Národnie Noviny, január-marec 1921 (LII/2-69)
1921-01-22 / nr. 17
povedomejší a vyspelejší, priamo prenasledovala. A každý z dnešných mysliteľov, rečníkov a pisateľov chce pomáhať rozvoju slovenských obcí. Niekde stretáme sa s peknými myšlienkami a plánmi, ale všetko ostáva iba myšlienkami, okrem chatrných výsledkov stavebného ruchu jednotlivých obcí; to sú tie, ktorým sa pripisuje zásluha v boji „za tú našu slovenčinu“ v dávnejších časoch, alebo predvídaná skvelá budúcnosť, teda väčšie obce a mestá. Ale prizrime sa obciam na vidieku. Niektoré i medzi týmito majú pekný výhľad do budúcnosti, i vzrast obyvateľstva a i vzrast hospodársky a priemyselný, ktoré z čiastky začínajú staväť domy, z čiastky budú staväť v dohľadnej budúcnosti. — A o týchto stavbách hovorí sa už od prevratu. Teda otázka stavebná pretriasa sa, uvažuje sa temer úplné dva roky. Lenže badáme, že na mnohých miestach neberie sa do ohľadu stav zdravotný, praktický a kultúrne významný. O tomto chcem povedať niekoľko slov, ktoré boly dosiaľ povedané vlivným ľudom a už i do novín napísané. Odkedy je národ slovenský osvobodený od svojho otročiteľa a tyrana, odkedy patrí do rámca č.-s. republiky, odvtedy na všetky jeho činy hľadí sá ako na výtvar výlučne slovenskej kultúry. A ked nemôžme všetko razom vykonať, jednako musíme robiť tak, aby postupom času dosiahli sme dokonalého diela v reorgamzovaní stavbou a prestavbou našich obcí. Naše obce sú založené v dávnych časoch, ked panovaly mnohé tyranské pomery, ked hľadelo sa na pospolitého človeka ako na tvor podriadený, nečloveka a preto nehľadelo sa ani na to, ako sa tie domky postavia a či sú zdravé alebo bezpečné pre ich obyvateľov; sporilo sa miestom, aby čím menej zastavená bola plocha ornej pôdy. Neskoršie, ked už ľudia boli svobodnejší, staväli domky tak, ako im dovoľovalo finančné postavenie. Ale v dnešných časoch národ náš stojac na vrcholí svojho práva, finančne cbválabohu má sa obstojne, treba myslieť a konať tak, aby to zodpo vedalo vlastným potrebám, požiadavkám prítomného a budúceho času. Mnohé naše viesky majú utešenú polohu, dobrú komunikáciu a pramene zárobkové malý by bvf prerábané. Nemyslím razom, ale tak, aby to, čo robíme čiže staviame nové, postavené bolo tak, aby postupné stavby napokon tvorily peknú, ružovú a priestrannú ulicu. Keby v každej obci utvorilo sa stavebné družstvo, ktoré by malo velký vliv na charakter obce, vypracovalo by plán obce, ktorú by premeralo, naznačilo miesto, kde sa majú domy staväť, a staré domy, ktoré sú až veľmi do ulice postavené, alebo kde sa ulica velmi krúti, pri oprave malý by sa opravoval tak, žeby sa ulica časom vyrovnala, rozšírila, predĺžila, a tým by sa dosiahlo regulácie obce; pomohlo by sa i veľkému blatu pri dáždivom čase. No ale prizrime sa nášmu štátnemu napomá haniu rozvoja obcí. Medzi mnohými príkladmi naznačím jeden veľmi vážny, pozoruhodný. biskup^ dr. Janoška ďakuje za všetky pozdravenia a synodáli na dlhom rade kočov na čele s ministrom a ostatnými hodnostármi poberajú sa do mesta. Mesto Trenčín víta slávnostným spôsobom ev. synodu. Neďaleko od stanice vkusne postavená a ozdobená slávobrána a na budovách jedno ’pri druhej bielo belaso červené i bielo-červené zástavy. Dlhý rad kočov ide mestom až k ev. kostolu, kde húfy ľudu čakajú už na slávnosť, ktorá sa hneď po príchode synodálov