Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)
1920-08-04 / nr. 174
telegramra J. T. K. z Belehradu z 31. júla o mobilizácii v Rumunsku. Podlá najnovších telegrammov nevstúpil ani jeden ruský vojak na bessarabskú alebo rumunskú pôdu. V celej krajine je pokoj a poriadok. Všetky zvesti, ktoré odporujú tomuto vyhláseniu, sú nepravdivé a zrodily sa v hlave interessovaných kruhov. Bývalý ministerský predseda Friedrich kompromittovaný. Viedeô, 2. augusta. (Čstk. fk.) „Achtuhrblatt“ oznamuje z Budapešti, že hned na počiatku pokonávania processu vo veci zavraždenia Tiszu zistili, že bývalý ministerský predseda Štefan Friedrich je vo veci kompromittovaný; čochvíľa ho zavrú. Pokonávanie Ruska s Fínskom. Moskva, 2. augusta. (Čstk. fk.) Po dvojtýždňovej prestávke 28. júla počslo sa pokonávanie s Fínskom. Beržin, vodca ruskej delegácie, vyhlásil, že pokonávanie prerušili pre neprijateľné územné požiadavky finských delegátov; žiadal, aby označili prijateľnejšie podmienky pokonania. Definitívné rozhodnutie spojencov o čiastke odškodného, ktorú dostane Juhoslovansko. Belehrad, 1. augusta. (J. T. K.) (čstk. fk.) Podľa zvestí z Paríža rozhodli spojenci definitívne o čiastke nemeckého odškodného, ktorú má dostať Juhoslovansko, a ktorú snížili na 57„. Okrem tohoto Juhoslovansko dostane pri rozdeľovaní adriatického a dunajského loďstva isté obchodné práva. Z odškodného, ktoré má platiť Madarsko, Turecko a Bulharsko, dostane Juhoslovausko tiež 5°/0. Kronika. — Pohreb »dy Hurbanovej rod.’ DobrovtčoveJ, vdovy po Svetozárovi Hur- i banovi Vajanskom bol v Turčianskom S v. Martine ! 2. augusta o 4. hod. popoludní. Mŕtvolu prevezenú zo Sliača uložiii na katafalk v ev. a. v. chráme, j kde bol i pohrebný akt. Kostol naplnilo početné j obecenstvo, v ktorom videli sme i deputáciu banskobystrických Slovákov. Pred oltárom liturgovalí senior Otto Škrovina a kapláni Ján Búš Ďurové a Ján Dérer. Pohrebnú kázeň povedal senior Škrovina (z textu Kniha Rut I. 16—17) pekne vylíčiac lásku zosnulej k svojmu mužovi veľkému synovi národa a s tým v spojení i k samému národu slovenskému. Rakev ozdobenú mnohými venci (medzi ktorými videli sme vence Matice Slovenskej, redakcie Národných Novín, rodiny Dulovskej, Škultétovskej atď.) členovia martinskej intelligencie vyniesli na svojich ramenách z kostola na pohrebný voz, ktorý sa s dlhým konduktom pohol na cintorín. Na cintoríne nad otvoreným hrobom povedal reč správca Matice prijme ho na milosť, — ale bol to človek horší od Turka!“ Ozvala sa jedna zo žien. „A veru neľutoval on pästi, keď jej prišiel tu i tu medzi plecia, len tak zduňalo, pridala druhá. A takéto chválospevy začaly ženy o ne bohom, ale ja som musela do práce, nemohla som teda počúvať. Ešte v ten istý deň prišla Gajdoška, celá v čiernych hábach, smutná, vážna, dať zaznačiť do matriky smrť mužovu. Pod dojmom ráno počutých slov prihovorím sa jej. „No, Gajdoška, to si teraz aspoň v pokoji budete žiť, keď bol taký zlý.“ Pozrela na mňa udivene a vraj „ktože hovoril, že bol zlý?“ — „Nuž ženy spomínaly, že Vás vraj i bil 1“ „Ach nuž veď je tak, šuchol mi on vše, veru šuchol, i bolelo, ale bol chlapom, a to už mal takú náturu, za ktorú veru nemohol. A keby vedeli, aký bol za mladi krásny, a ako mňa on veľmi rád mal!“ Oj, láska, ktorá hory prenáša a všetko trpelive znášal P—ovd. Slovenskej Jozef Škultéty, dojemne vystihnúc význam osoby Idy Hurbanovej, ktorá so svojim mužom Svetozárom Hurbanom Vajanským v našom národnom živote tvorila jednu dušu, jedno telo. Ona žila len svojmu mužovi, ktorého radosti a strasti chápala a ich dom bol otvorený každému úprimnému Slovákovi a Slovanovi i pri biede a starostiach, s ktorými Svetozár Húrban Vajanský a jeho rodina v fažkých, krušných časoch macľarskej perzekúcie museli zápasiť. Slová Škultétyho povedané bez fráz a akéhokoľvek rečníckeho prifarbenia vrezávaly sa do sŕdc obe censtva, ktoré uvedomovalo si veľkú morálnu hodnotu zosnulej, ako družky veľkého slovenského spisovateľa a básnika. Pri speve mužského sboru t.