Nové Knihy, 1965 (V/1-52)
1965-09-16 / No. 38
Smřt a sen a slovo Vladimír Holan prožil dětství a Jinošství v Podolí u Bělé pod Bezdězem. Dětství, to Je pro Holana básníka stav neporušenosti, zázračnosti, neopakovatelnosti. Hodnota, vklad, který ho provází po celý život, jemuž dal základní směr. Už v dětství se rodí básník, očí dítěte (vidět Jako v prvním úžasu) se nevytrácejí z pohledu Holana umělce. Jde tedy především o dětství a mládí ve smyslu základního uměleckého nazírání a cítění, o obnovované vidění, stálé nalézání nových pohledů a nové skutečnosti, o věčné pokusy odhalit clonu tajemství. Ale Jde také o dětství jako konkrétní zážitek z konkrétních míst a situací, o atmosféru kraje, reality jednoho místa; onoho místa, které právě proto, že bylo na počátku, utkvělo, neustále se vrací a připomíná, Je vzpomínkou a inspiraci, žije. Tím místem Je Vladimíru Holanovi Podbezdězí, tedy kraj Máchův. Kniha Smrt a sen a slovo je antologií veršů a básnických próz, vycházející právě z tohoto faktu u Vladimíra Holana tak výrazného (evokace dětství prostupuje celé jeho dílo včetně poslední knihy lyriky Bolest), využívajíc navíc té skutečnosti, že Holan nejen žil v kraji Máchově, ale že napsal — sám dědic a dovršitel máchovského typu tragického básníka, který Je v rozepři s tímto světem, protože ho miluje — několik máchovských pozdravů, holdů, úvah': Módní fotografie Karola Kállaye — z monografické knihy Lubora Káry, která vyšla v knllnlct „Umělecká fotografie“ fSNKLUJ. Suzvučně s taktom tamtamov Básnik Theo H. Florin by mal písať najmä svoj životopis a spomienky. Bolo by to čítanie zaujímavé a nezriedka i prekvapivé. Písal by (a dúfajme, že bude písať) o sebe, o Oravcovi, ktorý mal prechodný i trvalejší pobyt hádam v desiatkach európskych i mimoeurópskych krajín a stretol sa s mnohými lutfmi, z ktorých viacerí patrili a patria k duchovnej elite nášho storočia. A predsa, zdá sa, na básnika viac ako na stretnutia s týmito výnimočnými ľudmi zapôsobili stretnutia s tisícmi obyčajných ľudí. ktorých Florin poznal v Paríži, v Londýne í v iných končinách v tých rokoch, ked vojna na Jednej strane ubíjala ľudskosť, no na druhej strane ludí aj stmeľovala do zápasu proti neľudskosti. Aj k téme černošského boja za slobodu a ľudské práva sa Florin priklonil a vracia sa k nej nie pre vonkajšiu exotickosť — hoci ani tú nenecháva nevyužitú — ale práve pre onen pátos ľudskosti a opravdivého humanizmu, ktorý v tomto boji je na strane utláčaných, ale nezlomených. V zbierke Oheň na Potomacu (vydalo Stredoslovenské vydavateľstvo) sú verše spred pätnástich i dvadsiatich rokov, napísané vo Washingtone, New Yorku i na Potomacu, ale í novšie básne, inšpirované súčasným veľkým pohybom čiernej Afriky a napísané už v tichu básnikovho oravského domu. Zvučia v nich ohlasy černošskej ľudovej poézie, ale i bojové heslá. Možno sa preto niekomu bude zdať, že táto poézia prichádza už neskoro, že zmeškala svoj čas. Ale nie je to celkom tak. Lebo živá je nielen téma, ale aj básnikov vzťah k nej: „Ked sú hviezdy vysoko, v záhrade môjho starého domu na brehu Oravy spomínam a recitujem si tie mnohé životy, ktoré som videl a poznal. Nie div, že moje oči ešte aj dnes blúdia k hviezdam, ktoré svietia nad hlavami mojich čiernych priateľov. Nie div, že môj dych je inakšieho rytmu. Je v harmonickom súzvuku s taktom tamtamov. Veď v ich temnom vírení miloval som život a pil ho plným dúškom ...