Národnie Noviny, apríl-jún 1921 (LII/72-144)
1921-04-22 / nr. 89
Zo stupnice do stupnice postupuje sa vždy po dvoch rokoch uspokojivej služby. Tým mieni sa článok I. § 3. a § 4. ödst. 1. zákona zo dňa 7. októbra 1919. Sb. z. a n. č. 541. § 4. Miestny prídavok úradníkov IX. až V. hodnostnej triedy, podúradníkov a sluhov v hlavnom n>este v Prahe činí jednu tretinu platu (slúžneho) ročne. Miestny prídavok mimo Prahy v I. tr. činí 95% v II. tr. činí 90% v III. tr. činí 85% príslušného miestneho prídavku pre hlavné intető Prahu. Miestny prídavok pre hlavné mesto Prahu nepresahuje u úradníkov XI. až V. hodnostnej triedy 6000 K ročne, u podúradníkov a sluhov 3500 K ročne. Tým sa mení ustanovenie článku II. § 2. a 3. zákona zo dňa 7. októbra 1919 Sb. z. a n. číslo 541. Úradníci, účinkujúci mimo Prahy, dostanú menší miestny prídavok, zodpovedajúci miestnym pomerom. (V Turčianskom Sv. Maríne na príklad 80% prídavku pražského.) § 5. Štátnym úradníkom bez rozdielu hodnostných tried a úradníckym čakateľom (ašpirantom), štátnym pod úradníkom, slnhom (zŕí žencom) a im na roveň postaveným prináležia rodinné prídavky, a to: a) úradníkom všetkých tried a čakateľom (ašpirantom) 2000 K pre ženu a 1200 K pre každé nezaopatrené dieťa ročne; b) podbradníkom, sluhom (zrízencúm) a im na roveň postaveným 1500 K pre ženu a 900 K pre každé nezaopatrené dieťa ročne. Svobodným zamestnancom s vlastnou domácnosťou, ktorí živia svojich rodičov alebo svojich bratov, a ktorým podľa doterajších predpisov prináležal drahotný prídavok II. triedy rodinnej, prislúcha i na ďalej rodinný prídavok a to ako ženatému bezdetnému. Článok II. Súhrn doterajších dôchodkov služobných (slúžneho, miestneho prídavku, drahotného prídavku, mimariadmé mesačné a núdzové výpoto stalo, — len cítil* * S * 1, že sa to stať nemalo. Len okolo veľkého domu bolo počuť neslovenské, škodoradostné, nenávisťou kypiace výkriky — akoby schválue vyrušujúce vážnu chvíľu. VI. S Jánom Kordošom sa tejto noci robilo niečo neobyčajného. Spánok mu nijako nechcel slietnuť na vĺčka. V hlave mu hučalo ani v úle včiel, niekedy zasa zdala sa mu byť prázdnou ako sud, vystavený slnečnému úpeku. Celú noc sa prevracal s boka na bok, akoby ho zlé svedomie hrýzlo a nedožičilo toho krátkeho, prepotrebného odpočinku. V ušiach mu vše znelý slová Slamové: „Za hriechy svoje každý z nás podáva účty v živote . . .“ Mnoho ráz skočil s postele ani šialený, podbehol k oknu a tisnúc si hlavu o studené sklo, dlho hľadel do tmavej bezhviezdnej noci, potom ťažko vzdychal a líhal zpäť, zakryjúc sa až po uši. Ráno holo ešte hodne tma, keď Kordoš ticho vstal, obliekol, obul sa a potom vykradol sa na ulicu. Tam, neobzrúc sa ani na pravo, ani na ľavo, namieril svoje kroky priamo ku malému domčeku. Prijdúc k nízkym dverom, položil ruku na studenú kľučku; k,učka zívla, no, dvere sa neotvorily. Zabúchal. V okne mihlo svetielko. Vrchné okienko sa otvorilo a z vnútra ozval sa hlas: — Kto tam? — Ja som, Ján Kordoš. Prosím, otvorte mi! moci) nesmie byť touto úpravou snížený. V tých triedach, stupňoch a stupniciach platových, a v tých rodinných triedach drahotných prídavkov, kde súhrn služobných dôchodkov podl’a tohoto zákona je menší, ako bol podľa doterajších predpisov, hudie sa vyplácať príslušný rozdiel ako doplňovací prídavok po ten deň, po ktorý platil zákon zo dňa 25. novembra 1920, č. 625 Sb. z. a n., t. j. do 31. decembra 1921. KRONIKA. — „Pravda o Dolnom Kubíne“. „Slov. Denník“ v č. 89. pod nápisom „Pravda o Dolnom Kubíne“ vyhlásil náš referát o dolno-kubínskom ľudovom shromaždení za „lživý“. Nechceme napodobňovať štýl „SI. D.