Nové Slovo, leden-červen 1971 (XIII/2-25)

1971-02-25 / No. 8

Na margo týždňa miľän mit ö sinka Nemožno inak, ako konštatovať, že súčasná orientácia práce straníckych a štátnych orgánov a] ich predstaviteľov je mimo­riadne pozitívna. Ak prelistujeme periodiká za uplynulý týž­deň, lahko zistime, že z tohto smeru nevybočuje ani politické a hospodárske dianie na Slovensku. V uplynulom týždni hostila Bratislava milého a vzácneho hos­ta, predsedu Federálneho zlu.miaž.leoia prof. log. Dalibora Ha nesa, ktorý navštívil primátora hlavného mesta Slovenska Ing. Ladislava Martináka. Na prijatí sa zúčastnili predstavitelia stra­níckych a mestských organizácií. Na tomto stretnutí sa hovo­rilo v podstate o známych veciach. Čakatelov na byty však ne­sporne potešt, že v krátkom čase sa začne na pravej strane Du­naja s výstavbou takmer 50 tisíc bytov, kde nájde domov okolo 150 tisíc obyvateľov. Nemenej potešítefná je veľká iniciatíva Bratislavčanov k 50. výročiu vzniku KSČ a pred XIV zjazdom strany — hodnota doteraz prijatých záväzkov predstavuje už 90 miliónov korún. Nemenej významná bola prítomnosť podpredsedu Federálnej vlády Ing. Jána Gregora medzi bratislavskými novinármi. Obo­známil Ich s politickou a hospodárskou problematikou, ktorú rieši federálna vláda, ako aj s jej plánom práce na prvý pol­rok t. r. Tento plán, rovnako ako plán slovenskej národnej vlá­dy, vychádza predovšetkým z uznesení decembrového pléna ÜV KSČ a kumuluje úlohy na jeho plnenie. Pôjde najmä o upev­ňovanie socialistického štátu, ieho organizátorských a výchov­ných funkcii. Zvláštnu pozornosť bude zameriavať federálna vláda na dôsledné uskutočňovanie zákonov o čiastkových úpra­vách federatívneho usporiadania štátu Novozriadené orgány by mali už v čo najkratšom čase začať svoju konkrétnu riadiacu činnost, a to tak, aby sa naša federácia dale) zdokonaľovala a upevňovala. Najväčšiu pozornosť však sústredí federálna vláda na eko­nomický úsek. Tu pôjde najmä o realizáciu národohospodár­skeho plánu na rok 1971, prípravu plánu na rok 1972 a bude sa zaoberal aj materiálmi na prípravu piatej päťročnice. Pred­tým však treba vyriešiť základné problémy v investičnej vý­stavbe, návrh prestavby miest, koncepciu rozvoja automobiliz­mu, spojov, špecializáciu a kooperáciu výroby so socialistickými, štátmi na úseku petrochémie, strojárstva, pri ťažbe surovín, preprave zemného plynu atd. V tom istom čase sa zišla na svoje riadne plenárne zasadnu­tie aj vláda SSR. Rovnako ako v minulosti, aj tentoraz prero­kovala rad závažných otázok, okrem iného aj výsledky výsku­mu pracovného prostredia vo vybraných priemyselných závo­doch na Slovensku. Rozoberme si detailnejšie niektoré aspek­ty tejto problematiky, pretože — ako sa ukáže — ak mienime skutočne dotiahnuť nielen politickú, ale a) hospodársku konso­lidáciu v štáte do konca, bude treba urobiť ešte veľký kus prá­ce a) v tomto smere. Výsledky výskumu pracovného prostredia vo vybraných prie­myselných závodoch na Slovensku sú v podstate rozborom a hodnotením nedostatkov v uvedenom smere, ktoré boli predme­tom kritiky aj na Januárovom a februárovom pléne GV KSč a KSS k ekonomickým otázkam lanského roku. Prieskum ukázal, že pracovné prostredie v strojárskom, kon­fekčnom a potravinárskom priemysle je nevyhovujúce. Štatis­tickým zisťovaním dospeli špecialisti k poznatku, že v skúma­ných 194 závodoch pracovalo vyše 52 percent