Nové Slovo, červenec-prosinec 1973 (XV/27-52)
1973-11-08 / No. 45
(DokonCenie z 1. str.j kritizujú aj nedostatky v riadení poľnohospodárskej výroby miestnymi, ale aj vyššími orgánmi a ťažkajú si na miestne služby. Často sa dožadujú dôslednejšie uplatňovať zákony pri ochrane a upevňovaní verejného poriadku. Na Mestkom národnom výbore v Trenčíne viedol verejnú stranícku schôdzu jeho podpredseda ján Grafika. Ako nás informoval pred jej otvorením, funkcionári aj poslanci národného výboru sa dobre pripravili na pripomienky obfianov, pretože mali bohaté podklady z agitafiných dní a z pohovorov agitafiných dvojíc v rodinách koncom októbra t. r. v meste. Agitátori konštatovali, že rodiny, ktoré navštívili, žijú na pomerne vysokej úrovni, v kultúrnom prostredí, sú spokojní s bytmi aj so sídliskom (Sihof), so svojou prácou aj zárobkami. Pochvaľujú si životné prostredie, školu na sídlisku, nápravnú telesnú výchovu, starostlivosť štátu o rodinu a mladé manželstvá. Občania majú súčasne niektoré pripomienky, ktorých vyriešenie by prispelo k vyššej spokojnosti obyvateľstva, k lepšiemu využitiu pracovného Času a k zlepšeniu medziľudskýchv zťahov. Napríklad dožadujú sa včasné a po celý deň zásobovať kvalitným chlebom a pečivom, rozšíriť sortiment mäsa a zeleniny, v sídlisku 91hoť zriadiť namiesto bufetu, ktorý je na veľmi nízkej úrovni, cukráreň a predajňu polotovarov, zabrániť znečisťovaniu Váhu prítokmi, rozšíriť styk poslancov a členov občianskych výborov s voličmi... K poslednej pripomienke nám súdruh Grafika povedal: „To máte tak, niekomu stačí stretnúť sa so svojím poslancom, alebo funkcionárom dva razy do roka, inému nie. My sa však neskrývame, dvere k funkcionárom a poslancom národného výboru nie sú nikdy na kľúč zatvorené. Prijímame občanov, vybavujeme záležitosti k ich spokojnosti...“ Na verejnej straníckej schôdzi na MsNV v Trenčíne sa hovorilo najmä k plneniu volebného programu, ktorý po voľbách v roku 1970 prijal novozvolený národný výbor. Konštatovalo sa, že hybnou silou realizácie volebného programu je rozvoj socialistického súťaženia, aktívna práca poslancov, občianskych výborov, pracovná iniciativa občanov a najmä dobrá spolupráca so závodmi, organizáciami, armádou, školami a ufiilišťami nachádzajúcimi sa na území mesta. Napríklad v rozvoji komunálnych služieb — ktorý obyvateľstvo zvlášť pozorne sleduje — sa majú v Trenčíne čím pochváliť. Koncom roku 1972 odovzdali do prevádzky kameno-sochársku dielňu, tento rok začali v rámci akcie Z s výstavbou automatickej umývacej linky pre osobné vozidlá, objekt je už pod strechou a zvyšuje vykonať už len niektoré remeselnícke práce. Pokiaľ ide o obchod a cestovný ruch, nemožno ešte povedať, že by bolo všetko bez problémov, na druhej strane nemožno nevidieť nový obchodný dom Prior, ktorý otvorili pri príležitosti 29. výročia SNP a ktorý značne zlepšil zásobovaciu situáciu v Trenčíne a v jeho spádovom území. V meste sa o poznanie zlepšilo poskytovanie ambulantných zdravotníckych služieb, zvýšil sa počet zdravotníckych obvodov o tri a počet zubných ambulancií vzrástol zo šesť na osem, pričom vytvorili dalších šesť zubn'oh ambulancií pre školskú mládež. Občania si veľmi pochvaľujú zavedenie zubnej pohotovostnej služby, ktorá bola v meste zanedbaná a o ktorej sa hovorilo pri každej príležitosti. V Trenčíne sa mnoho robí pre ozdravenie pracovného a životného prostredia. Jednou z ciest je budovanie mestskej zelene a plynofikácia kotolní na tul.