Národnie Noviny, apríl-jún 1920 (LI/74-144)
1920-05-23 / nr. 115
f t thodla i«st réz ao týž' '-íňa: okrem pondelku každý deň. Predplatná cena i na celý rak 120 korún, na pol roka 60 korún, na štvrť roka 30 korún, na mesiac 10 korún. Jednotlivá čísla po 50 bal. 9e cudzozemska i ■a* celý rok 160 korún. Eočník Li« Cen.» «sJLiwJL». Äf> ]i.«iill.e9fo ledakela, administrácia a expedícia v Turčianskom S¥. ilartin®. Nedela, 23, mája 1920, «a samo Stvrtxavé úiiia predpláca sa t na celý rok 30 kor., na pol roka 15 ker. @o cudzozemska i aa celý rok 35 korún. éasopls posiela sa leo skutočne predplateným Ctilo telefoni redukcii: 9i Slilo telet, idmlnletridei 56, Číslo 115. Portugalsko. Kommunistické hnutie vyhľadáva prirodzene svoje obete predovšetkým v krajinách, premožených prostredné alebo bezprostredne následky vojny, ako v Rusku, Nemecku, Rakúsku a v Maďarsku. No, vyhľadáva ich i v krajinách, ktoré hoci prekonaly vojnu po boku víťazov, jednak pre svoju hospodársku slabosť nesmierne trpely pod ťarchami vojny, ako na pr. Portugalsko. Zvesti o šírení sa kommunistického hnutia v Portugalsku i pri všetkom energičnom dementovaní vlády nechcú tetiž utíchnuť. A nie div! Terajšie hospodárske a politické pomery ďalekého Portugalska sú opravdovsu teplou hradou prevratných ideí a elementov. Ne, jednak odplatí sa nám zaoberať nimi, lebo v nich odzrkadľujú sa pomery mnohých iných národov a — bohužiaľ — mohli by sme veru i my v jednom-druhom pozdraviť portugalské pomery, ako našich dobrých známych. »El Paes«, vedúce portugalské noviny nedávno nakreslily nám nepotešiteľný obraz štátneho rozpočtu malej republiky na rok 1920. Podľa spomenutých novín činia ročné príjmy portugalskej republiky 600 million©v, výdavky však 1170 miilionov frankov, ročný deficit teda činí značnú, 570-millionovú summu. Obrat kreditov činí asi 2000 millionov, kdežt© rezervy štátnej banky v zlate neprevyšujú summy 43. millionov. Bežné dlhy však činia 2500 millionov a konsolidované dlhy 6000 millionov frankov. Ročné úroky od týchto štátnych dlhov činia asi 320 millionov, teda viacej, ako polovicu príjmov! Ak šatárenie odohnatých Bragan^vcov priviedlo Portugalsko na cestu hmotného úpadku, staväjú ho jeho vojenné a povojenné výdavky pre výšku označených číslic pred následky nevyhnuteľného bankrotte lebo pochybujeme, žeby sa našiel geniálny finančník, ktorý by malú portugalskú republiku vytiahol z označeného hospodárskeho bahna. K zlému finančnému stavu Portugalska druží sa ešte okolnosť, že táto krajina je vulkanickou pôdou stále sa obnovujúcich politických bojov medzi republikánmi a rojalistmi. A, keď sa tieto boje vedú celou vervou vznetlivej povahy južných národov, pochopíme, prečo môžu ochromiť celý stroj štátneho života. Následkom týchto bojov ani republikánska vláda, starajúc sa výlučne o svoju existenciu, nemôže dostatočne venovať pozornef a pečlivosf ranám krajiny, a ľud, roztrhaný na strany, tiež nemôže sa celou silou pohrúži! do svojej každodennej práce. Zanedbané poľné hospodárstvo nemôže i pri všetkej výdatnej úrodnosti pôdy zaokrývať vnútornú spotrebu, tak že krajina utisnutá je na zahraničné zásobovanie. A keďže