Národnie Noviny, január-marec 1921 (LII/2-69)
1921-01-13 / nr. 9
Vychodia šesť ráz do týždňa: okrem DOndelku každý deň. Predplatná cena: n» celý 'Ok 168 korún, na pol roka 84 korún, na štyri roka 42 k.rtí.n, na mesiac 14 kor. Jednotlivé Siala po 60 bal. 0e cudzozemska: <ts celý rok 260 korún. Bočník LII. Cena tohoto éísla SO hal. Redakcia, administrácia a expedíca v Turčianskom Sv. Martine. Štvrtok, 13 jmuára 1921 Na sama štvrtkové čísle predpláca sa: na celý rok 82 kor., na pol roka 16 kor. Do cudzozemska: na celý rok 44 korún. éasopls posiela sa len skutočne predplateným. Clalo telefónu redakcie i 50. ŕJielo telel, admlnlatricie i 3C, Číslo 9 Synoda je fcirkevný snem. Evanjelici a. v. v bývalom Uhorsku mali už v XVI. storočí shromaždenia, menované synodami, kde sa však rokovalo zväčša len o otázkach viere náuky. V smysle krajinského zákona z roku 1608 palatín Jur Thurzo svolal významnú žilinskú synodu (1610.). Bola to naozaj slovenská synoda, ale všeobecná nebola. 11 zúčastnených seniorátov rozdelila na tri superinten dencie, riešila šťastne národnostnú otázku, vyvolila superintendentov, označila kruh ich úč nkovania a v otázke administrácie potvrdila periadok ustálený seniorátmi. Za príkladom Jura — Krištof Thurzo svolal synodu pre Spis, Šariš a Gemer a pre svo bodné mestá ht rno-uhorské do Sp šského Podhradia (1614.), kde sa utvorily dve nové superin tendencie. Usnesené zákony shodujú sa so žilinskými, ktoré ostaly na dlhé časy rozhodujúcimi. Ružomberská synoda, svolaná pod protektorátom Fraňa Rákóczyho II. (1707), nemala väčšieho vý známu. Po premožení jej protektora boly suspendované jej kánony krajinským snemom. Podobne bolo s prvou peštianskou synodou (1791 ), jej kánony pre zápolenie svetského a duchovného elementu nebo’y potvrdené ani kráľom. Prišla nová doba, Maďari začali rásf. Sto rokov potrebovali, aby mohli zapriahnut i organizmus úradnej ev. ciikvi do jarma maďarskej štátnej myšlienky. Nadišla, pre nás po zlom pamätná, druhá peštianska synoda (1891 — 4), ktorá dala cirkvi ústavné zákony a roztrhaním preddunajského slovenského dištriktu »upomeraila« superin tendencie. To bol počiatok zjavného zapredávania cirkvi a jej úpadku. Cirkevný snem nesmel sa viac pomenovať podlá bohoslužobnej reči (31. §.) a trestné ustanovenia boly zjavne namerené proti slovenským národným pracovníkom, farárom a učiteľom (324. a 327. §.). Nátlak štátu rástol, mačfarónskym živlom pribúdalo odvahy... proti nim stála pevná naša oppozícia až — do prevratu. V troskách maďarského štátu našla svoj hrob i násilnútvom spečatená ústava orkvi evanjelickej Prvý slovenský minister vyzdvihol jej autonómiu na dva roky, ked jej to synoda vráti. Táto sy noda, k nej sú už všetky prípravné práce hotové, side sa dňa 18. t. m. v Trenčíne a zasedaí bude v Trenčianskych Tepliciach — ako ufáme — v duchu slávnej synody žilinskej. O tom sved í i vydaný návrh zákona, ktorý sa zakladá na ústave z rokov 1891 — 4., ale chce oddať cirkev jej vzne šenému určeniu a ju odpolitizovať. Je na ňom znak novej doby. Šovinistických paragrafov, ako doterajší synodálny zákon, neobsahuje. Kým bude po mer štátu ku cirkvi sriadený, podržuje si ev. a. v cirkev na Slovensku doterajšie právo upotrebiť výkonnú moc štátu. Chce pestovať bratské styky sinými kresťanskými cirkvami, najmä s evanjelickou cirkvou Česko-bratskou a nemeckou cirkvou ev. na území Čiech a Moravy. Podobne s ev. cirkvou reformovanou na území Slovenska. Svojou výchovnou a