Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)
1920-09-16 / nr. 210
činnosti poslaneckej a ministerskej, dr. Lukavský, j predseda poslaneckého klubu národnej demokracie: 0 stanovisku klubovej väčšiny a zástupca moravsko- j sliezkeho predsedníctva strany posl. dr. J. Stránsky, Pri frenetickom potlesku prijali rezolučný návrh dr. Znojila, v ktorom schvaľujú politické postupovanie dr. E'tgHša a moravsko-sliezskeho výkon ného výboru strany, a v ktorom medziiným po vyslovení vďaky a dôve-y ministrovi Englišovi a po schválení jeho doterašej činnosti hovoria: „Nepriznávame nijakej strane právo nútiť vládu nastúpiť mýinu cestu... Osobnosť, politická; 1 vedecká minulosť dr Engliša a hlavne dôvera, j ktorú majú k nemu všetky politické strany, zjav j to v terajšom čase ojedinelý, sú nám zárukou, že, ak ho i vlastná jeho strana bude podporovať, podarí sa mu presvedčiť netrpelivé massy, ženúce politiku strán stavovských a triednych, že nielen záujmy národné, ale i záujmy jednotlivých tried a stavov volajú kategoricky po konsolidácii a štátnom hospodárskom a finančnom poriadku. Napokon vyhlasujú: „ôakáme túžobne na obnovenie veľkej snemovej koalície, ktorá by bola zárukou štátnej au tority, národných zduj nov nášho ľudu i zdarného dokončenia veľkého diela sociálneho.“ Stály výbor. Praha, i3. septembra. (Čstk. fk.) Stály výbor podfa § 54. ústavnej listiny má schôdzku v stredu 15. septembra o 1. hod. Saský minister dr. Schwarz za hospodárske styky Saska a Gesko-Slovenska. Praha, 13. septembra. (Östk. fk.) Výbor pražských vzorkových veletrhov usporiadal v Obecnom dome lunch na počesť saského ministra Schwarza, na ktorom sa zúčastnili minister zahraničného obchodu dr. Hotovetz, za ministra obchodu štátny tajomník dr. Schuster, zástupcovia Obchodnej komory drážďanskej, nemecký vyslanec v Prahe dr. Sänger atď. Mgph. Boháč. O vzájomných stykoch hospodárskych medzi našou republikou a Saskom prehovoril dr. Engel. Saský minister dr. Schwarz ďakoval najprv za pozvanie a poukázal na to, že Sasko a naša republika sú najbližšími súsedmi. Predvojenné styky hospodárske boly také úzke, že sa často nevedelo, kde končí Česko a kde začína Sasko. Nemecko videlo by rado, keby sa tieto pomery obuovily, avšak terajší hospodársky život je v kríze. V Sasku je 130.000 nezamestnaných a v Dražďanoch samých 20.000. Môžem povedať, hovoril minister, že sme boli prekvapení, ako sa repräzentuje váš prvý veletrh. Nemecký vyslanec dr. Sänger prízvukoval potrebu dobrých stykov našej republiky s Nemeckom. Menom vlády a ministra obchodu privítal nemeckých hostí štátny tajomník dr. Schuster. Nariadenie ministra ár. lérera q sastavenl nových obecných preflslawtvL Minister dr. Dérer vydal toto nariadenie: Dodatkom k môjmu nariadeniu z 6. júua 1920 číslo 31/1920/4669/1920 preš. nariaďujem. § 1. Doterajší obecný rychtár je povinný hneď svolať novovymenované obecné zastupiteľstvo na zasadnutie, ktoré absolútnou väčšinou rozhoduje nadtým, či obecné predstavenstvo v smysie prítomného nariadenia má sa zameniť novým. § 2. Právo vymenovať nové predstavenstvo obce má župan, ktorý pri vymenovaní pridŕža sa zásad v § 4. označených. § 3. Členom obecného predstavenstva môže byt len člen obecného zastupiteľského sboru. § 4. Úrad rychtára obsadí župan príslušníkom najsilnejšej strany zastupiteľského sboru, ktorá má najmenej jednu tretinu celkového počtu členov zastupiteľského sboru. Výnimka od tohoto pravidla je prípustná len v tom prípade, ak najsilnejšia strana úrad rychtára obsadiť nechce svojim príslušníkom. Na úrad podrychtára má nárok strana, počítajúca najmenej jednu štvrtinu celkového počtu členov zastupiteľského sboru. Ak je takých strán viac, obsadí úrad podrychtára tá strana, na ktorú pri voľbách 18. apríla 1920 oddali väčší počet hlasov. Pokladníka a prísediacich (prísažných) vymenuje župan tým spôsobom, aby všetky strany, — ktoré majú v zastupiteľskom sbore príslušníkov, počet ktorých činí najmenej jednu pätinu celkového počtu členov zastupiteľského sboru — v pomere ich veľkosti zastúpené boly