portugalská valuta ohromne klesla, rozumie sa, že spôsob takého zásobovania prináša nové a ohromné ťarchy pre ľud a súčasne Nadužívanie slovenskej trpelivosti. Z ev. cirkevného života v Kremnici Farár Rsab a inšpektor Schubert ďalej fumiiujú biskupské prípisy a nároky slovenských cirkevnlkov. Slovenskí cirkevníci opustili posledný konvent. Kremnicai, 18 mája 1920. Ked sme svojho času čítali na úvodnom mieste „Národných Novín* zo dňa 26. februára t, r. Článok „V starých Šľapajach*, poiastavili sme sa nad niektorými ostrými výrazy a odsúdili v duchu pisateľa pre taký ostrý tón. Ale po tom, čoho sme boli svedky na konvente dňa 16. mája, treba oprarit naša shovievavá mienka. V kremnickej ev. a. v. cirkvi, v ktorej je polovica Nemcov a polovica Slovákov a Čechov, a najmä po vystahovani sa niektorých tamojších prefessorských a úradníckych rodín veľmi málo Maďarov, úradnou rečou bola reč maďarská. Spoločnej akcii Slovákov, Cechov a Nemcov podarilo sa na konvente dňa 22. februára t. r. odstránil farárom Karlom Raabom všetkými moi nými prostriedky bránenú, ešte i teraz vraj »najpraktičnejšiu« reč maďarskú, ktorá v nemeckoslovenskej cirkvi nemá čo hľadaf. Konvent mal rozhodnúť, ktorá reč bude od týchto čias rečou sboru. Slováci žiadali primerane národnostnému složeniu sboru za úradnú reč vyhlási! nemeckú a slovenskú reč. Ale nevďační Nemci, ktorým Slováci a Česi pomohli vytisnút maďarčina, ustálili 2i. hlasmi proti 19 slovenským len nemeckú reč za úradnú nemecko-slovenskej cirkvi v Kremnici. Biskupský administrátor Samuel Zcch nad takýmto riešením sporne) otázky sa pozastavil s prípisom eíte raz vyzvti ev. a. v. cirkev v Kremnici, aby pokračovala spravedlivejšie a uznala slušnú požiadavku slovenských cirkevnlkov. Na základe tohoto prípisu predsedníctvo bvúlalo celocirkevný konvent na den 16. mája, na ktorom konvente p. farár a p. inšpektor chceli potrestá! Slovákov a Čechov, že sa opovážili slatinu! na svätú im maďarčinu. U nás býva konvent 0 2. hodine popoludní. Tento svolali na n. ho dlnn predpoludním, fened po nemeckých službách Božích, aby mohli Nemci na ňom ostat. Slováci ked sa slovenské slnžby Božie o pol desiatej skon člly, odišli domov, ani nevediac, o čom sa bade rokovať. No na konvent i takto prišlo hodne Slovákov a Cechov, čím sa maďaróni vera nepotešili. Raáb a inšpektor Schubert pravda poradili si i e prítomnými Slovákmi a Čechmi. Šikovne Bostavenými slovami vzbudili u nemeckých cirkerníkov mienku, že im Slováci barú nemčinu. Darmo chceli pre svedči! niektorí Slováci a ČeBÍ, že neide o Odatrá 1 nenie nemčiny, len o to, aby popri nemeckej uznali slovenskú reč sa reč úradnú, — predsedajúci inšbektor odobral im slovo. Nepripustil na i hlasovanie ani návrh správcu reálky, Rudolf--* Jur Mjnáŕ, Rudolf Štancel, učiteľ ústavu správca č -s. hluchonemých. štátnej reálky. Posn. redakcie. Vidiac takúto zaťatosť pri činiteloch kremnickej ev. cirkvi v neuznávaní práv slovenských cirkevnlkov, očakávame od p. biskupského administrátora Žocha, že sa postará, aby v kremnickej ev. cirkvi až raz prestalo vyzývavé zaoškovanle rečových práv tamojšieho slovenského a českého evanjelictva. otvára i priestranné pole účinkovania ke štansla, aby konvent hlasovaním ustálil, fi chca I fásom a podobným indivíduám, ktorých rok^ť 0 p^p?