Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)
1920-08-08 / nr. 178
Vychodia šesť ráz do týždňa: okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na c<*lý rok 120 korán, na pol roka 60 korán, na štvrť roka 30 korán, na mesiac 10 korán. Jednotlivé čísla po 50 hal. Do cudzozemska: na celý rok 160 korán. Ročník LI. Cena čísla SO halierov. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Nedeľa, 8 augusta 1920 Na samé štvrtkové čísla predpláca sa: na celý rok 30 kor., na pol roka 15 kor. Do cudzozemska: na celý rok 35 korán. Noviny posielajú sa len Skutočne predplateným. Číslo tele! nu ledakcle: 56. Čislo telel, administrácie: 56. Číslo 178. 2 Náš smer. Vo všeobecnosti je rozšírený náhľad, že čo sa využitia výsledkov týka. svetovú vojnu — vraj — vyhrali Angličania. Zdalo by sa to byf pravdou. Nejmä keď uvážime, že Anglia porazila v tejto vojne dvoch svojich sokov. Jedného zjavného nepriateľa, t. j. Nemecko, a druhého »spojenca« na oko, ale v skutočnosti nebezpečnejšieho soka, t. j. Rusko. Celú vojennú kampaň viedla Anglia, a mám zato — ani si to nikomu oddišputovaf nedám — že ju viedla tak, aby v> tejto vojne porazené bolo i Rusko. Áno, následkom »Made in Germany« Anglii bezprostredným nepriateľom bolo Nemecko, ale opravdovým sokom v budúcnosti ohľadom na jej indicko-azijské nadpanstvo bolo a je jednako len Rusko. Keby Rusko cez rusko-japonskú vojnu bolo vmaširovalo do Indie, dnes by sme boli mali pred sebou iný politicko-diplomatický obrá zok. Anglii išlo v prvom rade striasť sa bezprostredného obchodného kon kurrenta, ale keď popri tom môže aspoň dôkladne zoslabiť veľkého soka, tak zabila odrazu ani nie dve, ale sedem múch. Tvrdím, že centrálné mocnosti mohly byť omnoho skorej pojrazené, ale vojnu umele predlžovaly. Áno, lebo ináče by pri pokonávacom stole bol sedel i víťazný Rus. Rusovi sa dali najprv samému biť, dali mu vykrvácať, dovolili ho hodiť do vopred vypočítanej pekelnej boľševickej revolúcie, aby mu vytrhli palmu víťazstva a aby o ňom bez neho mohli sa pokonávať a aby so zdaním pravdivosti mohli tvrdiť, že vojnu nevyhral Rus, ale anglosaské vojská. A túto vojnu jednako vyhrali Slovania: v prvom rade Rus, potom Juhoslovan a Česi i Slováci. Na srbských a ruských poliach^vykrvácaly centrálné mocnosti, a my Česi a Slováci spolu s Juhoslovanmi sme pomáhali boriť budovu rakúsko-uhorskej monarchie a tým prostredné i Nemecka. Rozpamätaj sa, ctený čitateľu, že Nemecko ani popri všetkých Gorliciach nemohlo si poradiť s Ruskom. A vznietilo ruskú revolúciu. Vznietenie rovolúcie v Rusku skrze Nemecko značilo už koniec vojny. Značilo toľko, že Nemec je už úplne vyčerpaný, vykrvácaný. Ináč by nebol pristúpil k takému zúfalému kroku, ako bolo vznietenie ruskej revolúcie; lebo to značilo toľko, ako keď súsed nevládze už inakšie zničiť súseda, zapáli mu slamenú chalupu, ktorej pokrov sa o slamený pokrov jeho vlastnej chalupy opiera. Náš dobrý a junácky brat severný dlho spieral sa revolučnej zkaze, ale keď za mesiace, ba roky na stá a mnoho tisíc zradcov, nemecko-židovských agentov ho dňom-nocou obkľučovalo a Nemci Imohli až do najvyššieho dvora vniesť ich podrývajúcu agitáciu, konečne musel padnúť v náručie nemecko-židovského bronšteinizmu-boľševizmu. Ale pažravý Teuton už vtedy bol ruským junákom povalený. To, čo žatým nasledovalo, verte mi, rodáci slovenskí, bolo už len hračkou, nevyhnutným následkom vykrvácania centrálnych mocností na ruských vojenných poliach. Zvedaví ste na podrobnosti?! Poznáte ich počnúc od Ravy Ruskej až po Brest Litovský a po celom gigantickom bojovnom fronte od Severného mora až po Čierne more i ďalej. A pridajte si k tomu ešte Srbsko! Nuž kto vyhral túto vojnu?! Jedine len slaviansky junák! Nikto iný nie! Že je v tom tragikum, že nepožíva výsledkov svojho krvácania? Prosím Ťa brat môj slovenský, nebuď malej viery a nebuď netrpelivý. — Ani sa ruského boľševizmu neboj. — Rusko prežíva veľkú epochu národnej renaissance. Táto sa ti preskočiť nedá tak, ako nemožno vystať v prírode letu. Rusko má nacionalizmus prrd sebou a nie za sebou. — Ruský junák už okrial a stojí so zaťatou päsťou. A keď my, všetci Slovania, pochopíme situáciu, tak je slavianska myšlienka na najlepšom postupe a spojeným demokratickým štátom slavianskym nikto nezahatá cestu. V stĺpcoch týchto novín bezprostredne pred vypuknutím vojny tiež sa povedalo, že naše miesto je na strane Ruska. A veľká slavianska demokratická idea musí byť i teraz našim smerom. Dobre sa rozumejme: musí byť, čo značí, aby