v predstavenstve obce, pri čom rychtár a pod 2 rychtár priráta sa tej strane, ktorej sa priznáva. § 5. Ak obecué zastupiteľstvo jednohlasoým usnesením dohodne sa na-jednotnej kandidácii, vymenuje župan členov obecného predstavenstva podľa tohoto jeinohlasného nsneseuia. V tom páde je dovolená odchýlsa od zásad v § 4. obsažených. § 6. Členovia obecného zastupiteľského sboru, prináležííjúci tej istej strane, majú právo na miesta tej strane podľa § 4. prináležajúce kandidovať uiektoréno člena obecného zastupiteľského sboru, pri čom nie sú viazaní na osoby prináležajúce k ich vlastnej skupine. V prípade §§ 5. 6. je povinný župan vymenovať členov pódia kandidácie. § 7. Nariadenie toto platí len na veľké a malé obce a nevzťahuje sa na obecného (okresného) notára, sirotčího a lekára. § 8. Nariadenie toto vstúpi do života dňom vyhlásenia. Bratislava, 11. septembra 1920. Minister: Dr. Ivôn Dérer v. r. aaoawaB «rrMmurMwa Zvesti zo zahraničia. Poískor uské boje. Čo oznamujú Poliaci? Varšava, 13. septembra. (PTA.) (Čstk. fk.) Zvesť s frontu: Na Gnilej Lipe nepriateľ priviedol 3 nové pluky. V území Buska boje, pri ktorých sme obsadili 2 obce. Zajali sme niekoľko nepriateľov a ukoristili 2 strojové pušky. Pri Sokaié naše oddiely dosiahly Čiary Kristinopol—Sokai. Severne od Sokala naše vojská prekročily rieku Studžanku. Po roztrpčených bojoch vydobyli sme obce Biskupice a Chotytočev a obsadili sme Ustilug. V území západne od Kovefa obsadiíy sme obec Macejov, ktorú nepriateľ tuho hájil. Severo-východne od Bresta Litovského odrazili sme niekoľko útokov 5. boľševických peších plukov. Nepriateľa prinútili sme k ústupu, ktorý podobal sa panike. Zajali sme 132 nepriateľov a ukoristili sme 3 strojové pušky. Nepriateľ podporovaný 26 batériami a 1 obrneným vlakom napadol naše pozície deväť ráz, ale na darmo. Pri výpade na Kuznicu zajali sme 50 nepriateľov. V okolí Šuvaliek vzájomná výzvedná činnosť. Čo oznamujú ruskí boľševici? Moskva, 14. sept (Radio.) (K. k.) (Čstk. fk.) Zvesť s frontu z 13. t. m.: V území pri Grodne obsadili sme obce 17 verst západne a 22 verst južne od mesta. Pri Breste Litovskom a Kobrine na Bugu v území Vlodavy—Sokala tuhé boje. Na juhozápadnom fronte pri Lvove a Rohatýne boje pre nás priaznivé. vzdalo sa v pr rspech Finska časti územia, aby Fínsko malo prístup k Severnému ľadovému moru. Prievoz územím pre sev. Rusko je zaručený. Fínsko odstúpilo naproti tom časť východnej Karelie sov. Rusku. Mierovú smluvu v najbližšom čase podpíšu Drobné zvesti. Belehrad, 13. sept. (J. T. K.) (Čstk. fk.) í Včera sa spojili v Krasloviciach v prítomnosti ■ princa - vladára všetky srbské cirkvi v samostatný I patriarchát. Viedeň, 14. sept. (Čstk. fk) Podľa zvesti viejdenskych novín z Varšavy, v Petrohrade sú nové j vzbury proti boľševikom. Kommunistickí komisári j musia sa skrývať, 6. z nich utopili v Neve. Po 5 t meste rozhadzovali letáky proti terajšiemu režimu. Londýn, 13. sept. (Radio.) (Čstk f k.) V Glasígowe boly manifestácie v prospecch siunfeiaistov. 5 Rečníci protestovali proti tomu, že robotnícka \ strana nezaujala v írskej otázke to isté stanovisko, ako v otázke Polska. Podobná manifestácia bola i v Londýne. Moskva, !3 sept. (Čstk. fk.) Anglická vláda f zakázala prísť ruskej delegácii „Trade Union“ do í Anglicka Delegácia chcela vrátiť návštevu anglických ’ súdruhov. Paríž, 13. sept. (Havas.) (Čstk. fk.) Konjferencia ministerských predsedov Giolittiho a Millej randa skončila sa úplným dohodnutí m oboch štát( nikov ohľadom samostatnosti Poľska, exekvovama Iversailleského mieru a ohľadom politiky proti Tu! reck u. Vyhlásili, že taliansky a francúzsky záujem I v Malej Ázii musí byť spoločný. Za prvý základ l mieru považujú úplnú shodu spojencov. Take Jonescu o malej dohode. Redaktor „Excelsiora“ mal v Aix-les Bains rozhovor s rumunským ministrom zahraničia Take Jonescom, ktorý vyhlásil, že malá dohoda je európskou potrebou. Mala dohoda sa stane veľkou, jestli sa spoja všetky víťazné štáty medzi Baltickým a Egejským morom, t. j. Česko-Slovensko, Poľsko, Rumunsko, Juhoslovansko