začína. Lanského roku, ked bola velká povodeň, rieka Vlára poškodila velmi obec Horné Srnie, odnesúc niekoľko domov úplae, niekoľko čiastočne srútiac ’ Prišlo o prístrešie asi 10—15 rodín. Prišla komisia s dr. Minárikom, vtedajším županom trenčianskym a inž. Janšákom, vládnym referentom, odhadnúť škodu, vyhľadať miesto pre novú stavbu domov a vymôcť štátnu pomoc. Spomenutá obec je v hrdle vlárskej doliny, pole vrškovité málo úrodné, teda na premiestnenie čiastky obce nemá mnoho miesta, \ ak nechce na starých gruntoch stavať a chce mať čiastku lepších pozemkov pre zeleninu. Naproti: tomu v blízkosti asi 5 km. je obec Nemšová, ktorá. má priestranné miesta pre stavbu, viac poľa pre zbožie, hoci s/3 chotára patria Židom. A chcela obec Horné Srnie, aby poškodení dostali pozemky; v Nemšovej; i obec Nemšová avolila radšej k tomu, ako by sa mala stavať v XX. storočí na čistom poli „kopanica“ v jej chotári na sedliackych po | zemkoch. blízko chotára uúanského Obyvateľstvo 5 Nemšovej by bolo vzrástlo a možno by si bolo j vymohlo rozparcellovanie jedného židovského ma-j jetku. No, nestalo sa tak. Vláda dala pre povodňou poškodených 2 mil - i liony korún subvencie, a posiala aj inženierov, ktorí pozemok vymerali, najala staviteľa, ktorýj začal staväť. Ale ako som už spomenul, sedliaci,! na pozemkoch ktorých začalo sa kopať a stavať, šopy pre stavebný materiál, nesúhlasili. Vzaii lo-1 paty a j*my zahádzali, robotníkov odohnali a šopy = zapálili. To bol protest, nesúhlas k vládnemu počí -l naniu. Dnes majú nemšovskí obyvatelia vyšetro-f vanie, hľadá sa ten, kto dal podnet k tomuto činu; j domy budú v krátkom čase dohotovené, ale v tejto kopanici, ktorá bude žriedlom nepokoja, niet vody, niet poľa. Ľudia, ktorí oudú tam bývať, musia tak či onak chodiť ďaleko na polia a dolu do Nemšovej pre všetky potreby, statok vyháňať tiež na nem- , šovské pasienky. Pravda, domy sú vraj pekné, prakticky staväué, ale bývať ta ísť ludia nechcú. Keby vláda bola dala tie domy postaviť v Nemšovej, alebo keby bola tých ľudí presídlila na nie- í ktorý veľkostatok na juhu, ked sú tie naše dedi-jl nôčky chudobné, nemajúc dostatok pôdy, ale hojnej ludí, bolo by užitočnejšie bývalo. Teda hladme zveľaďovať naše milé viesky; rozumne. J. M. Kristín, f Zíesko-sloraskej republiky.: Poslanecká snemovňa. Praha, 20. jan. (čstk. fk.) V dnešnom zasadnutí poslaneckej snemovne immunitnému výboru pridelili žiadosť zemského trestného súdu v Brne na vydanie štyroch nemeckých poslancov (Brunner a, Wetzlar a, Eahnreicha a Baerana) k vôli súdnemu pokračovaniu pre zločin velezrady a rušenia verejného pokoja a poriadku, dalej žiadosť trestného súdu v Bratislave na vydanie poslanca Tomika pre urážku na cti, Prvým bodom programom bolo rokovanie o daňových úľavách pre stavby budov na bývanie, budov pre vedenie podnikov ako i obnovu strojov a sriadovanie strojov nových. Menom výboru dopravne technického podal zprávu posl. inž. PečJca, ktorý hovoril, že nejde o otázku fiaaačnú, ale o zaopatrenie stavebného materiálu a pracovných síl. Aby bola dnešná bytová núdza oostránená, bolo by treba za io rokov staväť ročne 8 — 9000 priemerných pražských domov. Podľa náhľadu rečníkovho možno túto otázku riešiť len súkromným podnikaním, ktoré preto treba podporovať. Pred ložený zákon nediktuje a má istý obchodný prvok. Najväčšia jeho výhoda je v tom, že poskytuje až 7o\ daňových úľav, prečo referent odporúča ho prijať. Za rozpočtový výbor podal zprávu posl. ing. Ladislav Novák (nár. dem.), ktorý doplnil vývody prvého referenta a menovite si sľubuje od tohoto zákona, že posilní naše priemyselné podnikanie a zlepší jeho výrobné podmienky: tým bude urobený schopným konkurrencie s výrobou zahraničnou. K referátu pripojila sa kratšia debatta, do ktorej zasiahli nemeckí postanci Simm a Kostaka. Hlasovanie o tejto otázke odložili. 