“ píše autor v štylizovanom úvode. A to je tá živná pôda Florinovej zbierky, to je i most k čitateľovi. J. NOQE m Pomalý návrat S. H. Vajanského V posledných rokoch prichádza k nám po troške i dielo S. H. Vajanského: výber z poézie v Mladých letách, výber z krátkej prózy v Hviezdoslavovej knižnici a ešte predtým dva zväzky literärno-kritických statí. Teraz, po rokoch, ak nie po desaťročiach, vychádza znovu aj jedno z hlavných Vajanského prozaických diel, román Suchá ratolesť jSlovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, edične pripravil, doslov a poznámky napísal Mikuláš Gašparík). Nie je to veľa, ale po rokoch, ked sa z Vajanského diela nevydávalo celkom nič, ba ked sme ho chceli vytvoriť aj z dejín národnej kultúry, je to aspoň aký taký začiatok, aj keď trochu pomalý. Nie že by snáď pre čitateľov bolo treba vydávať všetko, čo Vajanský napísal a sľubovať si od toho bohvieaký podnet pre súčasnosť alebo pozdvihnutie čitateľského vkusu. To nie. Ale Vajanský si aj dnes celkom iste svojich čitateľov nájde a chvíle strávené s jeho knihou nebudú pre nich premárneným časom. Možno dnešnému čitateľovi bude trochu cudzí „vozvýšený“ štýl Vajanského prózy, možno sa miestami zhovievavo usmeje nad ich patetickou sentimentalitou, ale celkom iste pod týmto štylizovaným zovňajškom bude vedieť nájsť aj skutočné problémy, ktoré kedysi, nie tak dávno, pre náš národ boli otázkou bytia či nebytia. Nie je to len problém „suchej ratolesti“ — zemianstva a jeho vzťahu k národu. je to aj viac: je to pokus analyzovať zložitosť vzťahu národného súkromného, spoločenského a subjeka tívneho, pokus načrtnúť ako ony ovplyvňujú svetonázor, talent i lásku. Lebo Stanislav Rudopoľský nie je len zeman, ale aj intelektuál — umelec, ktorý hľadá hybné prúdy svojej doby, ktorý premýšľa o láske a kráse a snaží sa ich v živote aj realizovať, ňoci pritom väčšinou stroskotáva. Skoro každá literárna generácia až donedávna sa s dielom Vajanského vyrovnávala — väčšinou polemicky. Dnes už dotyk s týmto dielom nie je taký provokujúci a vzrušujúci, aj ked pre, literárnych historikov ešte vždy zostáva nerozlúsknutým orieškom. No sú tu už podmienky, aby sme ho prijímali také, aké naozaj je, s jeho rozpormi a protirečeniami, s jeho umeleckými prednosťami, ale i s „chybami krásy“, ktorými ho poznačila doba i možnosti autorovho talentu. -jn- SĽUBNÝ ŠTART debutanta m. kočana Je Správne, ak neveľmi váha nad vydaním prvej básnickej knižky. Je v nej obyčajne utajená sviežosť a novosť, ktorú je ťažko udržiavať trpezlivosťou času. Drobná zbierka Mikuláša Kočana, priliehavo nazvaná Chvením (Východoslovenské vydavateľstvo, Košice) je výsledkom neopakovateľnej situácie — prebúdzania sa. Do života i do poézie. Mladosť obyčajne vchádza do literatúry s nadšením alebo rebéliou. Kočana však nepriťahujú veľké, prevratné programy: volil prostoduchú zdielnost s nepatrpým, temer úzučkým okruhom básnických motívov v podaní pripomínajúcich naivitu mládenčeka, ktorý sa práve lúči s detstvom, s priamočiarosťou Jeho línií. Pravda, u „neprogramového“ Kočana je naivita trošku rafinovaným, zastretým programom: veľmi dobre vie, že je vo výhodne] pozícii, že sa naskytla chvíľa i príležitosť, v ktorej si môže práve toto dovoliť. Zajtra — pozajtra možno už nie. Preto sa Kočan temer rozkošnícky oddáva chvíľkam, obrazom, dojmom. Všetko je v okamihu, v nálade, v krátkych zábleskoch, ktoré sa končia poslednou bodkou, za posledným veršom. Niet dlho rezonujúcich tónov, báseň Je samostatným sklíčkom v mozaike. Ale táto mozaika trblietavých farieb predsa len dáva jednotný dojem, jej podoba Je odliatkom fyziognómie mladého človeka, ktorý práve vykročil. Kdesi na dne vážnejších veršov cítiť Jeho neistoty, ale on sa proti tomu obrnil dôverou. Napriek pochopiteľným pokleskom alebo aj strate miery a niekedy i dobrého vkusu vo voľbe asociácii, ktoré by mali svojou nečakanosťou prekvapiť, Kočanova zbierka si získava čitateľa evokáciou sviatočnej a nezabudnuteľnej chvíle, keď vstupujeme do Života bez akejkoľvek záťaže, ' Z. KLÁTIK ROČNÍK 1965 16. ZÁŘÍ H ČÍSLO 38 ■i pět básní, z nichž poslední má letopočet říjen 1964 a je stejně jako Holeňová máchovská esej z roku 1945 tištěna