Národnie Noviny, október-december 1920 (LI/223-294)
1920-11-21 / nr. 265
Národnie Noviny L 265, 1920 Nie je možná jednota? Táto otázka dr. L. Bazovským hodená do mlkvycb, stojatých vôd politického života slovenského, pre svoju dôležitosť mnsí byť stále držaná na površí, toto živé svedomie národa malo by sa stále prízvukovať a od novinárskych článkov k činu prikročiť. Že s jednotou národa súhlasí každý človek s národom dobre smýšíajúci, je isté. Nám nemožno ešte hazardovať so stavovskými rozdiely. Pán exminister Šrobár, ktorý sa podľa svojho článku cíti v svojej strane, ním kreovanej. ako Červík v chrene, nechce dať srútiť politické hrádze. On je už hlboko ponorený v stranníckom boji, nevidí nikoho a ničoho, len seba, ktorému sa sťa molochu klania; nepozná ničoho, len svoju „stranu“ a iné ho nebolí, len to blato, ktorým sa páni vod covia a predsedovia vzájomne traktujú, na väčšiu radosť neslovenských ľudí. Pán expatriarcba Hlinka v svojom neslovenskom .Slovákovi* a na ľudových ľudáckych shromaždeniach síce bojuje za jednotu, ale len pod tou podmienkou, ked sa v nej nesjednotia ani luteráni, ani Česi, ani „Národnie Noviny“, Bola že by to za jednota s Jurigom a Tománkom na čele! Bolže by ten národ obdarovaný kiásnymi „pravdami“ a vedený k .istému“ cielu! Nuž títo páni vodcovia nemajú kus citu a svedomia, zaslepení vášnivým osobným bojom nepoznávajú tých vecí, ktoré by národu poskytly pokoja, je to žiaľ, že národná jednota musí sa postaviť bez a práve proti týmto vodcom. Jednota je nevyhnutnosťou a potrebou národa, preto verím, že sa ona uskutoční. Politicky rozháranejšieho života niet, ako je v Čechách, toľkých strán a stránočiek si nedovoľuje ani jeden štát, ako český, no i tam pracuje sa už silne na odpolitizovaní národa. Kálal, tento neúnavný pracovník, začal dlhoročnými spory úplne zatvrdnutý úhor národného života preorávať a volá pod zástavu jednoty každého statočného Čecha. Ja prosím nášho dr. Bazovského, ktorý na svojom vlastnom tele nie raz pocítil tvrdú pä4 Madarorságu, aby čím skôr rozvinul zástavu jednoty, a uvidí, ako sa budú hrnúť za ním všetci: roľníci i remeselníci, fabrikanti i robotníci, ve hlasní i chatrní pracovníci na národa roli dedičnej. Že páni vodcovia a predsedovia terajších strán nepôjdu, to nech nikoho nemýli, ved nazdávam sa, že národ náš pozostáva i z viacej členov, ako z tých 20. tohovekých velikánov, ved hádam títo vodcovia nemajú vyárendované vodcovstvo národa 1 Bez nich — no sto ráz radšej s nimi, o to nejde — treba rozvinúť zástavy jednoty a volať národ do svornej, ladnej, tvorivej, národnej práce; a ked sa len tO odhodlaných ľudí pripojí k tejto zástave, bude to ako máličko kvasu, ktorý celé cesto národa nakvasí ideálmi, pre ktoré hodno pracovať a obetovať. Stará pravda o concordii a discordii, vyšlá teraz z módy, je jednako pravdou, ona musí žiť a zvíťaziť nad všetkým stranníctvom a osobničkárstvom. Národ nado všetko! To nech je osou, hýba — 3 dlom, spruhou každej práce, každého sdruženia, i našej nádejnej národnej jednoty I Ján Drobný. Na slovenskom východe. Bezplatné ľudové predstavenie v Prešove. Pečlivosfou Okresného osvetového sboru j v Prešove zahrali ochotníci v nedeľu lt. t. m. Go-; goľovu veselohru Ženba; na predstavení bolo vyše j 700 osôb z mesta a vidieka. Náš roľnícky ľud bol j milo prekvapený týmto predstavením a dával na javo svoju spokojnosť častým potleskom. Okresný osvetový sbor v Prešove zaslúži za túto propagáciu divadelných hier pochvalu a uznanie. Každé 3 týždne budú v mestskom divadle v Prešove ľudové divadelné predstavenia, ktoré budú dvíhať národné povedomie nášho vidieka. Tieto predstavenia budú okrem toho opakované i v tých dedinkách, kde majú javisko. To je tá ozajstná ľudovýchovná činnosť; slovenský východ iste bude v krátkom čase tam, kde sú Slováci na západe. Odb jr Matice Slovenskej v Prešove. Česko slovenská beseda v Prešove pretvorí sa na miestny odbor Matice Slovenskej. Nový spolok bude mat veiké úlohy na slovenskom východe, kde sa dosial nemohlo tak intenzívne pracovať, ako by bolo