vzdelanostnou činnosťou pomáha štátu, aby mohol dosiahnuť svojho mravného cieľa. Základ každej organizácie cirkevnej je cirkevný sbor. Viac sb< rov spolu tvorí seniorát. Viac seniorátov dištrikt Dištrikty všeobecnú ev. a. v. cirkev na Slovensku. Na všetkých fórach cirkevnej správy rozhodujú podlá syncdálno-presbyteriálnych zásad konventy a presbytéria. Volebné právo má každý dospelý úd cirkvi bez| rozdielu pohlavia. Zach>vá starý spôsob voľby, podobne i paritu duchovného a svetského predsed oíctva na všetkých fórach, učí práva a povinnosti funkcionárov. Do synody oíporúča budúcne voliť nie podlá počtu cirkevných morov, lež podľa duši po seniorátoch. Každým začatým 20 tisíc dušiam patria dvaja vyslanci. Farári a nefarári majú byt na synode zastúpení v rovnou počte. Cirkev ev. a. v. na Slovensku podržuje á svoje zákonité právo zakladať a udržovať nižšie i vyššie školy, ako i pôsobiť na mravno-náfcožeiskú školskú výchovu. Na prípad zoštátnenia cirkvi majú právo podržať si akýkolvek cirkevno-školský majetok a dôchodok a budú povinné starať sa o náboženskú výchovu a kántorsko-organistskú službu. Hospodárenie cirkvi ostáva vo všeobecnosti nezmenené. Vymeniť natu rálie možno len po vzájomnom dohodnutí sa funkcionára s presbytériumom na jeden rok. Roľnícke práce treba vymeniť a na budúce nebríjJ do voká torov. Súdobníctvo sa prejíma, trestné ustanovenia majú však na zreteli čisto cirkevný záujem a sú bez politickej tendencie. Tento elaborát je dobre premj slený, čo synodálom značne ulahčí prácu. Jednako žiadalo by sa ešte jedno-druhé Synoda, ked chce nielen zachrániť, lež i po'zniesť cirkev. Ktcrú repräzemuje. musí mať predovšetkým jej duševné i hmotné podmienky na mysli a len potom otázku vhodnej administrácie. Preto pri zásadných veciach ako oproti iným kresťanským cirkvám mala by označiť svoje stanovisko i oproti spoločenským vrstvám a ich dnes takým aktuálnym bojom, do ktorých ked sa i bezprostredne nepúšťa, váhou svojho slova a mravno náboženskou činnostou môže i na ne vlívať v znamení kresťanskej spravedlivosti. Musí určite vysloviť, že chce premáhať svet. Len tak sa stane cirkev svedomím národa a uháji si právo na život i pred tými, ktorí ju zaznávajú. Vôbec od synody očakáva sa nielen práca zákonodarná, ale 1 popud k tej duchovnej revolúcii, čo učeňie osvieži, zažne srdcia nadšením a pohne ľudí z chrámu i do spoločenskej práce. Pri hmotných podmienkach treba mať synode na zreteli, ako z<bespečif existenciu cirkevným funkcionárom, najmä farárom. O hmotnom postavení tejto — iste zaslúžilej vrstvy národa sa u nás nepíše. Mnohí, podobne českým bratom, ktorí nás navštívili, vidia situáciu priružovo. Pravda je to, kým sa istej časti nášho duchovenstva darí, ako predtým nikdy, druhá hynie ponechaná bezmála úplne sama na seba, pomáhať si ako môže a vládze. A výsledok? Jedných zabíja hmota, druhých bieda a na duchovných veciach badať úpadok (cirkevné časopisectvo). Tu bude mať príležitosť synoda pri určovaní povinností seniorov a dozorcov vyzdvihnúť, aby sa títo funkcionári v sboroch samých vážne postarali o hmotné zánjmy farárov, kde toho potreba vyžaduje a nerozmýšľali podľa toho: keď jeden odíde, bude druhý! Ináč stane sa bezpredmetným ustanovenie, ktorým sa za cirkevný prečin pokladá, keď farár prijme zamestnanie, nesrovnavajúce sa s jeho povolaním (286 §). Odluka cirkvi od štátu klope na d’ere, preto bude múdre, keď sa synoda pousiluje postaviť cirkev hmotne na vlastné nohy. Tu prichodí