Nedeľná Pravda, január-marec 1971 (IV/1-12)
1971-02-26 / No. 8
• Aké budeš Slovensko? (str.101 • Pamiatky okolo nás (str, 5 až 81 • Miliarda korún na najvyšší princíp (str. 12—131 • Žukov spomína naposledy (str, 9) KTO JE KTO? Mnohí starší členovia stiany ne raz s trpkosťou v hlase hovoria, že dnes sa , vlastne komunisti medzi sebou ani poriadne nepoznajú, kým voľakedy veueli o sebe navzájom ovelo viac. Poznali sa nielen tí. čo mali spo ločné zamestnanie, ale aj tí, ktorí bývali v jednej ulici, štvr (i, či v jednej dedine, A nielenže vedeli o sebe, ale aj spoločne pracovali. Aktivita komunistov v mieste svojho bydliska sa v minulých rokoch stala priam neznámym pojmom. Pravda, na škodu politicko-výchovnej práce strany. Tento nedostatok rieši opätovná registrácia členov v mieste bydliska. O jej priebehu sme sa pozhovárali s predse dom Mestského výboru KSS v Nových Zánikoch, súdruhom Františkom K n o t e k n m Otázka: Ako si plnia členovia strany v Nových Zámkoch svo ju povinnosť registrácie v mieste bydliska? Odpoveď: Zo začiatku možno pomalšie, ako by bolo potrebné, no do polovice februára sme mali registráciu vykonanú u viac ako deväťdesiat percent členov Otázka: Robili ste nejaké ago hitné opatrenia? Odpoveď: Vlastne ani nie, jiretože z väčšiny závodných or ganizácií, ktoré sú tu. v meste, prichádzali registračné listy hromadne. Horšie to už bolo s tými, ktorí pracujú mimo mesta, alebo aj mimo okresu. Preto sme mali na mestskom výbore služby i cez niektoré vofné soboty a nedele, aby títo členovia mali možnosť registrovať sa. Otázka Čo si. ako predseda mestskej organizácie, sľubujete od registrácie? Odpoveď: Priznám sa, že vela. Konečne bude možné oživiť prá cu i v uličných organizáciách Máme ich štyri. Doteraz to bolí nevelké organizácie skladajúce sa prevažne z' dôchodcov a zo žien z domácnosti. Pritom ešte muofu, vekove starší čleuovia po odchode do dôchodku, zostávali radšej vo svojej závodnej organizácii na poslednom pracovisku. Doterajšie uličné organizácie často ani nemali dosť síl na rozsiahlejšiu činnosť Okrem toho, a to považujem za velmi významné, budú sa komunisti v okruhu svojho bydliska poznať a podlá toho posudzovať aj svoje chovanie. Na pracovisku predsa možno mnohé zo súkromného života zatajiť, ale v okolí, kde človek býva,j je to už ťažšie. Tým, prirodzene, ne mám na mysli nejaké podozrievavé sledovanie, iba to, že ko munista sa má všade — na pracovisku, ale aj vo svojom okolí, kde žije, býva, i vo svojej rodí ne — chovať naozaj ako komu nista. Čestne a príkladne. Otázka: Ako si predstavujete činnosť uličných organizácii po skončení registrácie? Odpoveď: Musí sa oživiť Pre j to už teraz s každým členom, ktorý sem' prichádza s registračným štítkom, si považuje ine za povinnosť trocha poho voriť a tak zistiť, čo by mohol robiť. Problémov máme v na šom meste dosť a komunisti ne môžu byť voči nim nevšímaví. Otázka: Aké máte osobné skúsenosti z takýchto prvých, zo zoainovacích rozhovorov? Odpoveď: Dobré aj horšie Prevažná väčšina prejavuje ochotu aktívne pracovať. U nie ktorých je však politicko-ideo vá vyspelosť veťmi nízka. Týka 1 sa to predovšetkým členov, kto ri prichádzajú k nám po skon čení základnej vojenskej služby I z tohoto si naša mestská organizácia vyvodí závery pre svoju ďalšiu činnosť. Príslušnosť ku komunistickej strane má prejaviť jej člen jed nak statočnou prácou na pra covisku, ale aj svojím chova ním v občianskom i rodinnom živote, svojím angažovaným po stojom voči nedostatkom, i keď sa ho možno osobne nedotýka jú. Preto je dobre, ak vo svojom okolí bilderae nielen navzájom o sebe vedieť, poznať ,,kto je kto1 . ale aj spoločne pracovať, radiť sa a pomáhať si. (igl Ročník IV. Zo