-sv.-martinského Slovenského Spevokolu uložili rakev do hrobu a obecenstvo so smutnými dojmy opúšťalo cintorín akoby cítiac, že pochovaním Idy Hurbanovej ztratil sa nám azda jediný nositeľ Hurbanovho mena na Slovens1 u, toho mena, ktoré cez mnohé generácie elektrizovalo slovenský národ a ktoré ostane mu navždy nezapomenutelným. — M. Bosak v Martine. Náš rodák M. Bosák, bankár v Scrarton Pa, U. S. of America navštívil Turčiansky Sv. Martin a poobzeral si jednotlivé kultúrné zvláštnosti Martina. — Albert Marmtey česko-slovenským konzulom v Pittsburgu. „Americký Slovák“ píše: „Alberta Mamateya, predsedu Slovenskej Ligy a Národného Slovenského Spolku, vymeaovali za česko-slovenskébo konzula pre Pittsburg. Je to zaslúžená pocta pre tohoto mnohoročného horlivého pracovníka za Slovensko i Česko-Slovensko. Česko-slovenská vláda nemohla nájsť svedomitejšieho človeka na toto veľmi dôležité miesto, na ktorom okrem svedomitosti nevyhnutne potrebná je i znalosť lokálnych pomerov, ktorá u Mamateya je tiež vlastnosťou.“ — Tešíme sa zo srdca tomuto vyznačeniu nášho rodáka, ktoré si svojou minulosťou naozaj zaslúžil. — Večierky v prospech Matice Slovenskej. Bratislavský spevácky sextett usporiada 8. augusta v Štubnianskych Tepliciach akademický kabaret — v prospech Matice Slovenskej. — Letná zábava 5. odboru dobrovoľného hasičského sboru v Turčianskom Sv. Martine (bývalý Jahodnícky hasičský sbor) bude v nedeľu 8. augusta t. r. v jahodníckom háji. Odchod do hory o'/2l. hod popoludní. V prípade nepriaznivého času zábava bude vo veľkej dvorane „Národného Domu“. Začiatok večer o l/2 9. hodine. (Osobitné pozvánky sa neposielajú). — Nádeje Csernochove. Ostrihomský knieža-primas Osernoch bol u pápeža orodovať za Maďarsko. Po svojom návrate vyhlásil, že sa vrátil z Ríma s najlepšími dojmy a podľa toho, čo videl, zažil a počul, pevne dôveruje, že terajšia zkúška Maďarska je len priechodnou, lebo náprava sa — vraj — rýchle blíži. — Pán Csernoch by dobre urobil, keby sa lepšie staral o nápravu zkazených mravov Maďarska, v ktorom je prvým kňazom, lebo podobnými cestami i tak nedosiahne ničoho, ak len nie nových sklamaní, ktoré obyčajne nasledujú po takýchto cestách, hoci by tieto boly ešte mnohosľubnejšie ako posledná cesta Csernochova do Ríma. — Výborný abonent novín je Horthy, ktorý si predplatil 20.000 čísiel „N. Wiener Tagblattu“ a tiež tolko „Neue Freie Presse“. Horthy vie asi dobre, prečo podporuje tieto dva viedenské časopisy. — Vyšinutie vlaku. Z Brní oznamujú, že medzi Bŕeclavou a Landhostom vyšinul sa 2. t. m. robotný viak. Kedže trať zatarasily rozbité vagóny, pražské vlaky mali veiké opozdenie. Ranených niet. — Rumunský kráľ do Belehradu. Podľa srbských novín v belehradskom hoteli „Srbský kráľ“ už porobili poriadky na privítanie rumunského krála, ktorý má prísť v najbližšie dni do Belehradu rokovať s vládnymi činiteľmi o ruskej offenzíve v Bessarábii. — Maďarská universita v Segedíne. Maďarský minister výučby Halier bol po tieto dni v Segedíne skúmať, či by bolo možno preložiť universitu z Kluže do Segedína. Pán minister vraj chce, aby i zmenšené Maďarsko „kultúrne sa rovnalo bývalej veľkej vlasti.