Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)
1920-08-01 / nr. 172
N iiöílnte Noviny č. 172. 1920. — 3 - Pravda o boľševikoch,*) Dokumenty a poznámky svedka od Karla Dumasa, bývalého socialistického poslanca Aliiéra. Podáva ár. D. (Pokračovanie.) Boľševici b hospodárska problémy. n. BoľŠeviei vio priili k spôrobom, ktoré eás opomínajú na stredný vek. Hľa, na pr. dekrét, ktorý vyšiel v novinách 28. meroa 1918 a ktorý crganiiovai výmeny v nataráli&oh: 01. 7. — K vôli aosilnenin verejných »kla diif aboiia a iivnostnýob produktov, sásobovsd komisariát má na starosti organisáoiu pravidelnej výmeny tovaru v cdanýob brumcisch pri platení naturáliami za tieto produkty, Cl. 2. — Upotrebí sa na táto výmenu podľa §. 3 určený podiel nasledujúceho tovaru: látky, niti, toaletné články, remeň sedlárske veci, obuv, kalošne, zápalky, r»ydlo, avieoe, hospodárske stroje, oleje na mastenie, nástroje, drôty, podkovy, klince, motásy, povrusy, kuchynský riad, dohán, melasa, cukor, čaj a lieky. V istý deň vyšiel dekrét, ktorý nacioualisovai aa 24 hodín nielen všetky banky, ale i vfi'tky oefifcžné vklady, ktoré sa nnohádaely v btnkéob. Istý vtipný boľševik nám posmešae povedal; „Viem, ako prišla na um Leninovi táto myšlienka ; videl som na jeho stole knihu istého ne meckého národohospodára, v ktorej stálo, že aha banlm bánk stávame sa naskutku pánom oelého hospodárskeho stroja krajiny.* Samesrrjme. Lauže pre uskutočnenie takej premeny, ako táto, nepostačí niekoľko riadkový dekrét. Ináôe výsledky neboly teil é pre víetfcy banky. Mnohé boíy do toho času neobyčajne špekolovaiy a vyhly U tému účtovacia, ktoré by mohlo byt veľmi kompiikovsné. čo sa týka sekvestrov»nia vkladov, toto malo aa následok aastaveoie premávky, stvorilo neslýchané težsosii pre výplate platov, a savmilo prirodsene roaširenie štrajkov Ostatne bofševioi onedlho aaloiili banka, kde vy plaoame peňaai bolo neobmedsené a bes dovo leni*. Co sa týka vklarov na be*o* účet, prijt m*ly sa a platilo sa i d nich 31/a — 5*/a°/0• Nevedeli sme, ta kspitai iurjkoionoval aa 8uoi»u*úokého režimu lak, ako predtým. Tá istá múdroat a tá istá kompetencia prevládala i pri naciunaluáciach. Videli sme predtým, že nacionulízacia v íhaubych prípadoch ue-xrala iného cieľa, než pomôut zásobovaniu Nemecka. Boľševický komisár financií Guk-.vakij posndzo Val týmito slovami boľševickú praco: *) Viď 166. číslo „Národných Novín* a 25, jól. 19**0. „Následkom ľahkého októbrového víťazstva votlep nacioualizovali, nemoíno sriadiť všetky otázky rýchlosťou blesku.