robotníkov v ne­vyhovujúcom prostredí. Pravda, a) keď sociálne a hygienické zariadenia netvoria základ pracovného prostredia, resp. sú iba jednou z jeho zložiek, ukázalo sa, žiaľ, že čo do množstva síce ich počet zodpovedá predpisom, no horšie Je to už po stránke kvalitatívnej. Závažné Je tiež konštatovanie, že vinou nevyhovu­júce] úrovne pracovného prostredia rastie počet pracovných úrazov relatívne rýchlejšie ako počet robotníkov. Pre ilustráciu a na podporu úsilia slovenskej národne] vlády o zlepšenie pracovného prostredia uvedieme niekoľko negatív­nych ekonomických dôsledkov z roku 1968. V tomto, aj inak veľmi neblahom roku nás iba úrazovosť stála 25,5 milióna ko­rún vyplatených ako náhrada na odškodnom, národohospodár­ska strata spôsobená smrteľnou úrazovosťou vyskočila na 474 miliónov korún a 397 miliónov činili straty vo výrobe v dô­sledku pracovnej neschopnosti pre pracovné úrazy. Pravda, to nie sú všetky faktory, lebo ekonomické dôsledky pracovnej úrazovostí stáli úhrnné našu spoločnosť 1,13 miliardy korún. Napriek tomu, že peniaze sú najzrozumiteľnejším a aj naj­tvrdším přesvědčovacím prostriedkom, nemožno pre nevyho­vujúce pracovné prostredie v slovenských fabrikách zanedbať ani dalšie skutočnosti, ktoré negatívne ovplyvňujú produktivi­tu a produkciu. S uvedeným výskumom súčasne prebiehajúci sociologický prieskum ukázal súvislosť medzi povahou pracov­ného prostredia a vzťahom fudf k práci na pracovisku, preja­vujúcou sa vypukle najmä v starostlivosti o ženy a mládež. Do­konca odhalil mnohé príčiny fluktuácie pracovných síl — o ich nedostatku sa netreba azda opäí zmieňovať — koreniacich naj­mä, alebo tiež v nedostatočne vybavenom pracovnom prostredí. Nepovažujte za zbytočnosť, ak v tomto komentári opätovne pripomíname, že prvoradým ciefom nášho spoločensko-ekono­­mického zriadenia Je utvárať dokonalé a humánne pracovné prostredie pre pracujúcich, rovnako a) identické podmienky práce, ktoré nie sú iba problémom sociálnym, ale čoraz viac problémom ekonomickým. V hodine dvanáste] sa teda pripra­vuje zhodnotenie účinnosti hmotne] zainteresovanosti podnikov na stave a vývoji pracovnej úrazovosti a návrh ekonomických stimulov na zvýšenie protiúrazovej prevencie a zníženie pra­covnej úrazovosti. Sme presvedčení, že iniciatíva, ktorú v tomto smere vyvíja vláda SSR, Je veľmi správna. Domnievame sa však, že v tomto smere nepostačí iba dostatočná výroba osobných ochranných prostriedkov, vzduchotechnických zariadení slúžiacich na zlep­šovanie pracovného prostredia, výuka a školenie o bezpečnos ti práce. Rovnako nepostačí, ak sa problémom bude zaoberal čo ako pozitívne Iba samotná vláda, a naproti tomu rezorty, vedenia podnikov, závodní lekári, ale a] samotní pracujúci sa budú pasívne prizerať. « Naša pomoc straníckemu vzdelávaniu K tretej téme straníckeho vzdelávania — prehlbif vedúcu úlohu strany v ekonomike — pripravili sme na pomoc študujúcim osobitnú 8-stránkovu prílohu v budúcom 9. čísle Nového slova, ktoré vyjde 4. marca t. r. V prílohe uverejníme tieto materiály: M. BENO: Poňatie a metodika III. témy, J. BOBOTA: Uplatňovanie práva kontroly a zodpovednosť komunistov za plnenie úloh, J. HVORECKÝ: Základné smery a ciele hospodárskej poli­tiky strany, J. NESVADBA: Komplexná socialistická racionalizácia, M. FRE­­MER: Napriek chybám rozvoj socialistickej ekonomiky, J. GRÁČ: Spolupráca robotníckej triedy a technickej