Národnie Noviny, január-marec 1920 (LI/1-73)
1920-02-14 / nr. 35
A nesmieme ztratif .«pred očí, ôsma eme sa z vyhadzovania našich žiakov zo škôl maďarských naučili. B. 8. Zo slovenskej národnej a roľníckej strany. Utvorenie organizácie slovenskej národnej a roľníckej strany v Pukanci. Dňa 8. februára bolo v Pukanci ľudové shromaždenie k vôli organizácii miestnej slo venskej národnej a roľnickej strany. Početné obecenstvo — i ženské — pod predsedníctvom Samueia Sekana po vypočutí programmá strany vypovedalo a uzavrelo, že si ho osvojuje a podľa toho sa sriadi, zorganizuje. Za predsedu miestnej organizácie strany vyvolilo jednohlasne Samueia Sekana, za podpredsedu Jána Zamboja, za tajomníka Ľudovíta Hrnčiara, za pokladníka Samueia Strechu, za dôverníka Daniela Zamboja obchodníka, za poverenikov Michala Hruškavica a Jána Kováčika, garbiara. Zvolený bol ešte 20 členový výkonný výbor z mladšej vrstvy občanov. Povinnosťou týchto je sosbieraf vlastnoručnými podpismi členov pre slovenská národná a roľnícku stranu a sosbieraf medzi členmi i peňažné príspevky v prospech strany Shromaždenie zaslalo srdečné pozdravenie nášmu ministrovi dr. V. Šrobárovi, ubezpečujúc ho o našej nezvratnej láske a skalopevnej vernosti ku Cesko-slovenskej republike. I ČeskO'Slivenskej republiky Národné shromaždenie. Praha, 12. februára. (Cstk. fk.) Predseda TomášeJe otvoril schôdzka o 2. hodine 25 minút popoludní. Prečftal telegramra splnomocnenca Šrámka z Hlučinska, v ktorom ďakuje srdečne v mene obyvatelstva hlučinskebo za pozdravenie. Potom pokračuje N. S. v debatte o vyhlásení členov vlády na dotazy o pomeroch pracovného ľudu v severo východných a východných oblastiach českého textilného priemyslu. Cien N. S. Udrial hovoril, že je nesporné, že terajšia vyživovacia kalamita je zčiastky zavinená vykrmovanfm bravčového dobytka. Zaoberá sa politickými pomermi, v ktorých vidi nedôveru jedneho k druhému a hovorí, že moderný sociálny štát chce mat jeho strana evolučnou cestou. Má veľkú radost z nášho Slovenska, ktorému preukazujeme našu úprimnú blahovlu. Ale musíme od neho žiadal spr&vedlivost spočívajúca v disciplíne. Musíme od Slovenska žiadat, aby robilo svoju povinnosť po stránke vyživovacej a finančnej Ö1 N. S Biňovec (?) (so e. dem.) Musia e trvať na tom, aby všetko obilie po odrátaní čiastky ua siatie a výživa podliehalo štátnemu hospodárstvu. Rečník vyslovuje sa rozhodne proti uvoľneniu obchodu. Pokiaľ ide o neodvedené obilie, hovorí reč ník, že prvej nepriznávali sme tejto veci potrebného významu z vlasteneckých snáh, aby sme poškodili Rakúsko, ale dnes to nemožno robiť, keď ide o odovzdanie zásob našej republike. Kto sa podľa toho nezachová, pácha vlastizradu l (Veľký hluk n agrárnikov) Rečník kritizuje dalej finančnú reformu dr. Rašína. Naše zásobovacie pomery treba organizovať tak, aby všetko zvyšné obilie bolo odvedené. Debatta o tomto predmete bola skončená a N. S schválilo vysvetlenie vlády. Menom výboru pre pozemkovú reformu referoval o osnove zákona o hospodárení na zahraných majetkoch člen N. S. Jilek (ľud sír.) Týmto zákonom má byť zaistené riadné hospodárenie na zahraných majetkoch. Zákon považuje za zamestnancov nielen robotníkov, aie i úradníkov na veľkostatkoch. Rokovanie o tomto predmete boio prerušené. Boly potom niektoré doplňovacie voľby do výborov. Do sodáíno-politického výboru miesto J. Jaačeka vyvolený bol M. Dula, do branného výboru miesto Hybescha člen N. S. Bradáč, do rozpočtového výboru miesto Aut Síavíka tiež Bradáč, do zahraničného miesto Rcučica člen N. S. Tayerle, do ústavného miesto Dedič* člen N. S. Johanis. Koniec schôdzky o 3. hod. 40 ml q. Budúca schôdzka 13. februára Maďarské' veci. Fígle. Len fígľami