zveľadiť dôchodky gen. cirkev, fondu v značnejšej miere, ako to návrh odporúča. Napokon pri administratívnych poriadkoch nech sa bdie nad tým, aby sa choroba písačkárstva nedostala do cirkevného organizmu. Aké povinnosti čakajú na farárov po odluke, to už dnes predvídať. V mocných sboroch budú úrady podľa synodálneho zákona pekne po delené, v slabých bude farár prípadne i všetkým. Musí sa tedy venovať užitočnejšej práci, ako stále vypisovať vrchnostiam, ktoré jeho oznamy ukladajú pod úradnú skalu. V tom je vlastne i najvážnejšia ťažkosť tejto synody, že nemôže určite predvídať situáciu po odluke. Preto by bolo cieľu - primerané ponechať si posledný cyklus zasadnutí na čas, keď sa pomer cirkvi ku štátu definitívne riešil... . Tedy — duchovne osviežil, hmotne zabezpečil, administratívne sriadit... to je ciel synody, čoho v úplnej miere dosiahnuť želáme jej všetci, ktorí chceli by sme vidieť cirkev ev. a. v. nie upádaf, aie obrodenú v sile pracovať so zdarom na obrodení celého nášho národa. Martin Ľázus Pomery na Tatránskej vicinálnej elektrickej železnici. Pozornosti kompetentných kruhov a úradov. Pri vynesení zákona o zoštátnení privátnych železníc celkom zabudli na Tatránsku vicináluu elektrickú železnicu, na ktorej pomery sú o mnoho horšie, ako na Košicko bobumínskej železnici. Táto železnica je majetkom peštianskej Magyar Banky, jej vedúci ľudia — samí cudzozemci — po slovensky slova nevedia; im sotva ide o konsolidáciu tunajších pomerov. Úradníctvo i premávkové i obchodné slovenčinu iba láme a ostatné osobníctvo s malými výnimkami pozostáva zo samých takých elementov, ktorým nie veľmi ide o blahobyt nášho štátu. Potom i celá premávka je taká. V cestovnom poriadku sa nik nevyzná a ais cestovateľ má viac batožiny a chce na hlavnú čiaru, musí aspoň o pol dňa včaššie dať sa na cestu, lebo pre systematické pozdenia elektrickej železnice svoju batožinu ua štátnu železnicu nebude mať kedy oddať. Teraz cez hlavnú sezónu tatránských kúpeľov táto elektrická železnica chodí denne iba raz a sú výhľady, že premávku úplne zastavia, lebo si elektrická železnica nemôže uhlia zadovážiť. Keď povážime, že Tatry nielen výletníci a športovníci vyhľadávajú, ale že do tamojších sanatórií i chudobnejšie choré obecenstvo cestúva, ktorému je ťažko z Popradu drahý povoz si najímať, verejný záujem vyžaduje urobiť tu poriadky. Ak sa nezlepšia pomery, panujúce pri elektrickej železnici, navštevovanie — najmä cudzinci — Vysokých Tatier zanikne a vyjde ua nivoč tam kvitnúci priemysel. —áá. Zemepis pre 111. (e^ent. IV.) roč. ľudových škôl. Veľmi dobrá, praktická myšlienka prišla na um škôldozorcovi Petrovi Zgúthovi. Aby zásobil slovenské ľudové školy slovenským zemepisom, začal od najmladšieho ročníka (III) a to tak, že napísal najsamprv „Zemepis pre III. roČDík turčianskych ľudových škôl.“ Knižočka pozostáva vlastne z troch častí: Všeobecná časť *0 všeobecnými zemepisnými vedomosťami; stručný zemepis turčianskej župy a krátučký zemepis našej republiky (príprava pre IV. ročník): Keďže však prvá a tretia časť knižočky je platná pre všetky slovenské ľudové školy, treba len popísať zodpovedajúce stručné zemepisy ostatných slovenských žúp, každú takúto žnpu na miesto turčianskej župy vsunúť a máme zásobené celé Slovensko zemepismi pre III. ročník. Tak to už začali i robiť Peter Zgútn spoločne s Jánom Vávrom, učiteľom v Jaseňovej, napísali zemepis pre oravské školy, spoločne s Jánom Uramom, škôldozorcom v Rimavskej So-