inteligencie, M. BEŇO: Socialistický inter­nacionalizmus a hospodárska politika KSČ. O starých a osamelých Veľmi správne Je, že slovenské štátne orgány sa systematicky zapo­dievajú a) predtým prijatými opa­treniami. Príkladom takéhoto postu­pu Je nedávne rokovanie vlády SSR o starostlivosti o starých a osame­lých občanov. Zásadné opatrenia na prehĺbenie a skvalitnenie stavu a rozvoja sociálne) starostlivosti o týchto občanov prijala pred štyrmi rokmi vtedajšia vláda čs. unitárne­­ho štátu. Nemienime hodnotiť, či sa urobilo v tomto smere veľa a či málo, napriek tomu však musíme konštatovať, že sa dosiahlo iba ur­čité zlepšenie: zvýšil sa o. i. počet zaopatrených osôb, vzrástli náklady na sociálnu starostlivosť, zlepšila sa vybavenosť v domovoch dôchod­cov. Vieme, že najmä v posledných ro­koch mala naša spoločnosť mnohé naliehavejšie problémy, avšak to by nemalo byť ospravedlnením, ak sme v čo aj jedinom prípade zanedbali svoje povinnosti voči tým, ktorí rov­nako svojou prácou prispeli k po­vzneseniu úrovne národa a štátu. Žiaľ, doteraz sa nepodarilo zariadiť všetko tak, aby rozsah a úroveň slu­žieb plne uspokojovali súčasné po­treby starých a osamelých občanov. Pravdou je, že naša spoločnosť urobila v sociálnych veciach oveľa viac, ako v iných krajinách na svete. Zamyslime sa však, či nemohla, resp. či nie Je v Jej úmysle urobiť ešte viac. Nemáme tu na mysli iba penia­ze. Ide aj o spoločenské podmienky existencie týchto občanov, ktorí by mali prežívať Jeseň života čo najpo­kojnejšie a bez ťažkostí. Je to však možné? Zrejme nie. Veci na starých, najmä chronicky chorých občanov značne vplývajú ťažkosti s bývaním, problémy so stravovaním, kúrením, lekárskym ošetrením, ale azda nad všetko ostatné pôsobí na nich de­presívny pocit izolovanosti od spo­ločnosti. Známe sú tiež prípady — a to Je skutočne vážny problém — ked sú spomínaní občania diskriminovaní pri prideľovaní bytov. Tu nielenže s nimi niekedy zaobchádzame akoby medzi nás nepatrili, ale ked už ináč nemožno, celkom pokojne pripus­tíme, aby im bol pridelený, naprí­klad byt horšej kvality. Sociálnu starostlivosť o týchto občanov vykonávajú národné výbo­ry, okrem komplexných služieb v ústavoch sociálnej starostlivosti, a to v najrozmanitejších formách. Ze to všetko však nestačí, o tom svedčí aj skutočnosť, že vláda uložila príslušným ministrom vypracovať pre spomínaných občanov zásady a formy poskytovania zdravotne] sta­rostlivosti, koncepciu bývania a ná­rodným výborom, ako aj spoločen­ským organizáciám všetkých stupňov venovať zvýšenú pozornosť starým a osamelým občanom. -oto Rozhodnutie nesporne správne. ; -ojVieme však, že od uznesenia k Jeho realizácii býva pričasto veľmi kom­plikovaná a dlhá cesta... PETER ZRINSKI päťdesiatnici PAVOL BERTA Má dar, bez ktorého nemôže byt novinár: zvedavosť. Pozná každého a pozná sa s mnohými — osobne, všetka vie a vie o každom a o všetkom. Budú raz z toho memoá­re! Mohol byť matematikom — a dobrým. Mohol by byť od zajtra historikom — a dobrým. Mohol by byt filozofom, sociológom, literár­nym vedcom, keby ho nezaujímala aj matematika, aj história, aj filo­zofia, aj sociológia, aj literárna veda a navyše a rovnako všetko ostatné, čim človeka zavaruje toto objemné storočie. Chcel byt chemikom a upísal sa novinárstvu. Povolaniu, ktoré po­dľa štatistiky stravuje človeka viac než haniclvo. Bunčák o ňom hovorí, že je grófsky