Nové Slovo, leden-červen 1971 (XIII/2-25)
1971-02-25 / No. 8
Na margo týždňa miľän mit ö sinka Nemožno inak, ako konštatovať, že súčasná orientácia práce straníckych a štátnych orgánov a] ich predstaviteľov je mimoriadne pozitívna. Ak prelistujeme periodiká za uplynulý týždeň, lahko zistime, že z tohto smeru nevybočuje ani politické a hospodárske dianie na Slovensku. V uplynulom týždni hostila Bratislava milého a vzácneho hosta, predsedu Federálneho zlu.miaž.leoia prof. log. Dalibora Ha nesa, ktorý navštívil primátora hlavného mesta Slovenska Ing. Ladislava Martináka. Na prijatí sa zúčastnili predstavitelia straníckych a mestských organizácií. Na tomto stretnutí sa hovorilo v podstate o známych veciach. Čakatelov na byty však nesporne potešt, že v krátkom čase sa začne na pravej strane Dunaja s výstavbou takmer 50 tisíc bytov, kde nájde domov okolo 150 tisíc obyvateľov. Nemenej potešítefná je veľká iniciatíva Bratislavčanov k 50. výročiu vzniku KSČ a pred XIV zjazdom strany — hodnota doteraz prijatých záväzkov predstavuje už 90 miliónov korún. Nemenej významná bola prítomnosť podpredsedu Federálnej vlády Ing. Jána Gregora medzi bratislavskými novinármi. Oboznámil Ich s politickou a hospodárskou problematikou, ktorú rieši federálna vláda, ako aj s jej plánom práce na prvý polrok t. r. Tento plán, rovnako ako plán slovenskej národnej vlády, vychádza predovšetkým z uznesení decembrového pléna ÜV KSČ a kumuluje úlohy na jeho plnenie. Pôjde najmä o upevňovanie socialistického štátu, ieho organizátorských a výchovných funkcii. Zvláštnu pozornosť bude zameriavať federálna vláda na dôsledné uskutočňovanie zákonov o čiastkových úpravách federatívneho usporiadania štátu Novozriadené orgány by mali už v čo najkratšom čase začať svoju konkrétnu riadiacu činnost, a to tak, aby sa naša federácia dale) zdokonaľovala a upevňovala. Najväčšiu pozornosť však sústredí federálna vláda na ekonomický úsek. Tu pôjde najmä o realizáciu národohospodárskeho plánu na rok 1971, prípravu plánu na rok 1972 a bude sa zaoberal aj materiálmi na prípravu piatej päťročnice. Predtým však treba vyriešiť základné problémy v investičnej výstavbe, návrh prestavby miest, koncepciu rozvoja automobilizmu, spojov, špecializáciu a kooperáciu výroby so socialistickými, štátmi na úseku petrochémie, strojárstva, pri ťažbe surovín, preprave zemného plynu atd. V tom istom čase sa zišla na svoje riadne plenárne zasadnutie aj vláda SSR. Rovnako ako v minulosti, aj tentoraz prerokovala rad závažných otázok, okrem iného aj výsledky výskumu pracovného prostredia vo vybraných priemyselných závodoch na Slovensku. Rozoberme si detailnejšie niektoré aspekty tejto problematiky, pretože — ako sa ukáže — ak mienime skutočne dotiahnuť nielen politickú, ale a) hospodársku konsolidáciu v štáte do konca, bude treba urobiť ešte veľký kus práce a) v tomto smere. Výsledky výskumu pracovného prostredia vo vybraných priemyselných závodoch na Slovensku sú v podstate rozborom a hodnotením nedostatkov v uvedenom smere, ktoré boli predmetom kritiky aj na Januárovom a februárovom pléne GV KSč a KSS k ekonomickým otázkam lanského roku. Prieskum ukázal, že pracovné prostredie v strojárskom, konfekčnom a potravinárskom priemysle je nevyhovujúce. Štatistickým zisťovaním dospeli špecialisti k poznatku, že v skúmaných 194 závodoch pracovalo vyše 52 percent