v této knize poprvé. Holanovy máchovské básně a esej, to je domyšlení Máchovy filosofie, a tedy pro Holana vždy další z pokusů dopátrat se tajemství života a smrti. Název knihy, zvolený podle jednoho verše z Hulánova zastavení Máchy z roku 1942, U hrobu K. H. odkrývá trojí skutečnost: od faktu smrti, která existuje u Holana už před životem, přes sen (a tedy i fantazii jako předpoklad básnické tvorby) dochází se ke slovu jako básníkově faktické realizaci. Sama antologie, stejně jako ukazuje stálou přítomnost dětské vzpomínky, svědčí i o stálém Hulánově vztahu k Máchovi — první veřejné přiznáni píše r. 1931. Jde tedy o jeden z tematicky i pocitově vyhraněných pohledů na Holanovo dílo v celém časovém rozpětí jeho tvorby, a tody také o možnost vidět v jiných souvislostech, které snad mohou čtenáři napovědět a poodhalit leccos nového. A jde také o pozdrav básnikovi, neboť tento výbor je jednou z oněch tří knih, které nám budou v následujících týdnech připomínat, že 16. září 1965 dožil se VLADIMÍR HOLAN šedesáti let. VLADIMÍR JUSTL Z nejnovéjších veršů VLADIMÍRA HOLANA i. Také to změnilo tvůj život: že strom je kratší zeleň delší, že slovo jde dál než slovo. Ale při desátém milníku od věčnosti byl to vlastně návrat.,. II. Protože měla umělé pihy a paruku, svědčila, oč skutečnější je strom za umělého osvětleni. Neboť nejsme příroda. Odtud náš strach, strach ze smrti... III. Ještě zde chvíli zůstat, oddálit smrt, ale to nelze, neboť ona je před životem ... Ale někdy má naschvál jiný hlas. je proti lásce? srpen 1965 v knize »Zázračná hmota« ■ V roce 1919 byl poprvé proveden pokus, který měl ověřit „Einsteinův efekt . V době slunečního zatmění dne 29. května 1919 ofotografovali astronomové hvězdy v okolí Slunce. Týž úsek hvězdného nebe byl nato ofotografován podruhé, když se Slunce vzdálilo ze svého místa. Snímky byly pak položeny vedle sebe a na sebe — a hvězdy na nich se nepřekryly. Mohutná sluneční přitažlivost totiž ohnula světelné paprsky a na prvním snímku byly hvězdy jakoby posunuty ze svých míst. ■ Největší ze známých kráterů po meteorech na Zemi je obrovská jáma o průměru tří kilometrů, která byla nedávno objevena na poloostrově Labradoru. Další je světoznámý arizonský kráter průměru 1200 metrů a hloubky 175 metrů. Na různých místech zeměkoule byly nalezeny krátery po meteorech menších rozměrů. Nehledě k tomu, že tvarem připomínají otvory po dělostřeleckých střelách, mají s nimi krátery po meteorech společný původ. Meteor — obrovská tuhá hrouda o váze desítek nebo stovek tun — se vřítí do zemské atmosféry rychlostí několika km/s, někdy až desítek. Má kolosální kinetickou energii. Odpor atmosféry prakticky není s to tuto energii zmenšit a meteor se zaboří do země, aniž ztratí svou původní kosmickou rychlost. Monografia Ľuby Belohradskej AUGUSTE RODIN vyšla vo vydavateľstve Slovenského fondu výtvarných umení. Obsahuje životopisnú štúdiu a v obrazovej častí reprodukcie sochárskych diel. A. Rodina. ■■■■■■■■■■n LITERÁRNA MINÚTKA — tak sme nazvali novú rubriku v našom časopise, v ktorej vám budeme dávať rozličné zaujímavé otázky z literatúry, týkajúce sa nových kníh, domácich i zahraničných spisovateľov, ako aj teórie literatúry. LITERÁRNU MINÚTKU uverejníme vždy rax mesačne. Prezradíme vám ešte, že odpoveď na otázky nájdete v knihách na knižnom trhu. Ako pomôcku uvedieme vám vždy názov knihy, kde nájdete potrebné informácie. • Vymenujte aspoň troch bájkárov, ktorých mená sú známe v celom kultúrnom svete a ďalej názov jednej bájky od La Fontaina. Pomôže vám kniha: Jean de La Fontaine: Bájky, Mladé letá 1965. Odpovede zašlite do 30. septembra 1965 na adresu slovenskej redakcie Nových kníh, Bratislava, Dunajská 47a. Nezabudnite uviesť svoju adresu! Medzi správnych lúštiteľov vyžrebujeme 5 kníh — saganová: Zázračné oblakys