“ — Nezvestný stolársky učeň. Pavel Jankovič 15-ročný strednej postavy a okrúhlej tvári učeň, ktorý hol učňom 3/4 roka u Jozefa Košinu, stolárskeho majstra v Turčianskom Sv. Martine, 25. júla odišiel a od tých čias je nezvestný. Kto by vedel o ňom niečo, nech to oznámi jeho otcovi Ondrejovi Jankovičovi, Belá (Turčians a župa). O ruských zajatých v Česko-Siov^nsKU. "odáva: B Maksimov v O D. (24. VII. 1920) V Cealco-Slovensku b. raských zajatých je okolo 12 tisíc. Nehľadiac na to, že úrady — v princípe — chovajú sa k nim dobre, ich stav yžadaje zlepšenia, lebo zásobovacia kríza v krajine núti intendantsvo vždy viacej a viacej skracovať dávky. Boly i pády zlomyseľného počínania so strany intendansdev, na pr. v chocenskom táňore, kds po mnohých žalobách Rosov zistili sistematické nedodávania a krádež; previnilcov oddali súdu Sanitárny stav vo mnohých pádoch je ohavný: »Lazaret v tábore pri Jozefove nesnes'e nijakej kritiky. My sure sa a veliteľa dlho domáhali polepšenia aspoň tých najelementárnejšfch oomerov v opatrení nesaocnicničných miestností, nehovoriac už o liečení ktoré, podľa jednohlasného prejavu všetk ch nemocných, žiadalo veľa ooľepšenia. Takže nevypočuli našej prosby odstránil olasn v bo spoločnej miestnosti, keď až nebolo možné umiestniť ich vo zvláštnom dome; ich pri - temnosť a občas divé nadávania a výkriky robily ťažký dojem na ostatných chorých.« Zásobovanie zajatých šaiscvcm i obuvou je ešte kritickejšie: »Nemýlim sa, ak poviem, že 85°/0 ov všetkých ajatých nachodiacich sa v Česku, trpia núdza o šatstvo České intendantstvo, pravda, zásobí Rssov obnoseným vojenským šatstvom a obuvou, no treba vedieť z akej mrebavej látky je to všetko zhotovené aby sme mohli veriť že ak tslťýtn Šatstvom je možné zakrjť nahotu, neni noo'hé sa v ňom sohriať.« Tiežtu, v Cesko-Slevenska, možno sa stretnúť s najch - n e j š í m zjavom ruského lágemého života ahranicami:apolitickým šsntážom. Predstavitelia »Samostatnej Ukrajiny« v Prahe, povedali, že s* ondó sami starať o »ukrajinských občanov«, zariadili na svoje útraty tábor v Jablonidach i f*riadili v ňom snesiteľnejšie pomery. Tato politika účinkuje s rozvratným s&ôsobom na ruských vojakov ktorý len preto zrádzajú svoje ruské občianstvo aby sa dostali do jablonického táróra; obviňovať týchto nešťastných konečne neni možné. Dosial asi polovica všetkých tenajšich najatých, t. j 6000 ľudí prešlo takýmto spôsobom k »ubrajinstv» « Sokoiský prehľad. Prvé verejné sokolské cvičenie v Kysuckom Novom Meste. Telocvičná jednota „Sokol“ v Kysuckom Novom Meste mala dňa 25. júla t. r. prvé verejné cvičenie, na ktorom zúčastnily sa v dosť veľkom počte i iné Jednoty ako na pr. z Turčianskeho Sv. Martina, Vrútok, Ružomberka a zo Žiliny. V najväčšom počte bola zastúpená Jednota t.-sv.martinská. Pred cvičením bol sprievod mestom až na cvičište, kde br. dr. Štúr, župný starosta Povážskej župy, povedal reč o význame Sokolstva. Priebeh samého cvičenia bol dobrý, najmä páčilo sa cvičenie dorostu žilinského i martinského. I cvičenie kysuckého dorostu popri krátkom účinkovaní tunajšieho Sokola bolo dobré. Po cvičení bola na cvičišti voľná zábava, a večer predstavenie divadelného kusu „Bludár.“ Kysucký „Orol“ z príležitosti nášho prvého verejného cvičenia chcel robiť demonštráciu proti nám, no to sa mu, pravda, nepodarilo, lebo kysucké četníctvo rozohnalo demonštrujúci orolský sprievod. Prajeme mnoho zdaru „kysuckej“ Jednote a privolávame jej bratské „Nazdar I“_____________ Spokové oznamy. Z užhorodského odboru Matice Slovenskej. Z Užhorodu oznamujú: V júli založili sme tu odbor Matice Slovenskej, ktorý má 35 riadnych členov (príspevok ročných 20 korún), medzi nimi 9 pädagogov, 2 obchodníci a 1 súkromník, — 30 prispievajúcich členov (jiríspevok ročných 10 kor.), medzi nimi 26 úradníkov, 3 vojaci a 1 obchodník. Väčšina Česi. 8 osôb složilo dar po 5 kor., 1 osoba 20 kor M. MILAN HARMINC,staviteľská kancellária v Novom Smokovci.