* Veľmi dobre, ale bolo treba o tom vopred rozmýšľať. Tá istá B&butáž i čo »a týka robotníckej kon troly. Jediná racionálna myšlienka by bola bý»ala štátna kontrola, boľševici ani len nepomysleli na ňn. Kontrola eriadilt podľa dielní Možno bí pred staviť patričnú krásnu, anarchistickú mutaninn, ktorá z toho povstala. Ináče bslševici vychádzali z prin cípu, že hocikto je Bchopný viest nejaké podujatie Správcu istej veikej firmy v Moskve uväznil komitét borby proti proticevolúcii. Robotníci vo vedomí, že nie sú schopní zaistiť činnosť firmy, išli k predsedovi komitétu ohľadom oBVobodenia svojho správcu Peters im odpovedal: „Aby ste mohli viest podujatie, na to naBkrze nepotrebujete správcu. Ved hociktorý z vás môže vykonávať ten úrad. Len si vyberte jedného z vašich drnhov a vymenujte ho za Bjrávcu * Tak fuukcionuje bolševizmuB Ked v nejakej veci blížia Ba ku katastrofa, vymenujú komisiu. Táto komína žiada vymenovaf iaé komisie, a veci rozhodne nejdú lepšie. Netreba sa čudovať, ak pri takýchto podmienkach panuje najúžasnejší štrajk, ak bieda dosiahla neslýchaného stupňa a ak pre nedostatok organizácie tisíce osôb umiera denne od hladu. Nepočítajú naskrze ľndf, ktorí padajú mŕtvi od vysilenia na uliciach Moskvy a Petrohradu Anarchia je až na takom stapni, že Leninovi prišla raz na am geniálna myšlienka. Navrhol uviesf v Rnska systém Taylorov Povedal o tom reč, ktorá je historickým pomníkom Proti všetkým týmto nesmyslom strana sociálnych revolacionárov a strana sociálnych demokratov (menšsvikov) ktorá je v Raskn pravým reprä zentantom marxistického smeru — neprestávaly protestovať, ale nadarmo. Bolševici toho čaša probovali rozprávať že sitaáda značne sa zlep šila Hľa dokament ktorý nám to vysvetli Je to radlo telegram« poslaný 12 decembra 1918 boľševickým komisárom Tarkestanu Votimsevom. Radio telegramm poslali do Moskvy: • pestovanie bavlny sa naskrze nevydarilo; pričinon toho je hlad, ktorý panoval minalčho roka a ktorý i does žúry, dovoz zbožia ešte teraz nie je zaistený Rusko sa našlo v zápase so zamotanou sitiádon pre nedostatok bavlny Nemáme siatia na jar. Jediná možnosť pre nás vyjsť z nášho položenia je doviezt naskatka zbožia z provincií, ktoré ho dorábajú ťotrebo vail by sme pre začiatok najmenej million podov a v apríli 10 millionov. Ak nám bude chybiť zbožie nebademe môcť pestovať bavlnu Ráčte o veci premýšľal. V protivnom prl,ade, povážiac medzinárodnú sitaáciu obyvateľstvu a armáde Baska bade chýoäľ šatstvo« Uprostred všetkého toho strašne sú zkazené „— Ja som dupkol m h >u, a so složenyiu lúkami zbč&i som bože&at Vtedy sväý Heter: a— Verte mi, pán Martin, nepripúšťaj .e si to tak k srdcu lebo by vás mohlo parazit. Konečne vteľ sa to nestalo vašou vmou. Vaši Cocogaaiici si iste odbavojú karanténu v očistci. a— Ahl smilujte 88, veľký svätý Petre! dovoľte že by som ich mohol aspoň vidieť » potešiť. a— Oihotne, priateľa... Ta roste, obujte si tieto sandále, lebo cesta je nie prijemná... Tak je d bre... Ten z, chtdte rovno napred. Vidíte tsm, v fcfose tú zatáčka? Naj lete tam strieborné dvere celé posiate čiernymi krížikmi... na pravo... Zaklepete, otvoril vám... Baďse zdravý a bodrý 1 »A kráčal som... kráčali Aká cesta! Mám husacia kožu, len si na to pomyslím. Malá ce siiftba plná tŕúa, ksrbnnkulov, ktoré sa jigsly, a hadov čo sipely, ma priviedla kn strieborným dverom „— Pani