treba. Putujüce knižnice v Šariši. Kultúrny referát župauskébo úrad v Prešove sosbieral 6000 kor. na putujúce knižnice, ktoré v najbližšie» dňoch budú rozoslané na vidiek. Každá knižnica má 50 sväzkov. Tento rok sa vypraví 10 knižníc v cene 10 000 korún. Prvý krok k šíreniu osvety na zapadlý<h dedinkách slovenského východu stretá sa so zdarom. Bardiovské muzeum. Župné muzeum v Bardiove, v ktorom sú velmi cenné historické pamiatky, stojí pred krízou. Mesto Bardiov ani; župa nemôže udržať toto muzeum, nemajúc dosta točných finančných prostriedkov, aby mohlo vyplácať plat správcovi a sluhovi vmuzeume. Podpora, ktoiú posbjtuje ministerstvo, je taká malá, že nemožno z nej vyplatiť ani plat sluhovi. A bardiovské muzeum je jediné väčšie muzeum na celom slovenskom východe. Bolo by potrebué, aby sa referát pre zachovanie umeleckých pamiatok postaral o reorgani záciu muzeuma, aby sa nemuselo v buducom roku zatvoriť. Korrešpondencia Komenského v Prešove. V Prešové sú do-iaľ neprezreté mestské archívy, župné i školské, v ktorých najdú sa iste dôležité listy, ktoré písal Komenský z Blatného Potoka správe ev gymnáziuma Jedna čiastka korešpondencie Komenskebo sa už našla. Sú to listy, ktoré dostal Komenský od správy gymnáziuma v Prešove do Blatného Potoka. Ministerstvo by malo vyslať do Prešova odborníka, ktorý by preskúmal všetky archívy, aby tak zachované boly všetky pamiatky o pôsobení veľkého učiteľa národov na východnom Slovensku. I Odbor Matice Slovenskej v Prešove by sa mal tejto práce chytiť. Podáva: Okresný osvetový »sbor v Prešove. 0 pôvode lútok a lútkárstve rozličných národov.*) Napísal Fr. Suchý, správca štátnej školy v Sučanoch. VII. Lútxy anglické. Sú toho pôvodu ako francúzske lútky. V XL a XII. storočí hraly rollu v náboženských hrách, v kostoloh, potom pod šírym nebom. V tých vy- Btupuje s'ála komická figúra, škapatník, ku ktorému sa druží v novších hrach, moralitách, druhá komická osoba — Old Vice. Za vlády kráľa Henricha VIII. boly rozšírená jednoaktové satyrické veselohry, interludes, v ktorých okrem lútok hraly mechanické, automatické sošky. Interludes značia prechod od náboženských hier do svetských drám. Že lútky už v starých dobách ADglicka jestvovaly, svedčí Hamlet v Shakespearovej hre, kde pripomína, že na otca sa zabudne ako na dreveného koňa chancer (XIV. stor.) hovorí o lútkach a menuje ich puppet (z latinského puppa). V bojoch puritánov s herci Cromwel zakázal všetky divadlá, jednako kočovníci s látkami stáli na brehu Temže, ba vravelo sa, že v kostole je menej ľudí, ako na lútkovej komédii. O Shakespearovi**) (XVI. storočie) sa hovorí, že na počiatku svojej literárnej činnosti soznámil sa s lútkovým repertoárom. Možno preto majú jeho drámy na látkovom divadle úspech a nesmiernu cenu. Za panovania kráľovnej Alžbety, ktorá podporovala všetko, čo súviselo s umením, rozkvitlo lútkárstvo veľmi. Okrem katolíckych pastorál hraly sa najviac historické hry a dobrí spisovatelia písali hry pre lútky; známa je hra „Doktor Faust“ od Marlova. V XVII. storočí navštívily Britániu talianske lútkv, ktoré hraly aj opery. Podľa talianskeho Pulcinella zrodil sa anglický komický hrdina Punch, hrbatý darmovrav s velkým nosom, plný humoru a vtipu. Z toho času známe výborného látkového herca Powela, ktorý spisoval lútkove hry, na pr.: História Johna Bulla. Iný bol Samuel Johnson, ktorý prvý tvrdil, že Shakespearove hry lepšie zahrajú lútky, ako živí herci (a tak súdi čiastka moderných lútkových hercov.) Počiatkom XVIU. storočia zahral akýsi Henry Rowem v anglickom Yorku Makbetha lútkami s veľkým umeleckým úspechom. Ku koncu XVIII. storočia strhoval celý anglický svet slávny Bartholomew Fair svojimi hrami pre lútky, tak že i král Karol II. často ho • navštívil. Na akej výške bolo lútkárske umenie reproduktívne, také plodné bolo i produktívne. Našiel sa i odporca lútok; bol to Jonathan *) Posledný článok vidí v č. 219, z 26. sept **) Shakespearove hry pre lútkové divadlo spracoval spisovateľ B. Beneš s titulom „Malé divadlo Globe“ s krásnym prologom a epilógom. V našom divadle