robotníkov v nevyhovujúcom prostredí. Pravda, a) keď sociálne a hygienické zariadenia netvoria základ pracovného prostredia, resp. sú iba jednou z jeho zložiek, ukázalo sa, žiaľ, že čo do množstva síce ich počet zodpovedá predpisom, no horšie Je to už po stránke kvalitatívnej. Závažné Je tiež konštatovanie, že vinou nevyhovujúce] úrovne pracovného prostredia rastie počet pracovných úrazov relatívne rýchlejšie ako počet robotníkov. Pre ilustráciu a na podporu úsilia slovenskej národne] vlády o zlepšenie pracovného prostredia uvedieme niekoľko negatívnych ekonomických dôsledkov z roku 1968. V tomto, aj inak veľmi neblahom roku nás iba úrazovosť stála 25,5 milióna korún vyplatených ako náhrada na odškodnom, národohospodárska strata spôsobená smrteľnou úrazovosťou vyskočila na 474 miliónov korún a 397 miliónov činili straty vo výrobe v dôsledku pracovnej neschopnosti pre pracovné úrazy. Pravda, to nie sú všetky faktory, lebo ekonomické dôsledky pracovnej úrazovostí stáli úhrnné našu spoločnosť 1,13 miliardy korún. Napriek tomu, že peniaze sú najzrozumiteľnejším a aj najtvrdším přesvědčovacím prostriedkom, nemožno pre nevyhovujúce pracovné prostredie v slovenských fabrikách zanedbať ani dalšie skutočnosti, ktoré negatívne ovplyvňujú produktivitu a produkciu. S uvedeným výskumom súčasne prebiehajúci sociologický prieskum ukázal súvislosť medzi povahou pracovného prostredia a vzťahom fudf k práci na pracovisku, prejavujúcou sa vypukle najmä v starostlivosti o ženy a mládež. Dokonca odhalil mnohé príčiny fluktuácie pracovných síl — o ich nedostatku sa netreba azda opäí zmieňovať — koreniacich najmä, alebo tiež v nedostatočne vybavenom pracovnom prostredí. Nepovažujte za zbytočnosť, ak v tomto komentári opätovne pripomíname, že prvoradým ciefom nášho spoločensko-ekonomického zriadenia Je utvárať dokonalé a humánne pracovné prostredie pre pracujúcich, rovnako a) identické podmienky práce, ktoré nie sú iba problémom sociálnym, ale čoraz viac problémom ekonomickým. V hodine dvanáste] sa teda pripravuje zhodnotenie účinnosti hmotne] zainteresovanosti podnikov na stave a vývoji pracovnej úrazovosti a návrh ekonomických stimulov na zvýšenie protiúrazovej prevencie a zníženie pracovnej úrazovosti. Sme presvedčení, že iniciatíva, ktorú v tomto smere vyvíja vláda SSR, Je veľmi správna. Domnievame sa však, že v tomto smere nepostačí iba dostatočná výroba osobných ochranných prostriedkov, vzduchotechnických zariadení slúžiacich na zlepšovanie pracovného prostredia, výuka a školenie o bezpečnos ti práce. Rovnako nepostačí, ak sa problémom bude zaoberal čo ako pozitívne Iba samotná vláda, a naproti tomu rezorty, vedenia podnikov, závodní lekári, ale a] samotní pracujúci sa budú pasívne prizerať. « Naša pomoc straníckemu vzdelávaniu K tretej téme straníckeho vzdelávania — prehlbif vedúcu úlohu strany v ekonomike — pripravili sme na pomoc študujúcim osobitnú 8-stránkovu prílohu v budúcom 9. čísle Nového slova, ktoré vyjde 4. marca t. r. V prílohe uverejníme tieto materiály: M. BENO: Poňatie a metodika III. témy, J. BOBOTA: Uplatňovanie práva kontroly a zodpovednosť komunistov za plnenie úloh, J. HVORECKÝ: Základné smery a ciele hospodárskej politiky strany, J. NESVADBA: Komplexná socialistická racionalizácia, M. FREMER: Napriek chybám rozvoj socialistickej ekonomiky, J. GRÁČ: Spolupráca robotníckej