p&nl a— K to klope ? pcžnj8m chrapľavý a amntný hlas. a - Farár z Cacogasnu. Odkíal? a— Z Cocoguanu. a—Ahl... Vojdite - Vošiel som Krásny, veľký anjel, s tmavými sťa noc krýdlami, v šatoch jasných sta deň, a diamantovým kľ-ičora za pásom, písal, krakra, do veľkej knihy, väíšej než kniha BVätého Petra... „— Co chcete, čo si prajete? povedal anjel. a — Spanilý anjel boží, chcem vedieť — možno som veľmi zvedavý, — či máte tu Gucugnancov? »- Koho? »— Cucugnancov, ľudí z Cucugnauu... ja tom ich prevor. »— Ahl opát Martin, a však? »—K vašim službám, pán anjel. » — Hovoríte tedy Cncugnan... »A anjel otvárz * prevracia svoja veľkú ticnihu1 poslininc si vší prst, aby sa ľahšie pre ivracaly bárky... mravy a veľmi časté sú prípady spreneverenia. Všeobecne vieme, že bolo možno vyzdvihnúť peniaze z bánk pomocou zmenkového poplatku, ktorý ostatné časy zdvihol sa až na 20%. Ne srejde dňa že by neuväznili nejakého úradníka. Máme pred očami dokument z 8 júna 19i8, kde nachádzame nasledujúce náveštie: „Mimoriadna boausia pre borbu proti sabotáži a protirevolúcii uväsnila nasledujúce osoby : D. K. Timofejevs, komisára sanitárnych oddielov v Moskve, N. Á. TrcNnskéhoi jeho pomooníka, D. V. K. Sergujeva, tajomaifca organizácie, a G G. Wogonberga, spolupracovníka komisariátu pre zahraničné veoi. Prvých troch obún-li a premrhania ľadových majetkov, sverenýoh ioh správe.” Veľmi často vymenovali komisia pre kontrola, ale o niekoľko dol museli ju až aväsnit. Co Ba prihodilo v Perme, v tomto ohľade je veľmi typioké. Komisára zásobovania uväsuili pre krádež, vymenovali drahého komisára, ktorého tiež u-äiaiii pre krádež. Onedlho i trst.eho komisára uvätnili pre krádež. Vtedy soviet vydal nasledujúoe roshodnntie: aKeďže všetci komisári kradli, kradnú a budú kradnúť, prosíme, aby tretí uvásnený komisár dostal naspäť svoje funkcie, lebo tento má aspoň istú prednosť, totiž: posná svoje remeslo.* Trcokij vyhlásil raz na istom meetingu : a Je to ozaj neslýchanou vecou, žs všetci slúžobntai režimu sú somári alebo zlodeji.* Uspokojíme aa tým, keď doložíme, že režimy majú slóžobnikov, akých si saslúžia. (Pokračovanie.) Návrh zákona o rozluke cirkvi a štátu.*) (Pokračovanie.) HLAVA TRETIA. O kontrole verejného kultu. tí h.MiJlíi'v lc. A. Farár z Ct-cugnanu. A. Daudet. Opát Martu b m L r» rom v... Coco g «»n. Donrý ako chlieb, rýdai sko tM , otcovsky miloval svojioh CaougaaoOov; poala noho je-fc« Cuougaan by bol ratom na scm<, keby jeho Cu ongaaaai ho visa uspokoj ivail. Ale, bohužiaľ, pavdoi priadli v jeho spovedeioioi, a na Veľká noc h stie aoatávaly na dne svätého cíboria. Dibr* farár bol celý utrápený, a vídy prosil Boba, aby mohol priviest do lona cirkvi svoje rostratené stádo, prv než umrie, A uvidíte, že ho Boh vyslyšal. V istá nedeľa, po evanjoliame, p. Martin vy šiel na kanceľ. „Bratia moji, povedal, nverte mi, ak ohoete; minula noc, ja, úbohý hriešnik, našiel som sa pri bráne nebeskej. „Zaklopal som: sv. Peter mi