Národnie Noviny, január-marec 1920 (LI/1-73)
1920-01-14 / nr. 9
Tománek jedným socialistickým hlasom. Pre toto- Matúš Dala a Anton Stefinek osvedčili sa, že sa' anekajá poslaneckých mandátov. O rezignácii b r, d á Klnb a strany ešte rokovať a ak zotrvajú oba na: «▼oiich ámvalocb, Štefánik vzdá Ba i školského' referátu. Podivné je, he poslanec F Juriga nojviac sa easadeoval ea Tománka, proti ktorému eite do nedávna ráenym spôsobom vystupoval. Z rozpočtového výboru. Debatta o rozpočte ministerstva zásobovania Praha. 12. jennára. (Cstk. fk.) V dnešnej achOdzke rozpočtového výboru rokovalo sa ďalej a roznožte ministerstva zásobovania. Poslanec Paulíny hinda, aby kontrola na Slovensku bola vykonávaná všade a hinda ministra, aby podal vysvetlenie o zásobovacom úrade v Bratislave. Minister Houdek hovorí, že kontrola na Srovenskn sa vykonáva, že vSak ministerstvo zásobovania má teraz nedostatok úradníetva schopného kontroly. Títo úradníci majú len 17 korún denne diét, čo tiež prispeje b tomn, že je nedostatok kontrolných úradníkov. Počet úradníkov rozmnožujú Poslanec Paulíny zasadzuje sa ea uvoľneme mdrhaných bankoviek na Slovensku a žiada, aby pri daniach od majetku boly na zreteli slovenské ústavy. Potom bol rozpočet ministerstva zásobovania schválený. Výstraha dohode. V »Tägliche Rundschau« A. Rechberg uverejňuje pozoruhodný článok, v ktorom vystríha Francúzsko, aby nerobilo Nemecko bezbranným proti vnútornému i ruskému boľševizmu. Vláda sovietov sa vraj z doterajších neúspechov boľševictva v Nemecku na počiatku mierového roku poučila, že rozbité podniky možno veTmi ľahko poraziť. Jej agent! v Nemecku od tých čias neplýtvajú silami, ale pracujú húževnaté, skryte, aby nemeckí boľševici, ked by sa ruská červená armáda zjavila na východných hraniciach, alebo pri inej príležitosti mohli vyrazit v celom Nemecku súčasne. Vítazstvo boľSevlkov v Nemecku by iste viedlo ku spolku ich vlády s ruskou. Ale preto, že boľševická politika je prirodzene útočná, malo by za následok i spoločnú offensivst na západ. Nemecká vláda spojená s Ruskom mohla by sa tým skorej odvážiť vyhlásiť vojnu dohode, lebo nemecký národ je rozhorčený proti západu. Maasy nemeckých robotníkov boly by nadšené za vojnu, lebo by v tom videly boj proti nenávideným západným kapitalistom. Áno, i nemeckí offideri by boli zprvu hotoví do boja. Ostatne vedenie tejto vojny pripadlo by celkom moskovskej vláde. To by bolo nevyhnutné, lebo každá nemecká vláda vyhlásením vojny stala by sa úplne závislou od Moskvy. Bola by od nej závislou i vtedy, keby mala vojenské úspechy, lebo by potrebovala z Ruska suroviny a pomoc na ďalšie vedenie vojny. Keby nemecké vojsko bolo porazené, bola by tá odvislost ešte horšia. Sovietov* vláda zásadne nepovažuje nijakú zo svojich smlúv za záväznú, tak že by o položenie Nemecka vôbec nedbala. Nijaká nemecká vláda nemohla by sa pri terajších pomeroch odvážil do vojny s dohodou sama. Musela by sa bát prevahy nepriateľa vo vyzbrojení a toho, že nepriateľ obsadí ruhrske uhoľné územia, a tým úplne ochrom! nemecké územie. Situácia ruskej vlády bola by iná. Jej bolo by úplne ľahostajné, či Francúzi preniknú na počiatku až k Labe, alebo ešte ďalej na východ. Keby sa tým zastavila väčšina nemeckých fabrík a milliony Nemcov umieraly by hladom, robila by si moskovská vláda z toho práve toľko, ako keď sa to robí v Rusku. Opiera sa ona nie o verejnú mienku, ale o terror, ktorým láme každý odpor, a mohla by teda viest vojnu o mnoho dlhšie, ako ktorákoľvek Iná vláda na jej mieste. Dohoda, i keby víťazila, sotva by mohla trvalé 1st priďaleko na východ preto, že by bola sama ohrožená boľševickou propagandou. Sovietov* vláda by teda vždy podržala značnú čiastku Nemecka, kde by mohla' pomocou železného nátlaku postavif millionové vojsko Aj nemeckých vojakov vycvičených vo