Národnie Noviny, január-marec 1920 (LI/1-73)

1920-02-25 / nr. 44

Vychodia šest ráz do týž­dfta; okrem pondelku každý deň. Fredplatná cena: na celý rok 84 korún, na pol roka iä korún, na Stvrt roka 21 korún, na mesiac 7 k. 50 h. Jednotlivé Čísla po 40 bal. Do cudzozemska: na celý rok 110 korún. Na samé štvrtkové čísla predpláca sa: na celý rok 20 kor., na pol roka 10 kor. Do cudzozemska i na celý rok 24 korún. Časopis posiela sa len skutočne predplateným Citlo telefónu redakcie: 5*. Číslo telel, admlnistr&dei 31. redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Bočník LL Streda, 25» februára 1920. Číslo 44. I Seiko-slovenskej republiky. Rokovanie o ústave započne sa vo štvrtok. Praha, 21. februára. (Ústk. fk.) (Radio.) Časopisy koalovaných strán oznamujú, že medzi všetkými stranami bola dosiahnutá dohoda v o­­tázkach ústavných. Rokovanie o ústave je už pre budúcu schôdzku N. S. zaistené. Referáty o ústavných predlohách rozdajú sa dnes tlačou. V stredu nebude plenárnej schôdzky, aby po­slanci preStudovat mohli osnovy. Rokovanie započne sa vo Štvrtok, 26. februára. Tešinskl Nemci proti pripojeniu k Poľsku. Opava, 21. februára, (čstk. fk.) »Troppauer Zeitung« v úvodníku z TeSfna píSe: Plebiscitná komisia, ktorá prirodzene musela odmietnúf naivné poľské podmienky, aby správu hlasova­cieho územia viedla Rada Narodowa, nie je dosť objektívna a poľská tlač na pokyn z Var­šavy hrozí dohode. Ale s násilníckou politikou neprospeje si Poľsko ani u Nemcov, ktorých počiatočné sympatie Poliaci úplne ztratili. Obýva* teľstvo sporného územia je v&ČSinou protipoľské a na tom nezmení ani varSavská vládna práca. Zmeny v ústavnej listine. Praha, 22. februára, (čstk. fk.) Ústavný výbor zmenil niektoré ustanovenia ústavnej listiny. Obdobie N. S. predĺžené je na 6 rokov, prázidentovo na 7. Ďalej zmenené boly ustano­venia zákona o právomoci senátu tak, aby senát bol volený na 8 rokov. Maďarskí socialisti v Košiciach na stĺpcoch svojho orgánu »Ktss&i Munkás« uvedomili verejnosť o vážnom rozhodnutí svojej strany. Hovoria medziiným toto: »Maďarskí robotníci na Slovensku dosial len preto nevstúpili do jednoty s českými a slovenskými bratmi­­preletármi, lebo chceli vyhnúť obžalobe, že konajú pred ratifikovaním mierovej smluvy, ale hriešna zrada Horthy-ovcov zmenila naše stanovisko. Teraz sme na tom, aby sme túto jednotu čím skorej stvorili a spoločnými silami podujali vše­tko na zničenie vražedlnej (t. j. terajšej maďarskej) politiky.« Tón tohoto odhodlaného a mužského rozhodnutia dotkol sa i sluchu bratislav­skej sociálno-demokratickej strany, čiže jej maďarskej frakcie, ktorá na svojom za­sadnutí dňa 20. t. m. vyniesla tiež ener­gickú rezolúciu proti terajšiemu režimu maďarskej vlády. V rezolúcii odsudzujú hrúzevládu huszárovsko - horthy - ovskú a žiadajú ministerského predsedu Tusara, aby zakročil u dohodových veľmocí, že by tieto nepokonávaly sa s maďarskou mierovou delegáciou, kým vrahovia, pa­nujúci teraz v Maďarsku, nestanú sa ne­škodnými. Tieto dve rozhodnutia maďarských so­cialistov z dvoch najväčších miest Sloven­ska, Košíc a Bratislavy, sú nie málo vý­znamnou udalosťou našej domácej poli­tiky. Sú ony eklatantným dôkazom, že taktika maďarskej sociálno-demokratickej strany na Slovensku začína sa pohybovať na inej ceste, akú táto strana lanského roku bola nastúpila. Sú nám ešte v živej pamäti udalosti februárové v Bratislave a marcové v Košiciach roku 1919, keď de­monštrácie socialistov čiže ich nezodpo­vedných živlov v oboch mestách vypro­­vokovaly zakročenie vojska a zapríčinily i preliatie krvi. A kto sa nepamätá na maďarský boľševický vpád z mája a júna roku 1919, keď nielen sympatie, ale i tajná pomoc mnohých našich »elvtársov« obži­­vovaly energiu Khúnovej armády pri jej postupovaní na Slovensku?! Ani ustálenie našich hraníc oproti Ma­ďarsku úplne neochladilo známe krajno­­nacionalistické smýšľanie maďarských so­cialistov a ich kokettovanie s rodnými bratmi za Dunajom. Mesiace musely uply­núť, maďarské žaláre musely sa zaplniť pochytanými socialistmi v Zadunajskú a medzi Dunajom a Tisou, stá a stá ma­ďarských »súdruhove muselo vykrvácať a orgie bieleho terroru v Maďarsku musely dosiahnuť vrcholu, kým mohlo sa začať vyjasnenie v mysliach maďarských socia­listov na Slovensku a kým