máme pripravené: „Sen noci svätojánskej, Zimná pohádka, Benátsky kopec, Kráľ Lear“. Nehľadiac na to, ztratil som nádej, a teraz nemôžem počuť hovoriť; .do zajtra“ bez toho, že by som nezakúsil pocit nespokojnosti a smútkn. Nie! nemám už dôvery v môjho starého pria teľa život. Ale ho ešte milujem. Kým budem vidieť svietiť jeho božské lúče na troch bielych čelách milovaných, poviem, že je krásny, a budem ho požehnávať. Sú hodiny, ked ma všetko prekvapuje, hodiny, ked najprostejšie veci mi spôsobia triašKu svojím tajomstvom. Tak sa mi zdá v túto chvíľu, že pamäť je podivuhodnou vlastnosťou, a že dar vyvolávať minulosť je tiež taký podivný a omnoho lepší, ako dar vidieť budúcnosť. Je to dobrodenie, tá pamäť. Noc je tichá, shrnul som hlavne v kozube a oživil oheň. Spite, milovaní, spite 1 Píšem spomienky detstva a to pre vás troch. • BESEDNICA. Kniha Petrova.*) Anatol France. Venovanie. 31. decembra 188... Net mezzo del cammin di nost a vita... (Piostred cesty života...) Tento verš, ktorým Dante začína prvý spev Božskej Komedie, prichodí mi na um dnes večer možno stý raz. Ale prvý raz ma dojíma. S akým záujmom ho opakujem v duchu, a akým vážnym a obsažným sa mi zdá! Lebo na tento raz ho môžem applikovať na samého Beba. Ja som, so svojej strany, na tom stupni, na akom bol Dante, kedf staré slnko označilo prvý rok XIV. 8toletia. Som prostred cesty života, predpokladajúc tú cestu rovnakú pre všetkých a vedúcu k starobe. Môj Bože! vedel som pred dvadsiatimi rokmi, že musím ta prísť: vedel som to, ale som toho necítil. Staral som sa vtedy o stred cesty života tolko, koľko o cestu čikagskú. Teraz, ked som už vyšiel na návršie, obraciam hlavu, aby som objal jedným pohľadom celé priestranstvo, čo som prešiel *) Prvá čiastka Knihy môjho priateľa. Knihu môjho priateľa autor rozdelil na dve knihy: Kniha Petrova, a Kniha Zuzanny. Prvá má dve čiastky, (Prvé úspechy a Nové lásky) pozostávajúce z 19. väčších i menších historiek. Druhá má tri čiastky (Zuzanna, Priatelia Zuzanny, Knižnica Zuzanny) pozostávajúce z 9. kratších vecí a dlhšieho dialógu. tak chytro, a verš florentínskeho básnika ma naplňuje takým snením, že by som ocbotue stránil noc pred svojim ohňom, vyvolávajúc prízraky. Achl mŕtvi sú takí ľahkí. Je sladké rozpomínať sa. Tíšina noci k tomu vyzýva. Jej ticho posmeľuje prízraky, ktoré sú od prírody bojazlivé a utekajúce, a vyžadujú tieň a samotu, ked idú šuškať svojim žijúcim priateľom. Záclony na oblokoch sú spustené, portiery visia ťažkými záhybmi na koberci. Jedine jedny dvere sú len pi ich j lené, tam, kam sa moje oči inštinktívne obracajú. Vychádza z nich opálový zákmit; prichádzajú rovné a nežné dýchania, v ktorých by som nemohol sam rozoznať dýchanie matky a dýchanie detí, Spite, milovaní, spite! / Nel mezzo del cammin di nostra vita... V kútiku pri ohni, ktorý básne, snívam 8 predstavujem si, že táto domácnosť s touto izbou kde svieti kmitajúc nočná lampka, a odkiaľ si ozývajú tie čisté dýchania, je hostincom v ústraní na tej hlavnej ceste, ktorej som už polovičku prešiel. Spite, milovaní; zajtra pôjdeme dalej! Zajtra! Bol čas, ked slovo toto uzavieralo v sebe pre mňa najkrajšie z kúzel. Vyslovujúc ho, videl som neznáme a pôvabné postavy vábiť ma prstom a šepkať: „Pod!“ Tak som miloval život vtedy 1 Mal som v ňojn krásnu dôveru zaľúbeného a nemyslel som, že sa mi môže stať drsným, on, ktorý je jednako bez ľútosti Neobviňujem ho. Neranil ma tak, ako ranil mnohých iných. Ešte ma vše náhodou i pohladkal, ten velký ľahostajuík! V odplatu za to, čo mi vzal alebo odoprel, dal mi poklady, popri ktorých všetko, čo som si žiadal, bolo len dymom a popolom. (Fuk ŕ »Co v mile.) Vo väzení . . . Ked chmúrny závoj na oblohe sedí a pahlesk slnka vo väzení upi, ô, takí úbohí sme vtedy, takí šedí, kým víchor lúče z rabstva nevykúpi. Ó, ká-i siet i na nás ťažká leží a roztrhať jn nemôže, niet sily, tak tajomná je, ťaží nsše väzy, ó, koho prsty desné vôkol nás ju svily? My Bvíjame sa pod flon v eelom žití a zrak náš túži, túži uzrieť lúče i obzor ďaleký... (či nikdy neuvidí?)