vojne. Ich officierske sbory mohli by boľševici dostat do rúk takými prostriedky, ako officierov niekdajšej cárskej armády. Sovietová vláda by mohla prinútit nemeckých inženierov, aby pre ňu vyrábali vojenský materiál. Keby jej prípravy boly dost pokročilé a vojská spojencov boly dostatočne vycvičené boľševickou propagandou, spojené rusko-nemecké armády mohly by podniknút na západ rozhodný nápor, ktorému by Francúzi, unavení vojnou, neodolali. Tieto dôvody, rezumuje autor, musejú dohodu pr mat k tomu, aby neodnímaia Nemecku branné sily, ktoré veľmi potrebuje nielen pre vlastnú bezpečnosť, ale po prípade i pre bezpečnosť svojich súsedov na západe. Zvesti zt zaftraÄ Prvá schôdzka S väzu národov. Londýn, 12. januára. (Cstk. fk.) Prvá aohôdska Sväsra národov bude 16. jármira v Parili v budove francúzskeho minister ítva zahraničia. Rumunsko chráni si hranice proti boľševikom Porady v Bucuresti. Btionresti, 1?, januára. íôitk. fk.) CAgeooia Dacia) Miimtsrská rada rokovala o aitnáoii na Dniestri a v Rnlharsku. Umiesia aa úotoe zatvoriť bulharské hranice a aosiinit pohraničnú atrál na Dunaii a Daiestr!. Minisferpradseda dr. Vaida odložil ivóin cesta do Parila, ktorú nastúpi len o niekoľko daf. Porady s Rafcúiaiml v Prahe. Praha, 12, januára. (Ö»tk. fk.) V ministerstve obobodu rokovali s rak*skvmi d«l»gítmi o otázkach komsenzačnýoh Debatta tik pokročila, že zsjtra bude urikročené k n vrátia snailnvy o dod&vkaoh uhoľných a o kompenzácii ostatného tovaru. Rusk! boľševici oznamujú zaujatie Rostova a 11000 nových zajatých. Vydobytím Krasnojarsks vzrástol počet ich zajatých na 70 000. Moskva, 12. ianuira. (Cstk. f k.) Vojenské náveštiesfrontn:Na severnom a západnom fronte nijaké boje. Na južnom fronte obsadili sme obce 20 verst severne od Umanu a zaujali sme Mirgorod. V noci na 9 t. m. po krvavom boji vydobyli sme Rostov nad Dnieprom, pričom zajali sme 11.000 nepriateľov, ukoristili 330 diel, 160 strojových pušiek a 7 tankov. Od 1. januára ukoristili sme na južnom fronte 750 diel, vyše 1000 strojových pušiek a 19 tankov. Na východnom fronte postupujeme pozdĺž sibírskej dráhy 400 verst východne od Krasnojarsks. Vydobytím tohoto mesta vzrástol počet našich zajatých na 70.000. Sú to zväčše vojaci L, II. a III sibírskej armády. Francúzske vofby do senátu. Opätovný sklon vollčstva na pravo. Paríž, 12. januára. (Cstk. fk.) (Agencia Havasovská) Včera boly volbv do senátu v celej krajine. Zaplnily sa miesta a/* fn vypadnuvších členov a miesta adumreyäfcb členov senátu. Do 3. hodiny rannej boly 'táámé výsledky z 229 volebných miest (volilo sa na 240 volebných miestach). Vyvolili: 18 konzervatívcov, 13 liberálnych republikánov, 19 pokrokových republikánov. 58 republikánov favice, 116 radikálov a radikálnych socialistov, 2 socialistických republikánov a sjednotených socialistov. Konzervatívci získali 3. liberálni republikáni 4 mandáty, pokrokov! republikánov ztratiii 3, republikáni ľavice získali 20, radikáli a radikálni socialisti ztratiii 17 mandátov, socialistickí republikáni a sjednotenf socialisti získali 2 mandáty. Präsident Poincaré vyvolený bol v meste Meuse 742 hlasmi z 790 hlasov. Predseda senátu Dubost ide do užšej voľby avSak s prajnými výhľadmi. Kronika^ — Zasnúbenie Slečna Irma Mareková z Beekova a Ján Polčin, organista-nčiteľ z Hronských Klačian, zasnúbení. Blahoželáme I I — Mintatér Klofáč na odchode? Na miruVj schôdzke rozpočtového výboru povedal minister N. O Klofíé, že hovorí posledný raz o rozpočte mintšterstva Národnej obrany, lebo ministrom • I Národnej obrany dlho nž nehode Bol vraj tri I roky v žalári, ale to ho tak neumorilo, ako 14 ' f mesiacov ministerovania. ' ■ — Poštové veci. Minister Stacék oznámil v , rozpočtovom výbore, že vydau'e nových poštových známok sa nž pripravuje. — O zlepšení poštovej dopravy na Slovenska sa usilovne