Národnie Noviny, apríl-jún 1921 (LII/72-144)

1921-04-22 / nr. 89

Zo stupnice do stupnice postupuje sa vždy po dvoch rokoch uspokojivej služby. Tým mieni sa článok I. § 3. a § 4. ödst. 1. zákona zo dňa 7. októbra 1919. Sb. z. a n. č. 541. § 4. Miestny prídavok úradníkov IX. až V. hod­nostnej triedy, podúradníkov a sluhov v hlavnom n>este v Prahe činí jednu tretinu platu (slúž­neho) ročne. Miestny prídavok mimo Prahy v I. tr. činí 95% v II. tr. činí 90% v III. tr. činí 85% príslušného miestneho prídavku pre hlavné inte­tő Prahu. Miestny prídavok pre hlavné mesto Prahu nepresahuje u úradníkov XI. až V. hod­nostnej triedy 6000 K ročne, u podúradníkov a sluhov 3500 K ročne. Tým sa mení ustanovenie článku II. § 2. a 3. zákona zo dňa 7. októbra 1919 Sb. z. a n. číslo 541. Úradníci, účinkujúci mimo Prahy, dostanú menší miestny prídavok, zodpovedajúci miest­nym pomerom. (V Turčianskom Sv. Maríne na príklad 80% prídavku pražského.) § 5. Štátnym úradníkom bez rozdielu hodnost­ných tried a úradníckym čakateľom (ašpiran­tom), štátnym pod úradníkom, slnhom (zŕí žen­com) a im na roveň postaveným prináležia ro­dinné prídavky, a to: a) úradníkom všetkých tried a čakateľom (ašpirantom) 2000 K pre ženu a 1200 K pre každé nezaopatrené dieťa ročne; b) podbradníkom, sluhom (zrízencúm) a im na roveň postaveným 1500 K pre ženu a 900 K pre každé nezaopatrené dieťa ročne. Svobodným zamestnancom s vlastnou do­mácnosťou, ktorí živia svojich rodičov alebo svo­jich bratov, a ktorým podľa doterajších pred­pisov prináležal drahotný prídavok II. triedy ro­dinnej, prislúcha i na ďalej rodinný prídavok a to ako ženatému bezdetnému. Článok II. Súhrn doterajších dôchodkov služobných (slúžneho, miestneho prídavku, drahotného prí­davku, mimariadmé mesačné a núdzové výpo­to stalo, — len cítil* * S * 1, že sa to stať nemalo. Len okolo veľkého domu bolo počuť neslovenské, škodoradostné, nenávisťou kypiace výkriky — akoby schválue vyrušujúce vážnu chvíľu. VI. S Jánom Kordošom sa tejto noci robilo niečo neobyčajného. Spánok mu nijako nechcel sliet­­nuť na vĺčka. V hlave mu hučalo ani v úle včiel, niekedy zasa zdala sa mu byť prázdnou ako sud, vystavený slnečnému úpeku. Celú noc sa prevracal s boka na bok, akoby ho zlé svedomie hrýzlo a nedožičilo toho krátkeho, prepotreb­ného odpočinku. V ušiach mu vše znelý slová Slamové: „Za hriechy svoje každý z nás podáva účty v živote . . .“ Mnoho ráz skočil s postele ani šialený, podbehol k oknu a tisnúc si hlavu o studené sklo, dlho hľadel do tmavej bezhviezdnej noci, potom ťažko vzdychal a lí­hal zpäť, zakryjúc sa až po uši. Ráno holo ešte hodne tma, keď Kordoš ti­cho vstal, obliekol, obul sa a potom vykradol sa na ulicu. Tam, neobzrúc sa ani na pravo, ani na ľavo, namieril svoje kroky priamo ku malému domčeku. Prijdúc k nízkym dverom, položil ruku na studenú kľučku; k,učka zívla, no, dvere sa neotvorily. Zabúchal. V okne mihlo svetielko. Vrchné okienko sa otvorilo a z vnútra ozval sa hlas: — Kto tam? — Ja som, Ján Kordoš. Prosím, otvor­te mi! moci) nesmie byť touto úpravou snížený. V tých triedach, stupňoch a stupniciach platových, a v tých rodinných triedach drahotných prídav­kov, kde súhrn služobných dôchodkov podl’a tohoto zákona je menší, ako bol podľa doteraj­ších predpisov, hudie sa vyplácať príslušný roz­diel ako doplňovací prídavok po ten deň, po kto­rý platil zákon zo dňa 25. novembra 1920, č. 625 Sb. z. a n., t. j. do 31. decembra 1921. KRONIKA. — „Pravda o Dolnom Kubíne“. „Slov. Den­ník“ v č. 89. pod nápisom „Pravda o Dolnom Ku­bíne“ vyhlásil náš referát o dolno-kubínskom ľudovom shromaždení za „lživý“. Nechceme na­podobňovať štýl „SI. D.