sme ju pomohli uskutočniť, lebo ináče tá myšlienka i bez nás i cez nás pokročí. Idem. stavili sa v otázke Tešínska viac-menej proti nám. Francúzsko vydržalo pri nás dokonca, ale nechcelo rozhodovať Veci sa vždy horšie a horšie vyviňovaly pre nás. Ztratili sme prestíž tým, že sme nezadržali invázie Maďarov na Slovensku. Taliansko postavilo sa rozhodne proti nám pre vec generála Piccioniho. Francúzsko a Anglicko bolo znechutené bojom medzi nami a Poliakmi. Uprostred takýchto pomerov žiadal minister plebiscit, ktorý nemal rozhodovať, ktorý mal byť pre spojencov len informatívnym. Tu zas Poliaci veľmi využili okolnosť, že Nemci sa prihlásili h nám. Minister v svojom výklade nezmienil sa podrobnejšie o Orave a Spiši. Posl. Botto žiadal v tejto veci vysvetlenie od ministra. Minister v odpovedi vyhlásil: Na konferencii otázka Tešínska a otázka Oravy a Spíša a celý problem nášho konfliktu s Polskom od počiatku považovali za celistvý. Všetky naše snahy odlúčiť otázku Tešínska od Oravy a Spiša boly marné. ZČesko-slovmkej republiky. Go hovoril dr. 0eneš y stálom výbore? O Orave a Spiši sa málo zmienil. Na schôdzke stáleho výboru 4. augusta podal minister zahraničia obšírné expozé o vývoji otázky Tešínska, Oravy a Spiša Odhalil mnohé veci, 0 ktorých široká verejnosť nemohla vedieť. Minister hned na začiatku prízvukoval, že 1 terajší výsledok dosiahol za pomerov mimoriadne ťažkých. Veľmi zaujímavá je tá stať jeho reči, v ktorej minister dôkazu, e, prečo sa vlastne dohoda obrátila proti nám a všemožne favorizovala Poliakov. Konferencia priamo i nepriamo neuznala či teoretického či praktického princípu historického práva. Poľsko i pre svoju veľkosť, ale najmä preto, že susedí s Nemeckom a boľševickým Ruskom, malo pred spojenci vždy väčší význam, ako C.-s. republika. Výčitka, že vraj našou propagandou mali sme čeliť »tejto legende« je veľmi lichá. Minister poukázal na veľkú neinformovanost Európy ohľadom nášho štátu. Okkupovanie Tešínska bolo s našej strany nosprávné. Všetci spojenci hned od začiatku po Porada poslancov a senátorov sociálnodemokratických v Bratislave. 6. augusta bola porada všetkých poslancov a senátorov č.-sl. soc. demokratickej strany na Slovensku. Zprávu ministra dr. Dérera o doterajšom vedení vecí na Slovensku schválili. Vyslovili súhlas s doterajším pokračovaním ministra pri vypovedaní cudzincov. Poriadky vykonané k vôli zaisteniu úrody a riadneho zásobovania, najmä uvedenie štatariálneho práva na dosiahnutie tohoto cieľa uznáva porada za odôvodnené Naproti tomu vyslovuje požiadavky: V najkratšom čase nech sa uvedie riadna administrácia, ktorá by slúžila záujmom ľudovým a nech sa odstránia všetci úradníci, ktorí svojich povinností nekonajú a proti záujmom ľudu pracujú. Po stránke hospodárskej nech sa uvedie reorganizácia poľno-hospodárstva i priemyslu, najmä pozemkového úradu, aby sa tak venoval dôkladný zreteľ exekvovaniu pozemkovej reformy. Definitívné prevzatie Tešínska. Tešín, 6. aug. (Čstk. fk.) Obsadenie Tešínska vojskom česko-slovenským čiže poľským stane sa 10. t. m. Oddiely medzinárodného vojska stiahnu po príchode nášho a poľského vojska. Obe vojská vzdajú si vojenskú česť. Z novín, „Čas“ píše v článku o „Slovenských veciach“: „Utvorenie všenárodnej politickej strany na Slovensku je dnes nemožnosťou(l), ktorú nechce uznať iba politický fanatik(!) (Maďari sa asi najviac potešia takýmto vývodom „Času“. Keby nebolo bývalo za vojny toho „fanatizmu“ nebol by vznikol ani Československý štát. Redakcia.) No bolo by chybou tvrdiť, že dnešné Slovensko nepotrebuje vo vlastnom záujme, i v záujme republiky a jednoty takej inštitúcie, ktorá by bola oprávnená hocikedy hovoriť v mene celého slovenského národa.“ „Pravda o českom štáte“ je názov nemeckej knihy, ktorou oboznamuje nás „Moravskoslezský Denník.“ Autorom knihy je istý Kornel Zimka, ktorý je v spojení s maďarským sdružením „oslobodenia Slovenska.“ V knihe hanu kydá na všetko, čo pomohlo vybudovať našu republiku. V jeho očiach Rakúsko a Maďarsko boly ideálne usporiadané štáty. Obviňuje Karla, ktorý dal amnestiu zločincom, ako sú Kramáŕ a KJofáč, vyslovuje radosť nad smrťou vlastizradcu Štefánika; Masaryk — podľa neho — je utečenec, syn kočiša, o ktorom predtým svet ničoho nevedel. Sokolov nazýva stredovekovými katmi, legionárov opisuje ani nejakých divochov, so širokými tvármi, a ohavnými črtami líca. Ale, vraj, už je blízko koniec „českému“ štátu; zničia ho Nemci atď. atď. Túto knihu vydala viedenská firma Barthova, no rozširujú jú aj u nás.