triedy a technickej inteligencie, M. BEŇO: Socialistický internacionalizmus a hospodárska politika KSČ. O starých a osamelých Veľmi správne Je, že slovenské štátne orgány sa systematicky zapodievajú a) predtým prijatými opatreniami. Príkladom takéhoto postupu Je nedávne rokovanie vlády SSR o starostlivosti o starých a osamelých občanov. Zásadné opatrenia na prehĺbenie a skvalitnenie stavu a rozvoja sociálne) starostlivosti o týchto občanov prijala pred štyrmi rokmi vtedajšia vláda čs. unitárneho štátu. Nemienime hodnotiť, či sa urobilo v tomto smere veľa a či málo, napriek tomu však musíme konštatovať, že sa dosiahlo iba určité zlepšenie: zvýšil sa o. i. počet zaopatrených osôb, vzrástli náklady na sociálnu starostlivosť, zlepšila sa vybavenosť v domovoch dôchodcov. Vieme, že najmä v posledných rokoch mala naša spoločnosť mnohé naliehavejšie problémy, avšak to by nemalo byť ospravedlnením, ak sme v čo aj jedinom prípade zanedbali svoje povinnosti voči tým, ktorí rovnako svojou prácou prispeli k povzneseniu úrovne národa a štátu. Žiaľ, doteraz sa nepodarilo zariadiť všetko tak, aby rozsah a úroveň služieb plne uspokojovali súčasné potreby starých a osamelých občanov. Pravdou je, že naša spoločnosť urobila v sociálnych veciach oveľa viac, ako v iných krajinách na svete. Zamyslime sa však, či nemohla, resp. či nie Je v Jej úmysle urobiť ešte viac. Nemáme tu na mysli iba peniaze. Ide aj o spoločenské podmienky existencie týchto občanov, ktorí by mali prežívať Jeseň života čo najpokojnejšie a bez ťažkostí. Je to však možné? Zrejme nie. Veci na starých, najmä chronicky chorých občanov značne vplývajú ťažkosti s bývaním, problémy so stravovaním, kúrením, lekárskym ošetrením, ale azda nad všetko ostatné pôsobí na nich depresívny pocit izolovanosti od spoločnosti. Známe sú tiež prípady — a to Je skutočne vážny problém — ked sú spomínaní občania diskriminovaní pri prideľovaní bytov. Tu nielenže s nimi niekedy zaobchádzame akoby medzi nás nepatrili, ale ked už ináč nemožno, celkom pokojne pripustíme, aby im bol pridelený, napríklad byt horšej kvality. Sociálnu starostlivosť o týchto občanov vykonávajú národné výbory, okrem komplexných služieb v ústavoch sociálnej starostlivosti, a to v najrozmanitejších formách. Ze to všetko však nestačí, o tom svedčí aj skutočnosť, že vláda uložila príslušným ministrom vypracovať pre spomínaných občanov zásady a formy poskytovania zdravotne] starostlivosti, koncepciu bývania a národným výborom, ako aj spoločenským organizáciám všetkých stupňov venovať zvýšenú pozornosť starým a osamelým občanom. -oto Rozhodnutie nesporne správne. ; -ojVieme však, že od uznesenia k Jeho realizácii býva pričasto veľmi komplikovaná a dlhá cesta... PETER ZRINSKI päťdesiatnici PAVOL BERTA Má dar, bez ktorého nemôže byt novinár: zvedavosť. Pozná každého a pozná sa s mnohými — osobne, všetka vie a vie o každom a o všetkom. Budú raz z toho memoáre! Mohol byť matematikom — a dobrým. Mohol by byť od zajtra historikom — a dobrým. Mohol by byt filozofom, sociológom, literárnym vedcom, keby ho nezaujímala aj matematika, aj história, aj filozofia, aj sociológia, aj literárna veda a navyše a rovnako všetko ostatné, čim človeka zavaruje toto objemné storočie. Chcel byt chemikom a upísal sa novinárstvu. Povolaniu, ktoré podľa štatistiky stravuje človeka viac než haniclvo. Bunčák o ňom