a Grécko, ktoré by malý 80 millionov obyvateľov. Cieľom terajšej dohody Česko-Slovenska s Juhoslovanskom je len zachovať smluvu trianonskú, avšak táto dohoda je len začiatkom. Nám treba inyslieí na možnosť budúcej alliancie medzi Nemeckom a budúcim Ruskom. Keby malá dohoda neexistovala, Francúzsko oproti ruskonemeckému bloku by bolo osamotené. K dohode päť víťazných štátov by sa mohly pripojiť i porazené štáty, začínajúc s ochotným Rakúskom. S Madarmi si prajeme výborné (excellento) susedské styky s bezvýhradnou podmienkou zachovania trianonskej smluvy, ktorá pri ustálení hraníc priala Maďarom, ak vôbec niekomu priala. V dunajskej otázke sú Česko-slovenská republika, Juhoslovansko a Rumuni proti voľbe Budapešti za sídlo dunajskej komisie. Jestli bude len jedna komisia, jej sídlom by mal byť Galac, jestli dve, sídlami týchto by mal byť Galac a Bratislava alebo Viedeň. Express vlak Paríž—Carihrad. Budapešť, 13. septembra. (K. k.) (Čstk.) (MTK.) oznamuje: Dňa 15. septembra side sa v Budapešti medzinárodná konferencia, ktorá bude rokovať ohľadom expressného vlaku Paríž—Carihrad. Finsko-ruský mier. Moskva, 4. septembra (K. k.) (Radio) (Čstk. fk.) »Izvestia« oznamujú, že finsko-ruská mierová konferencia vykonala svoje najvážnejšie práce. Rusko Kronika, — Pomôžme našim vysokoškolským študentom. Som členom študentského spolku Detvana v Prahe. To ma núti zaujať sa našej študujúcej mládeže Nedávno založil sa Kultúrny a pomocný spolok vysokoškolských poslucháčov zo Slovenska. Jeho prosba k národu bola obsažná, spravedlivá a peknd štylizovaná, tak že razom budila lásku a úctu. Tak nehovoria plytkí ľudia, ale ľudia s čistými a veľkými snahami — takým musíme nomôeť. Nikde enukladáme tak tisožne, ako keď dáme na vzdelanie našich detí. Peňazí je v národe dosť, nože, dajme. Dajme, hoci málo, ah dajme všetci. Chudobní dajú 5 kor., bohatší 10 kor., ešte bohatší 20, 30, alebo 50 kor. Kde sa side spoločnosť, tam nech sa vždy sbiera na národný alebo ľudomilný cieľ. Obetovať za národ, je ako modlitba; dajtd vlasti a pocítite blaženosť v duši Keby sme tak nepili a nefajčili, mali by sa naši študenti dobre, a naše zdravie ešte lepšie. Všetci sa usilujme o lepší duchovný život, dokážme, že svoboda rodí vyšší život Viem, že naši študujúci v Prahe sú skromní, usilovní, proffessori ich chvália; nože, nenechajme ich hynúť. Dary a členovské príspevky prijíma Slovenská Banka v Bratislave a bude ich kvitovať v novinách. Nech tam nechýba meno nikoho z nás. Karol Kálal. — Neporiadok na hraniciach. Ešte 17. júla t. r. zatárali sa dvaja naši letúni Václav Vlček a Rudolf Horáček do Maďarska, ktorých Maďari arretovali v Miškovci. V tomto istom žalári je ešte asi 250 česko-slovenských vojakov, ktorí tiež len preto dostali sa do žalára, lebo prekročili hranice, ktoré sú ešte nie označené dostatočne. Často sa stáva, že Maďari prekročia tiež Daše hranice. — A minister záhraničia dr. Beneš v stálom výbore vyhlasuje, že zvesti o internovaní o uväzňovaní Slovákoy v Maďarsku sú prepiate. — Samovraždy žien v Amerike. Americká štatistika dokazuje, že od skončenia vojny veľmi vzrástol počet samovrážd. Teraz každá tretia samovražda je samovražda ženskej a predtým len každá jedenásta samovražda bolo spáchaná ženskou. Vysvetľujú to tým, že ženy cez vojnu samé zápasily o svoje bytie, a tak intenzívnejšie zúčastniiy sa v boji o život, a toto tak vlívalo na telesne i nervove slabšiu ženskú. — Ruský denník v Prahe. Po tieto dni začal vychodiť v Prahe ruský denník Vôľa Rossii. V programme má obranu záujmov demokratického, republikánskeho, federatívneho Ruska a realizovanie politických a sociálnych princípov februárovej revolúcie r. 1917. Hlavnými redaktormi tohoto orgánu sú ruskí emigranti a predstavitelia strany ruských socialistov revolucionárov Zenzinov, Lebedev, Minor, všetci známi svojim dlhoročným bojom proti cárskej samovláde. Vola Rossii nemá výhradne politického rázu, naopak, jej redaktori chcú zvláštnu pozornosť venovať literárnej, umeleckej, divadelnej a kritickej čiastke.