2. bod programmá bolo rokovanie o vládnom návrhu o obehu č.-sl. bankoviek na Hlučínsku, Vitorazsku, Tešínsku, Slovensku a Karpatskej Rusi, kde doteraz neboly okolkované. V mene rozpočtového výboru podal zprávu pod. Malypetr, po ktorej zasiahol do debatty posl. Patzelt (nem. nac) a v mene nem. soc. dem. strany posl. Johl, kritizujúc pomery na Hlučínsku a Vitorazsku. Návrhy posl, Patzelta pridelili na posúdenie rozpočtovému výboru. Návrh vlády schválili v 1. a 2. čítaní a prijali. Posl. dr. Derer podal potom v mene správnopolitického výboru zprávu o návrhu na rozšírenie sťažnostného práva finančnej prokutatórie; návrh bez debatty prijali v 1. čítaní, 2 čítanie odložili na utorkové zasadnutie. Potom pokračovali v rokovaní o 1. bode rokovacieho poriadku. (Daňové obľahčenie pre stavebné a strojové zariadenia.) Návrh schválili v 1. a 2. čítaní. Zasadnutie potom skončilo sa o 2. hodine popoludní. O 10 minút treba bolo znovu svolať snemovňu k vôli formalitám, prideliť zahraničnému výboru mierové smiuvy schválené senátom a to: 1. trianonská, zo 4. júüa 1920 s Maďarskom; 2. menilská, z 27. nov. 1919 s Bulharskom; 3. smluva o hraniciach z 10. aug. 1920, podpísaná Poľskom, Rumunskom, kráľovstvom SH3. a Česko-Slovenskom (Sevres); 4, smluva o vzájomnom pomere medzi Talianskom, Poľskom, Rumunskom, SHS. a Československom. Po vybavení týchto formálnostl snem sa rozišiel. hudúce zasadnutie v utorok 25. t. m. o 2. ho - dine popoludní. I * * * Malý ev. kostol trenčiansky je i zvonku i zdnuká ozdobený guirlandmi z čečiny .Synodáli na čele s vládou a hodnostármi vnídu do kostola a pousadzujú sa. Kňazia zaujmú miesto na oboch stranách okolo oltára, pred oltárom zasadnú si do prvého radu ministri dr. Mičura, dr. Fajnor, gen. inšpektor ev. cirkvi dr. M. Ivanka, zástupca ministerstva školstva a národnej osvety dr. Folprecht, šéf administrácie na Slovensku dr. Kállay, do druhého radu župau Bellay, mešťanosta Svoboda a pri nich a za nimi sedia svetskí členovia synody. Zástupca Kostnickej Jednoty Stanislav Klíma a česko-bratsky farár z Ameriky Jaroslav Dobiáš dostali mieBto pri kňazoch okolo oltára. Kostol je nabitý nábožným ľudom zo všetkých bližších i ďalších obcí. Vidíme tu cirkevníkov z Bošáce, Srnieho, Moravskéno, Lieskového, Kochanoviec, Melčíc, Beckova, Kálnice, Malých Stankoviec, Iva noviec, Zárieča, Nového Mesta n. V., Velčíc, Zemianskeho Podhradia atd., husté massy ktorých stoja i pred kostolom, takže do kostola po vtiahnutí synodálov nemožno sa už na nijaký spôsob dostať. Začnú sa slávnostné služby Božie. Pred oltárom litnrgujú prof. J. Jamnický, seniori Škrovina a Hoznék. Po predspeve, krátkom spoločnom speve a krátkej oltárnej službe začína sa majestátny spev „Hrad pŕepevny jest Pán Búh náš“, celý sbor nábožného ľudu povstane s miest a p>-vý verš tejto evanjelickej hymny znie ozaj slávnostne. Nadíde