slotemkých príshm »yberá a ilustruje fOZEF OROZD. NEBEZPEČNÁ HRA Človek je človekom predovšetkým preto, lebo pracuje a má druhú signálnu sústavu: vie si tvoriť slová, pojmy, vymieňať si myšlienky. Ale pojmoslovie, to je zvláštny ná stroj. Jeho jednotlivé buňky, pojmy môžu rôzni f údia chápať rôzne, ten istý pojem môže u rôznych ľudí vzbúdzať rôzne emócie, predstavy, reagovanie. A to sa vari najčastejšie prejavu-, je pri vnímaní pojmov zo stránok ideologického slovníka. Je to normálny jav. Človek si prikladá predsa k „hodnote“, ktorú mu predostrel niekto iný, svoj meter, svoje meradlá - a tie sú objektívne, osobné, vytvárané úrovňou a charakterom vzdelania jedinca, jeho svetonázorom, morálkou, množstvom pravdivých informácií, ktoré má o pojme k dispozícii a ďalšími faktormi. STEFAN ZUBER Medzi pojmy, ktoré najmä v uplynulých dvoch - troch rokoch vzbúdzali najrôznejšie predstavy a pôsobili až rozporne, bezpochyby patri pojem kontrarevolúcia. Najmä v augustových dňoch roku 1968, kedy. sa začal otvorene používať na charakterizovanie politickej situácie v Československu, aj mnohí statočm ľudia ho zanovito odmietali, boli presvedčení, že ide o omyl, zveličovanie, nedorozumenie. Boli ochotní pripustiť, že sa v štáte dialo čosi nedobré, ale proti charakteristike - kontrarevolúcia mali námietky, výhrady, o úplnej opodstatnenosti používania tohto pojmu pochybovali. Ale či sa dalo očakávať iné?! Čí bol náš človek dostatočne pripravený na vznik aj takej skutočnosti, ako je kontrarevolúcia, na možnosť rôznych foriem jej prejavu? Náš ideologicky front vysvetľoval kontrarevolúciu najmä na príkladoch, ktoré nám poskytovali dejiny robotníckeho hnutia, minulosť. Šlo predovšetkým o krvavé likvidovanie Parížskej komúny, o kontrarevolučné vzbury v sovietskom Rusku, ktoré sa prejavili ako ozbrojený odpor proti sovietskej moci a krvavý teror proti jej predstaviteľom a stúpencom. Aj „príklad" spred pätnástich rokov - kontrarevolúcia v Maďarsku sa zafixovala do vedomia ľudí len ako beštiálne výčiny protisocialistických a protikomunistických živlov. Človek spravidla hodnotí skutočnosť podľa jej vonkajších prejavov, ich i n I e n z i t y a na základe minulých skúseností. N o- V ý m prejavom tej istej podstaty, činnosti napr. tých istých antisociaiistických síl, ktoré smerujú k tomu istému cieľu — uchopeniu politickej moci ale inými cestami. môže však pripisovať nesprávny zmysel, dokonca - ako sme toho boli opačný, namiesto svedkami - aj spiatočníctva, progresívnost. V zložitej, často neprehľadnej politickej situácii, uprostred „rozohraného" deja človek naozaj často podlieha ilúziám i omylom. K pochopeniu podstaty, pravdy sa prepracúva len postupne Aj kontrarevolúcia je proces (nie iba jednorazový akt), raz časovo kratší, prudký, náhly, inokedy zdĺhavejší až pliživý, ale o to skrytejší a nebezpečnejší . . . dostáva totiž do svojich sietí, pod svoj vplyv oveľa viac ľudí ako keď prepukne náhle a človeka okamžite prinúti postaviť sa no jednu z dvoch strán barikády. U nás sa tento proces tvoril zo stovák a tisícov rozmanitých protisocialistických činov, ktoré vznikali v centrálnom, ale aj miestnom „meradle", činov, ktoré isté skupiny ľudí uskutočňovali premyslene a cieľavedome, iní, lebo to bolo „módne“ alebo chceli vyniknúť, pôsobiť progresívne, dostať sa do „mäkšieho kresla", či vracať dakomu staré „politické dlžoby". Motívy boli rôzne, v politike sa však motívy „nemerajú“, posudzuje sa čin, teda to, čo pôsobí objektívn e. A v našom prípade to znamená, že začal intenzívnieť b o j o moc. A boj o moc v socialistickej krajine nie je nič iné, ako kontrarevolučný proces. Kvôli takýmto tvrdeniam, nás, teda Pravdu, pár mesiacov po (Pokračovanie na 2 str.)