“ b«k.nP»*£ho administrátora, a či * ** ' V. ŕvifl Ar/iMnAMT neŕ/iMM iMŕiic lAfrwrv mtaihlstai! Sa étarrt nachádzame tak v portugalskej republike, ako aj inde, i vo vysokých kruhoch obyvateľstva. Špinavé, často viádou napomáhané »kšefty« umožnia jedným hýriť a plávať v prepychu, čo zas massy trpiace núdzou a biedou naplní zlosťou, závisťou a nenávisťou a ženie ich formálne do náručia červenej pomsty. Portugalská verejnosť takto sama si pletie bič na seba, a sama vyzýva duchov, nad ktorými, keď sa raz zjavia, naskrze nebude môcť vládnuť. Avšak, hoci bola reč len o Portugalsku, môžeme sa ©pýtať i samých seba: kam ideme ? nie. Konvent ústami inšpektora vyhlásil, že ustálenie úradnej reči je vnútornou vecou patričného sboru, do ktorej nemé ničoho ani aim biskup s ž@ nsjlsp&ie bude, keď o tejto vecí nebudú viacej rokovať Za tieto slová odpovedali Slováci a Česi (podľa počtu: 46) opustením konventuálnej siene, aby týmto spôsobom demonštrovali proti nespravodlivému a Btrannickemu pokračovaniu farára Raaba a inšpektora Schubert». Farárovi Raabovi verejne hovoríme, že takýmto pokračovaním naskrze nedokazuje kresťanskú lásku proti Bvojim blížnym, a ztratí všetku úctu n slovenských evanjelikov. Dôvodenie inšpektora Scbuberta proti úradnej reči slovenskej spomenuté i na minulom konvente, že jestli konvent za úradnú reč ustáli i slovenskú, on, nateraz nenahraditeľný, masí zadfakovaf, je veľmi divné. Lebo zabúda p. inšpektor, že má slúži! výlačne zžajmom cirkevnikov, a nie záajmom svojho nemeckého »koníčka«: A. Glementovi však na jeho namyslené slová odpovedáme nasledovne: Je neodškriepiteľná pravda, že pri vesle našej cirkvi boli dosiaľ Maďari čiže Madaróni, veď ste ta ssslúšiíýoh ľudi inej národnosti nepri pustili. I to je «šalené, že tamtí a cirkevným majetkom nojlepšie negaedováli, ked skoro celý podpísali na skrachovanú rakúsko uhorskú vojennú pô žitku (A íski ľudia »a ešte roab*d*ujú na Konvente I To je uz pri mnoho. Po#n. Red,) Podobne je dokázané, že Maďaii platia tretinu cirkevnej dane, lebo sú náhodou najbohatší á do via nášho sboro, a komu je viac dacé, od toho sa i viac požaduje. Ale to je už nie pravda, že vy, syn slovenskej matky slovensky neviete. V sporiteľni pri vašom úrade vďačne hovoríte so slovenským ľadom svojou materinskou rečou. Napokon privolávame našim nemeckým bratom v Kristu: Pomohli sme Vám vytisnút maďarčinu. Nečakáme zato od Vás nijakých nesprávnych ústupkov, neberieme Vám vašu nemčinu. Ale ked je sbor zpolovice slovenský, o l® Vás r o škodné žiadame, aby ste usnalt práva našej materinskej reči, ako sme i my usnuli práva va- I šej materinskej reči. A. P.-Spišiak. Zvesti zo zahraničia Maďari podpíšu mier- Versailles. 21. mája. (Kk.) (Ag. Hav.) (Čstk. fk.) Maďarský plnomocnik Prasznovszky oddal dnes odpoveď Maďarska na mierové podmienky plukovníkovi Henrymu, tento odovzdal ju ministrovi zahraničia. Fras*novszky, vyhlásil, že Maďari prijímajú podmienky mierovej smluvy. Mierovú smluvu podpíše barón Lersch vo Versailles.