“ a preto len nakrátko sa osvedčujeme, že pridržiavame sa celého náš­ho označeného referátu. Aby náš referát bol však úplnejším a pravdivejším, podotýkame ešte to, že redaktor „SI. D.“ Karol Hušek na ceste z Kráľovian do Rubína dňa 17. t. m. popoludní na každej stanici vybehovai zo železničného vozňa, v ktorom spolu s dr. Vančom a redakto­rom Thurzom cestoval, a pobudol za hodnú chvíľu von, zrejme len k vôli tomu, aby nijako nezaujímal sa o idúcich ľudí na ľudové shro­­maždenie, aby s nimi ani slova neztratil a len k vôli tomu, aby videl len „pravdu“ a „napísal len pravdu.“ — Pagumniho husle. Husle Paganiniim, ktoré kedysi kráT Leopold daroval Kláre War­­dovej, predali v New Yorku za 2850 dollárov. — Okresný sbor osvetový s odborom Matice Slovenskej v Štubnianskych Tepli­ciach usporiada 24. apríla 1921 04. hodine po­poludní vo fyzikálnej sieni učiteľského ústavu ve­rejnú, všetkým bezplatne prístupnú prednášku „O základných zjavoch lučobných (chemických),“ pre­hovorí prof. F. Maloch. — Kedy sa Slovák cíti v Maďarsku? „Slovenský Východ“ donáša, že minister sociálnej pečlivosti dr. Gruber na svojej inšpekčnej ceste prišiel i do Prešova. Medzi inými navštívil i ústav slepých, kde sa odohrala dosť smutná udalosť. Veľké bolo ministrovo prekvapenie, keď sa s ním nikto nevedel po slovensky shovárať. Predstavení ústavu vyhovárali sa, že ešte nemali príležitosti osvojiť si slovenskú reč. Tým väčšie bolo prekva­penie ministra, keď istý chlapec ho poprosil, aby ho preložil clo Česko-slovenskej republiky. „Veď ste v Česko-slovenskej republike“, odpovedal mu minister. Všetci prítomní zatíchli, keď rozumný chlapec začal hovoriť: „Nie, prosím“, odpovedal chlapec, „ja sa tu cítim ako v Maďarsku, lebo tu sa s nami len po maďarsky hovorí a tak s nami zaobchodia, ako by sme ani neboli na svobodnom Slovensku, výučba je len maďarská, strava je zlá. Prosil, aby hó preložili na Slovensko. To isté žia­dal ešte i druhý chlapec. Okno sa zatvorilo a o niekoľko sekúnd Kor­doš vstúpi! do nízkeho pitvora, slabo osvetle­ného voskovou sviečkou. V izbe všetci obyvate­lia boh zadivení neobyčajnou návštevou. Prvý prišiel k sebe Slama. Ponúkol Kor­­doša stoličkou. Ten poďakoval, no, nesadol, lež vzrušeným hlasom prehovoril k nemu: — Pán officier . . . — Ale, nechaj to, nechaj. Bratia sme my. všetci, jeden ako druhý, bratia Slováci. — pre­trhol mu reč Slama. — Tak bratia, brat. . . Zapíšte, zapíš . . . I ja pôjdem ... chcem do Vojska, chcem . . . — nemohol ani hovoriť. Hlas sa mu triasol. Slama až ústa otvoril a ostatní udivení po­sadali na posteliach. — Áno, áno, — tvrdil Kordoš, zbadajúc na ich tvári všeobecnú nedôveru a údiv, — i ja idem s vami. Len ma zapíšte a nebojte sa. Bu­dem bojovať statočne. Boh mi je svedok! — a zodvihol prsty na prísahu. Slama mu podal mlčky ruku. A vtedy po­cítil, ako triasla sa chopená ním ruka a ako kŕčovite svieraly sa prsty. Postup Kordošov pôsobil na uhľokopcov ako. hrom z jasného neba. Maďari a Nemci be­hali z bytu do bytu, vypytovali sa, hľadali Kor­­doša, ale ten sa neukazoval zvedavým očiam. Nastúpila hodina práce. Kordoš šiel schvál­ne posledný, aby vyhnul zvedavým, zbytočným otázkam. Ale večer, keď po práci sobrali sa zase vo veľkom dome, na povýšenom mieste tento — Zrušenie uhoľného oddelenia pri vlád­nom referáte verejných prác v Bratislave. Vlád. ny referát verejných prác v Bratislave oznamuje, že zrušil uhol’né oddelenie, 'ktoré pri ňom do dnešného dňa jestvovalo. Preto treba všetky žia­dosti, týkajúce sa prídelu uhlia ako o priemysel, tak i o domáce ohúrenie, zaslať priamo na alctressu „Uhoľný inšpektorát v Žiline“. Prídel a rozdeľovanie uhlia pre parné orby a parný vý­mlat obilia obstaráva „Zemská žatvová komi­sia v Bratislave“ (Izabelina uL) — Výsledok popisu Tudit v Bratislave. \ Bratislave je 93.349 obyvateľov. Z toho je 22.245 Slovákov, 15.756 Cechov, 27.942 Nemcov, 21.08-9 Maďarov, 405 2 Židov a príslušníkov rôznych národností 3164. A" procentoch je .Slovákov a Cechov 406, Nemcov 28*9. Maďarov 224, Židov 43a príslušníkov iných národností 3 3 percentôv, — „Turčianska filharmónia“ hrá 23. t. m. na Vrútkach (sál „Omnia“) a 1. mája v Žiline v telocvični reálky. Začiatok o 8. hodine večer. ' Dirigent: P. Suchý. Programm: 1. Hymny. 