vie prsoov&f maďarskú s s nimi spola i poľská žurnalistika, keďže nemá po rukt tú n&júčinlivejšia tbrafi: pra dú. Takmer vo všetkých peštianskyoh novinách, z 5. t m. holo vidieť na nápadnom mieste tač nými literami vytlačenú radostnú avast; „Amerika s nemi. Poliaci si energicky iitdajú revízia osierovej snila vy 3 Madarakon». Sláva poľskému brairankovi |u A hneď satým nasleduje citát z „Chicago TriOsmy“, in poľská vláda zakročila u dohody v prospech Maďarska a že si energiokým tónom žiada revisia celej smluvy. Podľa „Chicago Tribúny* poľská vláda je proti podelenia Uhorska a žiada si korridor medsi Poľskom a Maďarskom. Za korridor by sa znamenite hodilo Slovensko. (Verísse.) Ďalej si žiada vtiahnutie Maďarska medzi spojencov, lebo Maďarov proti vôli vtiahli do vojny. (Vidme Apponyiho reč v júli, keď slovami „Konečne...* pozdravil vypuknutie vojny.) A údajne eite roam&jité veci si žiada polská vláda, medziiným i slobodný vývoz Jers&binky do Maďarska k vôli opevnenia madarsko-pcľskýoh vztahov. Po krátkom pomýšľaní však hneď prídeme na to, že odkiaľ čerpala „Chicago Tribúna*. „Kuryer Poranný... No pravdaže Kury er Poranny, ktože by drahý! len Porannémn Kuryercvi mohla napadnúť tá nie hlúpa myšlienka, upotrebiť Slovensko ako maďarsko-pofský korridor. Ešte dobre sa pamätáme na jeho článok, v ktorom takto píše: „Všetko česká i rash é nebezpečenstvo by smialo otvorením besprostredného »úsedstva s Maďarskom. Je veikým záujmom Poľska, aby českoraský korridor bol nahradený maďarsko-poľakým korridorom a aby sme s maďarskou pomocou vyrvali slovenskú sem z rúk českých imperialistov.* Veríme. Ale do toho ešte i my Slováci máme slovo. A my sme nie korridoristioky naladení. Maďarské snahy za francúzskou sympatiou. V »Eclairu« sa zjavil článok s podpisom maďarského patriota, v ktorom vystnpaje na rampa za maďarské záujmy. čláaok polemizuje s Rumunskom a Česko-Slevenskom a takto pokračuje: »či poznajú vo Francúzska tie úzke sväzky, ktoré za mnohé storočia spájaiy Poľsko s Maďarskom? Znovuzrodenému a s Francúzskom spojenému Poľska, ktoré medzi Nemeckom a boľševickým Ruskom nestojí na veľmi silných základoch; — je v záujme dobré súsedstvo s Maďarskom. Polská tlač a poľské politické záujmy si to jednohlasne žiadajú a ničoho dobrého neočakávajú od príliš dlhých hranie s českým štátom. Článok sa s tým naivným osvedčením končí, že Maďari napriek všetkým nespravedlnostiam mierovej smluvy prechovávajú najvrelejšie sympatie k Francúzsku a že Francúzsko by malo využitkovat túto okolnosť v svoj prospech. Keby však Francúzi počuli tie nádavky, ktoré sa za celej päťročnej vojny na »barbarského nepriateľa« v Parižl sypalyl Tajnými chodníčkami... »Az Est« sa dozvedá, že arciknieža Jozef sa obrátil v súkromnom liste na anglického kráľa s prosbou, že by zmenil svoju politika oproti Maďarsku, aby ono znovu neupadlo do náručia boľševizmu. No, prosbe kniežaťa nebolo vyhovené, lebo anglický kráľ odpovedal veľmi krátko a kategoricky, Že nemá vlivu na riešenie takýchto vecf, a preto list oddal Lloyd Georgeovi. . . ,a>(í ľ í ržSHiBi* Kto tomu uverí?} Budapeštiansky »Uj Lap« zaznamenáva z Košíc podivuhodnú zvesí, podľa ktorej cena zeme na Slovensku úžasne klesá, lebo niet, kto by ju obrábal. Údajne veľmi mnohí by sa jej chceli striasť, ale niet kto by ju kúpil. Podľa nezaručených zvestí, už ju ani za darmo nikto nechce. í list, ktorý označil ako prejavenie svojej „osobnej jr mienky*, ale ktorý jednako vzbudil v Amerike f veľkú pozornosť. Lord Grey píše v tomto liste: Severná Amerika má pre svoj „Sväz národov* takú veľkú dôležitosť, že Anglicko by mohlo za cena účasti Ameriky v Sväze národov prijať známé výhrady Ameriky «hladom mierovej smlavy, I