujeme na nášho ministra s úplnou mocou pre Slovensko, ďalej na našich terajších poslancov v Nár. shromaždení, konečne našej vláde, a nášmu Nár. shromaždeniu. h. Vyzvanie na opisovania podielového kapitála Draž" stva Národného divadla slovenského. Od pamätného oktobrového prevratu, ktorý doniesol nftm národné oslobodenie, nebolo v národe našom radostnejšej chvíle,, »ko tá v ktorej jme obnovili -v Turčianskom Sv. Martine „Maticu Slovenskú“. Bily nás krivdy vo všetkých oborooh ?náh a prie, v ktorých prejavuje sa život národ», ale naše kultúráé ožobrftčenie a poniže t i e niesli sme my a už i otcovia naši najbolestnejšie. Obnova Matice {Slovenskej bola vysokou túžbou a želaním práve preto, že bola pre nás symbolom vysvobodenia z tej odnševnej poroby. Ked konečne terás v auguste dočkali sme sa vzkriesenia tejto kultúrnej ustanovizne, našli sme sa v nových štastnejšioh pomeroch. Dno* c ž ked máme zaistené i svojské školy všetkých stupňov, ktoré odchovajú nám zdravý podrost, ked možno voľne zakl&daf vzdelávacia spolky, knižnice, usporiadovat prednášky atd, žiadame si i vlas. Chceme aby naše slo?enské slovo ozývalo sa v plnej kráse i vo verejnosti tam, kde stavia sa nám pred oči zrkadlo života — na dôstojnom, umelecky cennom a národne významnom javisku divadelnom, v najvyššom nmeni, kde slovo spisovateľovo podáva si s umením hudobným, mimic-