2. Dr. Ant. Dvoŕák: Polonéza C dm-. 3. a) Eduard 1 lagern p Grieg: V domovine; b) Zdenko Fibích: Nálada (d mol) op. 41., č. 14. 4. P. Schubert: Marche militaire (G dur) op. 51., č. 2. 15 minút prestávka. 5. Zdenko Fibich: Veľká hudobná monografia stavby Národného divadla. 6. Be­­dŕich Smetana: Predohra k látkovému divadlu „Oldrích a Božena“. 7. F. Schubert: Marche mi­litaire (D dur) op. 51., č. 1. —Kto kradol v Púchove? V samom PÚ- chove (Trenčianska župa) a v okolí v posled­nom čase často zmizlo kde-čo. Okradli najmä Jozefa Matejčŕka v Púchove a obchod v Zaja­čom pri Púchove. Časť ukradených vecí a to strižného tovaru našli u istého obchodníka v Pú­chove a tak podarilo sa polícií nájsť zlodeja. Ten istý obchodník poukázal na to, že ten tovar kúpil od agenta Net vara z Prerova, a že ani len netušil, že to môže byť tovar, nedávno ukradnutý od jeho krajanov. Polícia na základe tejto výpovede začala stopovať a našla zlodeja v osobe Antona H n átka, 26-ročného. z Kokov (pri Prerove). Hnáťka lapili a priviezli do Pó­diová pred okresný súd. — Písomné maturitné zkúšky pri č.-s. št. učit. ústave v Lučenci pre verejných žiakov i prihlásených externistov počínajú 2. mája o 8. hodine ráno. Kto opozdí, nevezme sa naň ohľad. Správa ústavu. —Štátovky s dátumom 15. apríla 1919 pre­stávajú byť platidlom. Bankový úrad minister­stva financií oznamuje: Štátovky po Kčs 5000 s dátumom 15. apríla 1919 prestaly byť (podlá nariadenia č. 97. zo 14. marca 1921) dňa 15. apríla 1921 zákonným platidlom na území re­publiky Česko-slovenskej a nie je preto hiktb povinný ich prijímať. Majitelia môžu ich vyme­niť do 31. januára 1923 u bankového úradu mi­nisterstva financií a všetkých jeho filiálok. raz stál už Kordoš a pri ňom ostatní z malého domčeka. Všetci jeho predtým dobrí priatelia, Neslováci, vrhali na neho zkazonosné pohľady a zvedavo čakali, čo sa vykľuje zo všetkého toho. A on im povedal krátke slovo: „Bestie! Zapredali ste mňa, zapredali naša zem. naše rodiny . . . Vyhrážate nám, strašíte, chcete, aby i naďalej sa zohýňaly naše chrbty pred vami, ruky praccvaly ha vás. Ale sa nedo­čkáte toho! Hľa, Ján Kordoš, — a nie „Kardos János“ — (fuj! fuj! kričala časť obecenstva), ja. — pokračoval Kordoš. — ten zúrivý maďa­­rón, hovorím k vám: Slovák som bol, ale ste ma olúpili o moje čestné srdce ešte za mladí, lebo bolo príliš dôverčivé a. mäkké. Ale idem sa pomstiť ža všetky tie hriechy, ktoré som spá­chal na vaše nahováranie a sľuby. Slováci! Kto ste holi úprimným priateľom ľom mojím, vstupujte do radov nášho zahranič­ného vojska! Ja, ktorý som vás vždy odhováral od tohoto kroku, hľa, ja sa podpisujem, keď treba, i svojou krvou . . . !“ — Podplatili ho! Neverte mu! Podplatili! — kričali niektorí so zadu, chtiac vzbudiť oproti nemu nedôveru, — ale nepodarilo sa. Ľudia sa hrnuli ku stolu a biely hárok papieru za pol ho­diny hol preplnený podpismi. Kordoš bol víťazom dňa, no on zostal smutným, zamknutým, neprístupným i naďalej., (Dokončenie.) 4. 8100 8400 5. 8400 8700 6. 8700 9000 7. 9000 9300 8. 9300 9600 9. 9600 9900 10. 9900 10.200 11. 10.200 10.608 12. 10.500 11.004 13. 10.800 11.400 14. 11.100 11.808 15. 11.400 12.204

Next