ma akési neobyčajné vnútorné pohnutie a ja, ktorý na pôde svobodnej vlasti po prvý raz spievam v sbore túto pieseň, nemôžem sa ubrániť svojim dojmom a moje žurnalistické povolanie dáva tu aspoň na krátku chvílu miesto človeku evanjelikovi radujúcemu sa nad vymanením ev. cirkvi z azíat skeho rabstva a budujúcej tu stáuok svojej novej samosprávy. Na kazateľnicu vystúpi biskup Jur Janoška, aby povedal slávnostnú kázeň. A možno úprimne vyslpviť, že povedaná kázeň biskupa Janoška vymyká sa z rámca tuctových kázní a i tí, ktorí nepočuli Janošku prvý raz kázať, boli nadšení klassickým obsahom Janoškovej kázne. Kázeň bola konštruovaná na základe textu Epišt. Sv. Judn verš 17—21. Vyzdvihnúc v úvode dôležitosť terajšej ev. synody a pripomenúc historickosť pôdy Trenčianskej župy ohľadom na deje ev. cirkvi (žilinská synoda z r. 16 lO, bratské shromaždenie a diecézanské synody v 16. storočí, posledný kon vent bývalého preddunajského dištriktu r. 1894) biskup Janoška kládol na srdce synodálom v svo jej kázni: pri vynášaní zákonov nepretrhnúť niť spojujúcu prítomnosť s minulosťou a pri stavbe cirkevnej ústavy nespoliehať sa veľmi na svoju moc, ale viac na moc Božiu. V svojej ká?ni biskup Janoška apostrofoval i rozličných „posmievačov“ slova Božieho, ako i vedátorov, ktorí nevkusným spôsobom staväjú vedu proti viere a žiadal si, aby práce synody boly založené na základoch viery a vedené duchom lásky Božej aby boly prospešné. Vyslovuje súčasne poľutovanie, že i vo „vlastných radoch“ ev. cirkvi povstávaju ľudia nesnášanliví, a bojí sa nebezpečenstva pochádzajúceho z tejto okolnosti ohľadom budúcej jednoty ev. cirkvi na Slovensku, sväzky ktorej ani v časoch prenasledovania neboly naštrbené. Teraz, ked ide o riešenie ťažkých sociálnych otázok, treba ozaj žiť v znamení bratskej lásky. A ked je už reč o bratskej láske, treba šetriť lásku dnu v cirkvi i oproti tým, ktorí sa dosial proti nám chladne chovali. Kázeň Janoškova urobila ozaj hlboký dojem na všetkých prítomných, len škoda, že tí, ktori by boli mali počuť výstražné slová kázne (propagátori „rozkolu“ v cirkvi) neprišli na slávnosť otvorenia synody. Po kázni Janoškovej nasleduje spev mohutného spevokolu trenčianskej ev. cirkvi obratne vedený správcom ľudovej školy Valockým. Spev sa dobre počňva len nejaký falošný ženský sopránový hlas kazí súlad a upomína človeka na ťažkostí vedenia podobného dobrovoľného spevokolu. Pokračuje sa v oltárnej službe, v spoločnom speve a na rade je otvorenie synody. A teraz už sypú sa reči ani z vreca. Najprv obsažná otvárajúca reč gen. inšpektora dr. Milana Ivanku (za ňou sa vykoná!y jednotlivé potrebné formality), pozdravujúca reč ministra dr. Mičuru, už uverejnená (obe vynikly hĺbkou myšlienok), pozdravujúca reč zástupcu ministerstva školstva a ná rodnej osvety dr. Folprechta, župana Bellaya, zástupcu Kostnickej Jednoty Stanislava Klímu, farára česko-bratskej cirkvi Jaroslava Dobiáša z Houstonu, Texas v Spojených Štátoch amerických, dr. Karla Štúra a čítajú sa pozdravné prípisy. Biskup Janoška navrhuje poslať pozdravný telegramm präzideutovi Masarykovi, dr. M. Ivanka dabuje za všetky pozdravujúce reči, odporúča vyvoliť verifikačný výbor na verifikovanie mandátov a zaklučuje zasadnutie. Po spoločnom speve ľud sa hrnie z kostola a synodáli majú slávnosť otvorenia synody už za sebou. Iv. Th.