syn — to rohí jeho tvár. Je synom roľníka východosloven­skej nížiny nielen pôvodom ...; ale to nemá byt hodnotenie života ani politické, ani pracovné, tým me­nej životopis, len zastavenie ako na prestupnej zastávke, pripome­nutie, že je tu jubileum. M. Š. IMRICH ZALUPSKÝ O svedomitých novinároch sa hovort, že ich pracovný čas sa nikdy nekonči. Dokonca ich vraj prenasledujú sny, čo, ako a kedy urobit pre noviny. Ak by sme chceli túto večnú pracovnú akti­vitu poprieľ u niektorého konkrét­neho novinára, rozhodne sa to ne­podar! v prípade Imra Zalupského, najnovšieho päťdesiatnika medzi členmi redakcie Nového slova. Ked si už Imro Zalupský chce naozaj niekedy oddýchnuť, tak je to iste pri nejakom slovníku. Práve sa bol doučil niektorú cudziu reč a už zasa zistil, že ešte nevie — povedzme — po ugandsko­­urundsky. Potom nie je ani čudné, že pokojne siahne po tlači v akej­koľvek svetovej alebo nesveto­­vej reči, aby si pozrel, čo sa v tej­­ktorej krajine robi. Tomuto koníč­ku I. Zalupského aj vďačíme, že sa napríklad hned po II. svetovej vojne v preklade zoznámili japon­skí i čínski čitatelia s mnohými významnými dielami našej litera­túry. Taký je I. Zalupský aj pri pestovaní rastlín v kvetináčoch na balkóne, ale najmä v redakčnej práci. Co iné mu Žeíaf, ako to — ImFo, dlho vydrž na svojich ko­níčkoch! O. M. Na deň víťazstva pracujúceho ľudu (Dokončenie z 1. str.) pitdlu - aj záujmy podnikateľov cel­kom veľkých a celkom súkromných. Tak isto mala táto „nová moc" chrá­niť záujmy tejto elity proti konkrét­nym záujmom pracujúceho ľudu, pre začiatok napríklad tak, že existujúce problémy československej ekonomiky chcela riešiť na úkor pracujúceho človeka, na začiatok iba neprimera­nými, priam astronomickými rozdiel­mi v príjmoch, potom nezamestnanos­ťou, blahosklonnou možnosťou „slo­body“ robotníctva vandrovat' za chle­bom po celom svete a tak ďalej a tak podobne. A tak isto mala táto „nová moc" v pláne revokovat tak­povediac ústavnou cestou nielen február 1948, ale aj výsledky druhej svetovej vojny. A to v celkom pres­ných triednych väzbách. Rozbiť spo­jenectvo so Sovietskym zväzom a s ostatnými socialistickými krajinami a cez prechodné štádium neutrality preplaviť Československo na oceán „západnej civilizácie". Prvé dve dej­stvá tejto hry o Československo boli rozohrané, úvodom k tretiemu v súvislosti s nimi mala byt „nevy­a hnutná dolárová pôžička". Vráťme sa k otázke politickej moci, k otázke v súvislosti s februárom 1948 i s našou prítomnosťou takej aktuálnej. Vydobytie politickej moci nie je ko­nečným ani samoúčelným cieľom ro­botníckej triedy a komunistickej stra­ny. Je len bezpodmienečným predpo­kladom, aby robotnícka trieda pod vedením komunistickej strany a vo zväzku s družstevným roľníctvom a in­teligenciou mohla splniť svoje histo­rické poslanie, vybudovať komunistic­kú spoločnosť, spoločnosť skutočnej slobody, blahobytu a duchovného bo­hatstva. Je to úloha nesmierne nároč­ná ú dlhodobá. Na tejto ceste urobi­lo socialistické Československo obrov­ský kus práce. Uskutočnilo hlboké a revolučné zmeny v sociálnopolitickej štruktúre spoločnosti. Zhodnotilo a rozmnožilo jej materiálne i duchovné bohatstvo. Sociálne, politické a eko­nomické postavenie pracujúceho ľu­du v našej krajine sa zmenilo takým podstatným spôsobom, že objektívne­mu pozorovateľovi musí masarykovská republika pripadať ako zaostalý kraj z iných