ich krajný nacionalizmus mohol začať ustupovať pred politickou rozvahou a internacionálnym programmom strany. A čo ešte chybelo k úplnému rozhľadeniu sa po svojom okolí, doplnilo konciliantné, až po najkrajnejšiu mieru idúce pokračovanie našej česko­slovenskej vlády oproti nemeckým a ma­ďarským menšinám a hrubé ľady tvrdo­šijnosti maďarských socialistov na Slo­vensku pomaly počaly sa lámať. na • Približovanie sa maďarských socialistov Slovensku k svojim slovenským druhom a uznávanie štátnej idei a svrcho­­vanosti Česko-slovenského štátu bolo ba­dateľným už v posledných dvoch mesia­coch na ich schôdzkach a shromaždeniach. Horeoznačené dve rozhodnutia (najmä ko­šické rozhodnutie) však zdajú sa byť už sankciou ich novej táktiky a je nádej, že budúce politické účinkovanie maďarskej sociálno-demokratickej strany na Sloven­sku bude sa diať už v znamení úplnej lojálnosti a vernosti k Česko-slovenskému štátu. Slovenská verejnosť, bez ohľadu na svoju príslušnosť k niektorej politickej strane, dozaista s uspokojením vezme na vedomie najnovšie rozhodnutie košických maďarských socialistov. Dúfame, že ich označené stanovisko neostane len prázd­nou frázou, bokányovským alebo buchin­­gerovským gestom, hľadajúcim svoju oporu v stálom pakľovaní a machľovaní, ale že presvedčiac sa o rýdzom demokratickom duchu nášho štátu, naozaj roztrhajú i naj­nepatrnejšie sväzky, ktoré ich dosiaľ ešte pútaly íc oligarchicko-džentrickému Ma­ďarsku. Ozajstnú demokraciu vidí naša slovenská verejnosť i v čestnom zápolení politických strán o prvenstvo bez násilia, ter­roru, hluku a kriku. Ak maďarskí socialisti chcú sa prispôsobiť k takto chápanému demo­kratickému duchu nášho štátu, očakávame od nich, že i v hraniciach svojho triedneho boja v spoločnom šíku so slovenskými socialistmi najdú pravú cestu, po ktorej idúc prispejú kúplnému vybudovaniu nášho štátu a tak dokážu, že i im leží na srdci osud našej novej vlasti, kde niet bieleho terroru, niet hrúzovlády, ale kde panuje ozajstná voľnosť a sloboda. Poľsko ide v ústrety neistému osudu, jeho hospo­dárska kríza je nevyhnutná a Nemci nemôžu by ľ účastnf na nej; pre nás Nemcov bolo by to neSľa3t(m. Aj politické dôvody ukazujú na Česko­slovensko, kde je 4 miliioný Nemcov a o ktorom môžme dúfať, že sa dohodne s nami. Zvesti zc zakraiičia. Zločiny proti maďarským socialistom. Viedeň, 21. februára. (Čstk. fk.) »Mittag« oznamuje z PeSti, že zo sociálno demokratickej strany zmizlo záhadným spôsobom do 100 členov, medzi nimi tajomník strany Cservenka a ta­jomník železničného sväzu Pósz. Včera zmizly zasa tri osoby, inženier Štefan Müller, študent Jozef Balassa a novinár Dezider Majer. Co chcú Albánci? R(m, 21. februára. (Čstk. fk.) (Radio.) »II. Tempo« oznamuje: Po marnom pokuse zmocniť sa Drače vyhlásilo niekoľko tisic povstalcov a albánski vodcovia, medzi nimi aibanský paša a skadarský biskup, že doterajšia vláda je «ho­dená. Hovorí sa o tom, ze Essad-paša bude vyhlásený za kráľa Albánie. Spoločné postupovanie proti Maďarom. Londýn, 20. februára. (Čstk. fk.) »Times«, pišuc o nóte, ktorou veľvyslanecká konferencia v Paríži oznámila maďarskej vláde, že spojenci nebudú trpieť obnovenie Habsburgského trónu v Maďarsku, oznamujú, že odpis tejto nóty bude poslaný vládam česko-slovenskej, rumun­skej a juhoslovanskej. Proti intrigám maďarských agentov v Česko-slovensku, Juhoslávii a Ru­munsko, pražská, bukureštská a belehradská j vláda sa osniesly, že vo všetkých otázkach, týkajúcich sa Maďarska, budú postupovať spo­ločne a budú pokladať všetky otázky, ktoré by sa týkaly jednej z nich, za spoločné a budú postupovať vo vzájomnej dohode. Anglia nepodporuje offenzivy proti Rusku. Amsterdam, 21. februára, (čstk. fk.) (Radio.) »Talegraaf« oznamuje z Londýna, že Lloyd George vyhlásil v snemovni, že Anglia nebude podporovať nijakej pofskej offenzivy na územf ruskom ani vojskom, ani peniazmi, ani vojen­­ným materiálom. Spojenci neurobili nijakého nátlaku na Rumunsko alebo na Poľsko, aby sa im dostalo vojenskej podpory proti červenému ruskému vojsku. Ďalej hovoril Lloyd George, že na listine nemeckých vojenných zločincov sú mená niektorých obvinených, ktorí sú teraz v rukách spojencov, či budú postavení pred spojenecký súd, závisí od odpovedi, ktorú dá nemecká vláda na nótu dohody.

Next