“ a preto len nakrátko sa osvedčujeme, že pridržiavame sa celého nášho označeného referátu. Aby náš referát bol však úplnejším a pravdivejším, podotýkame ešte to, že redaktor „SI. D.“ Karol Hušek na ceste z Kráľovian do Rubína dňa 17. t. m. popoludní na každej stanici vybehovai zo železničného vozňa, v ktorom spolu s dr. Vančom a redaktorom Thurzom cestoval, a pobudol za hodnú chvíľu von, zrejme len k vôli tomu, aby nijako nezaujímal sa o idúcich ľudí na ľudové shromaždenie, aby s nimi ani slova neztratil a len k vôli tomu, aby videl len „pravdu“ a „napísal len pravdu.“ — Pagumniho husle. Husle Paganiniim, ktoré kedysi kráT Leopold daroval Kláre Wardovej, predali v New Yorku za 2850 dollárov. — Okresný sbor osvetový s odborom Matice Slovenskej v Štubnianskych Tepliciach usporiada 24. apríla 1921 04. hodine popoludní vo fyzikálnej sieni učiteľského ústavu verejnú, všetkým bezplatne prístupnú prednášku „O základných zjavoch lučobných (chemických),“ prehovorí prof. F. Maloch. — Kedy sa Slovák cíti v Maďarsku? „Slovenský Východ“ donáša, že minister sociálnej pečlivosti dr. Gruber na svojej inšpekčnej ceste prišiel i do Prešova. Medzi inými navštívil i ústav slepých, kde sa odohrala dosť smutná udalosť. Veľké bolo ministrovo prekvapenie, keď sa s ním nikto nevedel po slovensky shovárať. Predstavení ústavu vyhovárali sa, že ešte nemali príležitosti osvojiť si slovenskú reč. Tým väčšie bolo prekvapenie ministra, keď istý chlapec ho poprosil, aby ho preložil clo Česko-slovenskej republiky. „Veď ste v Česko-slovenskej republike“, odpovedal mu minister. Všetci prítomní zatíchli, keď rozumný chlapec začal hovoriť: „Nie, prosím“, odpovedal chlapec, „ja sa tu cítim ako v Maďarsku, lebo tu sa s nami len po maďarsky hovorí a tak s nami zaobchodia, ako by sme ani neboli na svobodnom Slovensku, výučba je len maďarská, strava je zlá. Prosil, aby hó preložili na Slovensko. To isté žiadal ešte i druhý chlapec. Okno sa zatvorilo a o niekoľko sekúnd Kordoš vstúpi! do nízkeho pitvora, slabo osvetleného voskovou sviečkou. V izbe všetci obyvatelia boh zadivení neobyčajnou návštevou. Prvý prišiel k sebe Slama. Ponúkol Kordoša stoličkou. Ten poďakoval, no, nesadol, lež vzrušeným hlasom prehovoril k nemu: — Pán officier . . . — Ale, nechaj to, nechaj. Bratia sme my. všetci, jeden ako druhý, bratia Slováci. — pretrhol mu reč Slama. — Tak bratia, brat. . . Zapíšte, zapíš . . . I ja pôjdem ... chcem do Vojska, chcem . . . — nemohol ani hovoriť. Hlas sa mu triasol. Slama až ústa otvoril a ostatní udivení posadali na posteliach. — Áno, áno, — tvrdil Kordoš, zbadajúc na ich tvári všeobecnú nedôveru a údiv, — i ja idem s vami. Len ma zapíšte a nebojte sa. Budem bojovať statočne. Boh mi je svedok! — a zodvihol prsty na prísahu. Slama mu podal mlčky ruku. A vtedy pocítil, ako triasla sa chopená ním ruka a ako kŕčovite svieraly sa prsty. Postup Kordošov pôsobil na uhľokopcov ako. hrom z jasného neba. Maďari a Nemci behali z bytu do bytu, vypytovali sa, hľadali Kordoša, ale ten sa neukazoval zvedavým očiam. Nastúpila hodina práce. Kordoš šiel schválne posledný, aby vyhnul zvedavým, zbytočným otázkam. Ale večer, keď po práci sobrali sa zase vo veľkom dome, na povýšenom mieste tento — Zrušenie uhoľného oddelenia pri vládnom referáte verejných prác v Bratislave. Vlád. ny referát verejných prác v Bratislave oznamuje, že zrušil uhol’né oddelenie, 'ktoré pri ňom do dnešného dňa jestvovalo. Preto treba všetky žiadosti, týkajúce sa prídelu uhlia ako o priemysel, tak i o domáce ohúrenie, zaslať priamo na alctressu „Uhoľný inšpektorát v Žiline“. Prídel a rozdeľovanie uhlia pre parné orby a parný výmlat obilia obstaráva „Zemská žatvová komisia v Bratislave“ (Izabelina uL) — Výsledok popisu Tudit v Bratislave. \ Bratislave je 93.349 obyvateľov. Z toho je 22.245 Slovákov, 15.756 Cechov, 27.942 Nemcov, 21.08-9 Maďarov, 405 2 Židov a príslušníkov rôznych národností 3164. A" procentoch je .Slovákov a Cechov 406, Nemcov 28*9. Maďarov 224, Židov 43a príslušníkov iných národností 3 3 percentôv, — „Turčianska filharmónia“ hrá 23. t. m. na Vrútkach (sál „Omnia“) a 1. mája v Žiline v telocvični reálky. Začiatok o 8. hodine večer. ' Dirigent: P. Suchý. Programm: 1. Hymny. 