hovorí, že je grófsky syn — to rohí jeho tvár. Je synom roľníka východoslovenskej nížiny nielen pôvodom ...; ale to nemá byt hodnotenie života ani politické, ani pracovné, tým menej životopis, len zastavenie ako na prestupnej zastávke, pripomenutie, že je tu jubileum. M. Š. IMRICH ZALUPSKÝ O svedomitých novinároch sa hovort, že ich pracovný čas sa nikdy nekonči. Dokonca ich vraj prenasledujú sny, čo, ako a kedy urobit pre noviny. Ak by sme chceli túto večnú pracovnú aktivitu poprieľ u niektorého konkrétneho novinára, rozhodne sa to nepodar! v prípade Imra Zalupského, najnovšieho päťdesiatnika medzi členmi redakcie Nového slova. Ked si už Imro Zalupský chce naozaj niekedy oddýchnuť, tak je to iste pri nejakom slovníku. Práve sa bol doučil niektorú cudziu reč a už zasa zistil, že ešte nevie — povedzme — po ugandskourundsky. Potom nie je ani čudné, že pokojne siahne po tlači v akejkoľvek svetovej alebo nesvetovej reči, aby si pozrel, čo sa v tejktorej krajine robi. Tomuto koníčku I. Zalupského aj vďačíme, že sa napríklad hned po II. svetovej vojne v preklade zoznámili japonskí i čínski čitatelia s mnohými významnými dielami našej literatúry. Taký je I. Zalupský aj pri pestovaní rastlín v kvetináčoch na balkóne, ale najmä v redakčnej práci. Co iné mu Žeíaf, ako to — ImFo, dlho vydrž na svojich koníčkoch! O. M. Na deň víťazstva pracujúceho ľudu (Dokončenie z 1. str.) pitdlu - aj záujmy podnikateľov celkom veľkých a celkom súkromných. Tak isto mala táto „nová moc" chrániť záujmy tejto elity proti konkrétnym záujmom pracujúceho ľudu, pre začiatok napríklad tak, že existujúce problémy československej ekonomiky chcela riešiť na úkor pracujúceho človeka, na začiatok iba neprimeranými, priam astronomickými rozdielmi v príjmoch, potom nezamestnanosťou, blahosklonnou možnosťou „slobody“ robotníctva vandrovat' za chlebom po celom svete a tak ďalej a tak podobne. A tak isto mala táto „nová moc" v pláne revokovat takpovediac ústavnou cestou nielen február 1948, ale aj výsledky druhej svetovej vojny. A to v celkom presných triednych väzbách. Rozbiť spojenectvo so Sovietskym zväzom a s ostatnými socialistickými krajinami a cez prechodné štádium neutrality preplaviť Československo na oceán „západnej civilizácie". Prvé dve dejstvá tejto hry o Československo boli rozohrané, úvodom k tretiemu v súvislosti s nimi mala byt „nevya hnutná dolárová pôžička". Vráťme sa k otázke politickej moci, k otázke v súvislosti s februárom 1948 i s našou prítomnosťou takej aktuálnej. Vydobytie politickej moci nie je konečným ani samoúčelným cieľom robotníckej triedy a komunistickej strany. Je len bezpodmienečným predpokladom, aby robotnícka trieda pod vedením komunistickej strany a vo zväzku s družstevným roľníctvom a inteligenciou mohla splniť svoje historické poslanie, vybudovať komunistickú spoločnosť, spoločnosť skutočnej slobody, blahobytu a duchovného bohatstva. Je to úloha nesmierne náročná ú dlhodobá. Na tejto ceste urobilo socialistické Československo obrovský kus práce. Uskutočnilo hlboké a revolučné zmeny v sociálnopolitickej štruktúre spoločnosti. Zhodnotilo a rozmnožilo jej materiálne i duchovné bohatstvo. Sociálne, politické a ekonomické postavenie pracujúceho ľudu v našej krajine sa zmenilo takým podstatným spôsobom, že objektívnemu pozorovateľovi musí masarykovská republika pripadať ako zaostalý kraj z