svetadielov, ak nie priam z minulých storočí. Napriek tomu, že Československo je krajina skôr menšia než väčšia, napriek tomu, že útroby našej prekrásnej zeme sá skôr chu­dobné než bohaté na suroviny, ktoré sú živiteľkami moderného hospodár­stva našej doby, zachytili sme v mno­hých smeroch trend najvyspelejších štátov a vytvorili základňu, ktorá pri múdrom riadení našich spoločenských a ekonomických záležitosti môže byt solidnou štartovacou plochou k oprav­dovému rozkvetu našej socialistickej vlasti. Výsledky možno doložiť nesči­­selnými štatistikami. Bola to cesta nová, nezaobišlo sa bez chýb a, žiaľ, bez tragických omylov. Využívajúc chy­by jednotlivcov, revizionisti a anti­­socialistické sily v Československu postavili sám socialistický systém a jeho výsledky akoby mimo zákon, dokonca na pranier. Je to absurdné, ale je to tak. Niet sa potom čomu čudovať, že človek, ktorý žil v tri­dsiatych rokoch v neistote o každoden­ný chlieb, má dnes pevné zamestna­nie, socialistický štát mu deti postavil na nohy, tento človek si chalupu prestaval na celkom slušný rodinný domček s ústredným kúrenim, príde po druhej či tretej popoludní z prá­ce, dobre sa naobeduje, priloží koksu pod kotlík ústredného kúrenia, po­­spinká si, zapne televízor, povečeria v teplučkej izbe, podiškuruje - a po obligátnom otčenáši a pred spaním si pre každý prípad zanadáva na so­cializmus. Inžinier, ktorému rodičia by za masarykovskej republiky nemohli dať školu ani na celú veľkú násobil­ku, alebo v tom lepšom prípade by si mohol svoj diplom strčiť do vrecka a chytiť sa krompáča, tento inžinier, do ktorého socialistický štát investo­val asi štvrť milióna korún, si o pár rôčkov, čo opustil školské lavice, žije v komfortne zariadenom byte, o ro­dičov sa starať nemusi, majú pomerne slušný dôchodok, on si v piatok skoro poobede nabali celú rodinku do auta a, fičúrsky manévrujúc medzi desiat­kami áut, „hasi si to" na víkend na chatu — nonšalantne pritom nadáva­júc na socializmus. To sú, pochopiteľ­ne, prípady takých medzi nami, čo „nadávajú, a nevedia, čo činia". Me­dzi nadávajúcimi tvoria väčšinu. Naša strana pod novým vedením na čele so súdruhom Husákom vyvíja úspešné úsilie na rehabilitáciu hodnôt socializmu a rehabilituje aj gottwal­­dovskú orientáciu na prácu strany medzi masami zhutněná do hesla „Čelom k masám". Súčasťou tejto orientácie bola známa zásada: Bu­dujeme socializmus s takými ľuďmi, akých máme. V praktickej apliká­cii sa potom zrejme pozabudlo na mimoriadne akčný obsah tejto zása­dy, že totiž tých ľudí, čo sú tu, musí­me my, komunisti, získať pre socia­lizmus. Leninskému štýlu práce strany medzi masami je totiž cudzia tak predstava o automatickom a „uvedo­melom" prechode más na pozície poli­tiky strany, ako aj legenda o nezmě­nitelnosti ich postojov. Konkrétna prax socialistickej výstavby spojená s cieľavedomou, rozumnou, serióznou a sústavnou politickou a ideovo-vý­­chovnou prácou medzi pracujúcimi, je obrovskou silou a mocnou zbraňou komunistickej strany, akou nemôže disponovať nijaká buržoázna strana, nijaká buržoázna propaganda. To je tiež veľký odkaz februára 1948 aj na­šim dňom. Je potešiteľné konštatovať, že ho nachádzame v dokumentoch, ktorými sa Ústredný výbor strany ob­rátil na členov strany k XIV. zjazdu KSČ a na všetkých čestných ľudí kra­jiny k Sfi. výročiu založenia Komunis­tickej strany Československa. ANTON ŠTULRAJTER

Next