2. Dr. Ant. Dvoŕák: Polonéza C dm-. 3. a) Eduard 1 lagern p Grieg: V domovine; b) Zdenko Fibích: Nálada (d mol) op. 41., č. 14. 4. P. Schubert: Marche militaire (G dur) op. 51., č. 2. 15 minút prestávka. 5. Zdenko Fibich: Veľká hudobná monografia stavby Národného divadla. 6. Bedŕich Smetana: Predohra k látkovému divadlu „Oldrích a Božena“. 7. F. Schubert: Marche militaire (D dur) op. 51., č. 1. —Kto kradol v Púchove? V samom PÚ- chove (Trenčianska župa) a v okolí v poslednom čase často zmizlo kde-čo. Okradli najmä Jozefa Matejčŕka v Púchove a obchod v Zajačom pri Púchove. Časť ukradených vecí a to strižného tovaru našli u istého obchodníka v Púchove a tak podarilo sa polícií nájsť zlodeja. Ten istý obchodník poukázal na to, že ten tovar kúpil od agenta Net vara z Prerova, a že ani len netušil, že to môže byť tovar, nedávno ukradnutý od jeho krajanov. Polícia na základe tejto výpovede začala stopovať a našla zlodeja v osobe Antona H n átka, 26-ročného. z Kokov (pri Prerove). Hnáťka lapili a priviezli do Pódiová pred okresný súd. — Písomné maturitné zkúšky pri č.-s. št. učit. ústave v Lučenci pre verejných žiakov i prihlásených externistov počínajú 2. mája o 8. hodine ráno. Kto opozdí, nevezme sa naň ohľad. Správa ústavu. —Štátovky s dátumom 15. apríla 1919 prestávajú byť platidlom. Bankový úrad ministerstva financií oznamuje: Štátovky po Kčs 5000 s dátumom 15. apríla 1919 prestaly byť (podlá nariadenia č. 97. zo 14. marca 1921) dňa 15. apríla 1921 zákonným platidlom na území republiky Česko-slovenskej a nie je preto hiktb povinný ich prijímať. Majitelia môžu ich vymeniť do 31. januára 1923 u bankového úradu ministerstva financií a všetkých jeho filiálok. raz stál už Kordoš a pri ňom ostatní z malého domčeka. Všetci jeho predtým dobrí priatelia, Neslováci, vrhali na neho zkazonosné pohľady a zvedavo čakali, čo sa vykľuje zo všetkého toho. A on im povedal krátke slovo: „Bestie! Zapredali ste mňa, zapredali naša zem. naše rodiny . . . Vyhrážate nám, strašíte, chcete, aby i naďalej sa zohýňaly naše chrbty pred vami, ruky praccvaly ha vás. Ale sa nedočkáte toho! Hľa, Ján Kordoš, — a nie „Kardos János“ — (fuj! fuj! kričala časť obecenstva), ja. — pokračoval Kordoš. — ten zúrivý maďarón, hovorím k vám: Slovák som bol, ale ste ma olúpili o moje čestné srdce ešte za mladí, lebo bolo príliš dôverčivé a. mäkké. Ale idem sa pomstiť ža všetky tie hriechy, ktoré som spáchal na vaše nahováranie a sľuby. Slováci! Kto ste holi úprimným priateľom ľom mojím, vstupujte do radov nášho zahraničného vojska! Ja, ktorý som vás vždy odhováral od tohoto kroku, hľa, ja sa podpisujem, keď treba, i svojou krvou . . . !“ — Podplatili ho! Neverte mu! Podplatili! — kričali niektorí so zadu, chtiac vzbudiť oproti nemu nedôveru, — ale nepodarilo sa. Ľudia sa hrnuli ku stolu a biely hárok papieru za pol hodiny hol preplnený podpismi. Kordoš bol víťazom dňa, no on zostal smutným, zamknutým, neprístupným i naďalej., (Dokončenie.) 4. 8100 8400 5. 8400 8700 6. 8700 9000 7. 9000 9300 8. 9300 9600 9. 9600 9900 10. 9900 10.200 11. 10.200 10.608 12. 10.500 11.004 13. 10.800 11.400 14. 11.100 11.808 15. 11.400 12.204