pracuje i po> ' mocou automobilov. — Rivalita htavných miest alebo Partaovo ■ zlaté jablko. Poslanec dr. Dolánsky navrhol y r ústavnom výbore, aby do 2 odstavca hlavy III., ktorý ustanovuje, že hlavným sídlom präzidsntovým má byť Prŕtha. vsunntý bol dodatok: „Praha ": alebo Brno alebo Bratislava“. Návrh dostal len je- 1 den hlas... — Je kus pravdy v týchto slovách českého človeka: Tí, kdož stáli v čele naši slovenské oolitice, nepochopili dobfa slovenské duše. Nebyli dobrými psychology. Zdálo se ml dokonce, že pracovali tak, jakoby neméli k Slovákúm úplné dftvéry. Ovšem, Slováci neznají jednsti židovský Jsou prosté úprimní a nepfetvafují se. A tomu néktefí páni nemohli n nás rozurréti t face však získali si jejieh srdce Ize 5 nám tak snadr.ol iVIasíma však také jednati úpfimr.0 a slovansky a odhediti židovská moresy, které nám do krve vtlonksla Vídeň a její parlament. V našem pornóra je tfeba psychologické revise Nesvéfuite ji však do rukou ne[i odborniküm, byrokratúm a politickým straníkom, Iktefí pro vlastní prospé:h zaoomínajf jádra svého ‘Iposlání. Povéfte tím úkoiem dokonalé Ildi karakterű, muža sa srdcem a ne jen s loga‘ jrithmickými tabulkam!. Dejte jej lidera rázu s í Kramáfova, ktefí by fakli: »Brak a bratr je jedno ,J.n totéž« a podie toho se i zachovali. Nebot nie M tak nebolí jako nesplnčrié slibv. a nie takdiouho ŕ netrvá jako vzoomfnka na bratrskou faleš. ukáže-ii Iss, že všachna láska byla Jen krásná slova. („Čech*.) — Medzinárodná konferencia žien bude po' Í dľa zvestí z Londýna v máji, a síce v Madride. 91 Posledná konferencia bola pred Bledmymi rokmi v ' s ?ešti. Od toho čaša malý volebné právo v troch 'j štátoch. Na budúcej konferencii bnde zastúpené 18 [ štátov delegátkami. — Dar prázldenta Masaryka. Präsident ! Masaryk venoval 15 000 korán na ošatenie chu- dobných deti Veľkého Brna. Peniaze oddané boly í i brnenskej Matice školskej, — Košice — železničným strediskom Pos dľa oznámenia vl. referenta dr. Stodola zamýšľajú .; štátne dráhv vystaviť v Košiciach na mestskom e pozemku 248 bytov pre železničných zamestnancov j a riaditeľský dom s bytami pre 600—800 úrad, ti í kov. , j — Naši sa vracajú Do Triestu pripľala predvčerom lod „Scotland Warn* so sibírskymi legio, nármi. V transporte je 33 dôstojníkov, 955 vojakov, » [24 žien a 15 detí. Í ; — Východočeské divadlo. Národné divadlo 'jpre Slovensko začne svoju činnosť *ž 1. marca ly mestskom divadle v Bratislave. Úplný sbor "j»Východočeského divadla« pod riaditeľstvom i B. Jefábka robil celý podzim prípravy, aby prvá .saisona dôstojne reoräzentovala české umenie. *,Rrem činohry má znamenitý sbor operný, ope rettný a balettný V ooere krem diel Smeta_*nových budú dávaf Dvcfákovu »Rusalku«; j Fibichovu »Šarku«; Janáčekovu »Jej pastor- 5 kyfiu. Z cudzých Mozartovho »Don Juana«; Massenetovu »Msnon«; Puccini: »Tosca, Maj dana me Butterfly«; Verdi: »Rigoletto*; Cajkov- I skij: »Eugen Onegin« atd, V operette: »Poľská .:krv«, »Orpheus v pekle« »Geisha«, »Krásna .[Saskia« atd V činohre: »Mariša«, »Kupec bej nátsky«. »Naši furiznti« atd. — Saisona zapo. čatá bude 1. marca slávnostným predstavením . j Jiráskovej »Vojnárky,« V opere predvedená bade j ako prvé predstavenie Smetanova: »Hubička«. — O odtrhnutí sa katolíckeho reformného duchovenstva od rímskc-katolíckej cirkvi. Katolícke ^reformné duchovenstvo vydá ohlas na Česko-dovenský národ, aby vstupoval do novej cirkvi. Nová oirkev bude mat násov, „cirkev Česko slovenská, sarnčajúoa slobodu svedomia a českú reč ‘pri bohoal&íbáoh.“ 8práva cirkvi omamuje, la nová cirkev nemieni vnfiiať sporov do česko-slcj venského národa a he vôbec nechce ealínat boj s cirkvou rimsko-katolíckou. V súvise b utvorením novej cirkvi arcibiskup pražský őr. Kord&S svolal ca 14. januára konferencia česko-slovenskéhe t episkopátu. -y;l , . M*? 'V''I.