otvoril. ,— Ôo, to ste vy, môj dobrý pán Martin, povedal mi; aká šťastná náhoda?... čo môžem pre vaše služby? . Vznešený Bvätý Petre, vy, ktorý máte veľkú knihu a kľúč, ói by Sta mi nemohli povedal ak Bom nie príliš zvedavý, kolko Cucuguancov máte v nebi? „— Nemôžem vám nitoho odoprieť, pán Martin; sadnite si, pozrime spoln tú vec. „A svätý Peter vzal Bvojn veľkú knihu, otvoril jn, dal bí okuliare: Nože: Gacoguan, hovoríte. Cu... Gn... Cucogaan. Máme to. Gacnguan. Môj dobrý pán Martin, strana je celkom biela. „Ani duše. Ani jedného Cacuguanca. Akol Nikoho tu z Cucugnauu? Nil To je nemožné. Nože pozrite lepšie... § 28. Verejný kult podlieha dozoru štátnych politických liradov JcuuuUivto *ioOo apums, st<>rý s.Ui)Sťa podujať »lebo d»t vysonaf akýkoľvek «ýkou verejného kultu, musi to oenámtť najneskoršie 2d hodinami vopred beepečnostnému úradu. &ae výkuny »erejueho auíca sú pruvidrluó, s ačí ich súbrnoe osnannt a potom iziámit osobitne len n.etalé zmeny Pre zanedbanie tohoto omámenia trésed sa zvolávatelia a usporiadatelia afcromaždenia tak, ako keby sa boli dopustili priestupku proti shromaidovaoiemo assko o. Politický úrad je oprávnený vyslat na haidé náboiensté shramatdeme svojho eástupcu Te.to •a.tupoa zakroól napomenutím, ak Ba narušil zákon *) Vid 163. číslo ,Nár. Noví .« s22/VII 1920 * — Cecugnan, hovorí, vzdychajúc... Pán Martin, my nemáme nikoho z Cucegnanu v očistci. »— Ježišl Mária! Jozefe! nikoho z Cucugnanu v očistcil Ó veľtý Bože! kdeže sú? »— Eh 1 svätý človeče, sú v nebi Kde že dala chcete aby boli? »— Teraz idem z neba... »— Idete odtiatlt.-. Naž čo? »— Naž,nlesút«ml... Ahl matičke svätál.. ■ »—Čo chcete, pán farári ak sú nie ani v nebi, ani v očistci, niet stredu, sú... »— Svätý Križul Ježíši, syne Dávida I Aj 1 oj! ejl je to možné?... Ôi by ma bol oklamal svätý reter?... Ved, nepočul som spievať kohútal... Ajl úbohý 1 ako-že pôjdem do neba, ked moji Cucugnanci nie sú tam ? »— Čujte, môj úbohý pán Martin, ked chcete za každú cenu sa o tomto všetkom presvedčiť, a vidieť na vlastné oči ako sa veci majú, nastúpte túto cestičku, utekajte ak viete stekať... Nájdete na ľavo veľké vráta. Tam sa prezviete o všetkom. Pán Boh vám pomáhaj I » — A anjel zatvoril dvere „Bola to dlhá ptiiota esiá vystlatá červeným nhllm. Potáca! som sa ako opitý, na každom kroka som klesal; bol som celý mokrý, ži žni 1 som... Ale, na môj dušu vďaka sandálom požičaným svätým Petrom, nôh som si neop&lil. „Keď Boca konečne prešiel hodný kus, kefbajúo, uvidel som na ľavo dvere... nie, vráta, ohromné vráta, colé roatvoreoé sta dvere veľkej peoe. Obi moje deti, aký pohľad! Tu sa ma neopýtali na moje meno; tu niet aápivnice. Sem sa vchádza, bratia moji, bandami, cez dvere otvorené do korán, tak ako vy vchádzate v nedeľu do krčmy. Len sa tak pot bo mňa lial, a jednako som skrahal, triasol som sa. Vlasy mi stávaly depkom. Cítil som Spáleninu zhorenú kože, niečo po dobného zápachu v Cuccgnane, ked E’oi kováč