iných svetadielov, ak nie priam z minulých storočí. Napriek tomu, že Československo je krajina skôr menšia než väčšia, napriek tomu, že útroby našej prekrásnej zeme sá skôr chudobné než bohaté na suroviny, ktoré sú živiteľkami moderného hospodárstva našej doby, zachytili sme v mnohých smeroch trend najvyspelejších štátov a vytvorili základňu, ktorá pri múdrom riadení našich spoločenských a ekonomických záležitosti môže byt solidnou štartovacou plochou k opravdovému rozkvetu našej socialistickej vlasti. Výsledky možno doložiť nesčiselnými štatistikami. Bola to cesta nová, nezaobišlo sa bez chýb a, žiaľ, bez tragických omylov. Využívajúc chyby jednotlivcov, revizionisti a antisocialistické sily v Československu postavili sám socialistický systém a jeho výsledky akoby mimo zákon, dokonca na pranier. Je to absurdné, ale je to tak. Niet sa potom čomu čudovať, že človek, ktorý žil v tridsiatych rokoch v neistote o každodenný chlieb, má dnes pevné zamestnanie, socialistický štát mu deti postavil na nohy, tento človek si chalupu prestaval na celkom slušný rodinný domček s ústredným kúrenim, príde po druhej či tretej popoludní z práce, dobre sa naobeduje, priloží koksu pod kotlík ústredného kúrenia, pospinká si, zapne televízor, povečeria v teplučkej izbe, podiškuruje - a po obligátnom otčenáši a pred spaním si pre každý prípad zanadáva na socializmus. Inžinier, ktorému rodičia by za masarykovskej republiky nemohli dať školu ani na celú veľkú násobilku, alebo v tom lepšom prípade by si mohol svoj diplom strčiť do vrecka a chytiť sa krompáča, tento inžinier, do ktorého socialistický štát investoval asi štvrť milióna korún, si o pár rôčkov, čo opustil školské lavice, žije v komfortne zariadenom byte, o rodičov sa starať nemusi, majú pomerne slušný dôchodok, on si v piatok skoro poobede nabali celú rodinku do auta a, fičúrsky manévrujúc medzi desiatkami áut, „hasi si to" na víkend na chatu — nonšalantne pritom nadávajúc na socializmus. To sú, pochopiteľne, prípady takých medzi nami, čo „nadávajú, a nevedia, čo činia". Medzi nadávajúcimi tvoria väčšinu. Naša strana pod novým vedením na čele so súdruhom Husákom vyvíja úspešné úsilie na rehabilitáciu hodnôt socializmu a rehabilituje aj gottwaldovskú orientáciu na prácu strany medzi masami zhutněná do hesla „Čelom k masám". Súčasťou tejto orientácie bola známa zásada: Budujeme socializmus s takými ľuďmi, akých máme. V praktickej aplikácii sa potom zrejme pozabudlo na mimoriadne akčný obsah tejto zásady, že totiž tých ľudí, čo sú tu, musíme my, komunisti, získať pre socializmus. Leninskému štýlu práce strany medzi masami je totiž cudzia tak predstava o automatickom a „uvedomelom" prechode más na pozície politiky strany, ako aj legenda o nezměnitelnosti ich postojov. Konkrétna prax socialistickej výstavby spojená s cieľavedomou, rozumnou, serióznou a sústavnou politickou a ideovo-výchovnou prácou medzi pracujúcimi, je obrovskou silou a mocnou zbraňou komunistickej strany, akou nemôže disponovať nijaká buržoázna strana, nijaká buržoázna propaganda. To je tiež veľký odkaz februára 1948 aj našim dňom. Je potešiteľné konštatovať, že ho nachádzame v dokumentoch, ktorými sa Ústredný výbor strany obrátil na členov strany k XIV. zjazdu KSČ a na všetkých čestných ľudí krajiny k Sfi. výročiu založenia Komunistickej strany Československa. ANTON ŠTULRAJTER