Severoamerická verejná mienka považuje tento výrok ÍGreya za „pokusný balónik“ vypustený anglickou vládou preto, aby americký senát poponáhľal Ba ratifikovať mierovú smlnvn. „Daily Chronicle“ oznᣠmoje — ndajne úradne z Washingtonu —, že Lloyd George dal prostredníctvom lorda Greya už dávnejšie oznámiť vodcovi washiogtonskej senátovej eppozície Lodgeovi, že Anglicko prijme výhrady Severnej Ameriky. To sú dosial len povesti a domnienky, ale v nich ako v škrupine je skryté jadro snahy priskoriť-dokončenie diela mieru a jeho vybudovania plným vytvorením S vázu národov. Túto snahu možno pozorovať aj inde, hlavne kým smeruje k europskému východu. Tam je teraz najaktuálnejšou otáikou: či dôjde k usa- Ivreniu miera s Baskom? V tomto ohľade je, ako aa vidí, po Estónsku rad na Poľsku. O tamojšej i situácii osnamaje varšavský dopisovateľ „B. T* : 1 Polská vláda chce i naďalej postupovať v najužšom spojení s dohodon, ktorá však, keďže je íi náhľad na otázka miera s Baskom v Paríži a . Londýne dosiaľ nie oelkom jasný, stojí predbežne v úsadí a necháva Poľsku voľnosť samostatného 'postupovania. Keby došio v poľsko ruskom po- Uonávaní k vážnym výsledkom, malo by Angii líčko ešte dosť čaša aaistiť si svoje veľké lájítijmy vo východnej otázke, alebo podporovať j Poľsko proti Baska. Poľská vláda vraj zastáva ; stanovisko, že aovietová ruská vláda maši súčasne , as» vrieť mier so všetkými odporoi na východnom fronte, so susednými štátmi bývalého Baska, I teda i s Románskom. Pre nespoľahlivosť boľševikov : nebude vraj uzavrené s nimi prímerie včaššie, kým ] nebude aspefi čiastočne sarnčené uskutočnenie gí mieru s Baskom. Zdá sa byt pravdepodobným, že vo veľvyslaneckej dohodovej rade pripravujú ta pre najbližší Čas veľmi dôležité rozhodnutia. D ukazuje to snaha, rozriešiť čo najrýoblejšie otázka juhoslovansko-taliansku a priskoriť uzavrenie mieru s Maďarskom, Tureckom a Bulharskom. I úsilie zlikvidovať vec vojenných vinníkov v Nemecku, Rakúsku, Maďarska, Turecku a v Bulharsku, potvrdzuje túto snahu. Súčasne vynoroje sa otázka: Či nemá moskovská vláda v rukách urýchlenie miera zastavením boľševického postupovania v Ázii, na Sibíri a smerom k Perskn, Afganistanu a Indii i msdsi ezistskym mohamedánskym svetom ? Rysuje sa vraj možnosť zakročenia Japonska proti vnikaniu boľševizmu do Ázie, ktorá by mohla znamenať veľmi krvavú sráiku Japonska s boľševickým Baskom a rozvinutie problému konfliktu žltého plemena s čiastkou plemena bieleho. Dohodnutím a či novou vojnou k svetovému mieru? Bývalý zahraničný minister anglický lord Grey vrátil sa nedávno do Aegiicka zo Severnej Ameriky, kde bol dlhší čas ako zvláštny delegát svojej vlasti. Po svojom návrate uverejnil v „Times“-och Zvesti zo zahraničia. Ruskí boľševici oznamujú všeobecné postupovanie svojich vôjsk. Moskva, 11. februára. (Čstk. fk.) (K. k.) Náveštie s frontu z dňa 10 t. m.: Priaznivé pre nás boje na severnom fronte. Neďaleko Dviny v úseku Onega obsadili sme niekoľko osád a zajali niekoľko sto nepriateľov. Na západnom fronte zahnali sme nepriateľa s výšin východne od Veľkého Sela, a prenasledujeme ho. Na juhozápadnom fronte, severozápadne od Korespenu postupujú červené vojská po oboch stranách železničnej trati. Smerom na Kamenec Podolský priblížilo sa vojsko v čiare 20 verst južne a západne k Baru. V odesskam pásme stoja červené vojská 50 verst severovýchodne od Stavropoiu- Postupujeme v Turkestáne a vo Fergane. - • •»—. v.-.c.„; .-•icv.Ä-o-o-ttľííi-'LKfcFír.;“a'Trv5nrsrvEiZtfC4xra Horthy ponúka sa dohode.! §j Viedeňský »Der Abend« uverejňsje: Maďari začali diplomatickú offenzívu proti Rakúsku, Česko Slovenska a Rumunsku. Vffazné postupovanie boľševikov a neisté chovanie sa dohody