é palivá. Druhou cestou je iniciatíva občanov na sídliskách, ale najmä školskej mládeže. Veľmi dobrý zvuk má súťaž o najupravenejší obvod školy medzi trenčianskymi ZDŠ. Najúspešnejšie si v minulom období počínala škola na ulici Petra Bezruča. Veľmi dôležitou a nevyhnutnou formou výstavby verejno-prospešných zariadení v Trenčíne je akcia Z. Výsledky, ktoré sa v tejto oblasti v posledných troch rokoch dosiahli, svedčia o aktivite a obetavosti Trenčanov, predovšetkým mládeže. V investičnej časti akcie Z sa realizovalo celkom 29 akcií. V neinvestičnej časti vo verejno-prospešných prácach za pomoci občanov, škôl, armády a závodov sa vytvorilo dielo v hodnote 54 miliónov korún. Vybudovali sa nové cesty, chodníky, detské a športové Ihriská, vysadili sa tisíce stromčekov, okrasných kríkov a kvetín. Už pred verejnými straníckymi schôdzami — a diskusia na nich to plne potvrdila — sa ukázalo, že potreby mesta na viacerých úsekoch prerástli rámec volebného progra mu. Preto budú v Trenčíne volebný program spresňovať o nové úlohy, pričom rátajú s ešte vyššou iniciatívou poslancov, aktivitou občanov a s lepšou spoluprácou so závodmi, školami a učilištami, lebo len takýto štýl a metódy práce môžu priniesť želateľné výsledky. Aj žilinské divadlo bolo minulý týždeň dejiskom verejnej straníckej schôdze, spojenej s pohovormi s občanmi. Funkcionári mestských straníckych a štátnych orgánov, spoločenských organizácii, poslanci, aktivisti národných výborov, členovia občianskych výborov i prostí občania privítali medzi sebou tajomníka ÚV KSS Ing. M. Hruškoviča. V prejavoch, ktoré na tejto verejnej straníckej schôdzí odzneli, ale aj v diskusii súdruhovia zhodne konštatovali, že Žilina nikdy predtým nezaznamenala taký veľký rozmach ako v tejto päťročnici. Mesto neustále rastie a rozvíja sa po každej stránke. V tomto zmysle by sme mohli spomenúť počet obyvateľstva, pracovné príležitosti, zdravotníctvo, školstvo, dopravu atd. Výsledky prvej polovice tejto päťročnice sú v Žiline dôkazom toho, s akou vážnosťou a zodpovednosťou pristupovali komunisti aj nepartajni k plneniu línie XIV. zjazdu, k plneniu volebného programu Národného frontu v meste. Najvýznamnejšou oblasťou volebného programu je investičná výstavba. Ved! do konca päťročnice sa realizujú na území mesta práce a dodávky v hodnote zhruba dva a pol miliardy korún. Táto suma je určená na další rozvoj výroby, bytovú výstavbu a na rozvoj terciárnej sféry. S uspokojením prijali prítomní informáciu, že za polovicu päťročnice realizovali z týchto prostriedkov v meste takmer polovicu. Pravda, aj v Žiline majú s investičnou výstavbou svoje špecifické problémy. Nie všade sú s ňou spokojní. Plán sa neplní v stavebných prácach, v terciárnej sfére a v komplexnej bytovej výstavbe — napriek určitému zlepšeniu — zaostáva občianska a technická vybavenosť sídlisk. A ked je už reč o bytovej výstavbe, treba povedať, že v meste sa má postaviť všetkými formami asi tritisíc päťsto bytov. Za úspech v tomto smere možno označiť skutočnosť, že z plánovaného počtu bytov na piatu päťročnicu ukončili v Žiline doteraz 56,2 pere. Už sme spomínali, že za bytovou výstavbou zaostáva technická a občianska vybavenosť sídlisk. Tejto problematike venovali prítomní značnú pozornosť. Ved nepriaznivá situácia je na všetkých sídliskách, kde sa bytové objekty dokončili v predchádzajúcich rokoch a v plnom rozsahu sa užívajú. Kritické slová padali na adresu tých, ktorí sú zodpovední za túto oblasť najmä na sídliskách Hliny a Vlčince. Stav je taký, že na niektorých rozostavaných prácach sa vôbec nepracuje, alebo len s malou Intenzitou. Lepšia nie je ani situácia v individuálnej bytovej výstavbe, najmä ■v jej technickej vybavenosti. Značné ťažkosti spôsobuje zaostávanie územnoplánovacích podkladov. Preto v budúcich rokoch bude nepriaznivo ovplyvnená individuálna bytová výstavba, vo vybraných lokalitách v Budatíne, Považskom Chlmci a na Rosinkách. Len v lokalite v Bánovej sa budujú potrebné ižninierske siete. Na verejnej straníckej schôdzí sa veľa hovorilo tiež o rozvoji služieb pre obyvateľstvo. Podniky miestneho hospodárstva, výrobné družstvá, štátny a družstevný obchod zabezpečujú neustále rastúce potreby a požiadavky občanov, vyvíjajú veľké úsilie, aby stanovený rast služieb, zhruba o 30 pere. v rokoch piatej päťročnice, dodržali. Doterajšie výsledky ukazujú, že úlohy spomínané podniky prekračujú. No nielen to, ale zvyšujú aj celkovú úroveň poskytovaných služieb neustálou rekonštrukciou a modernizáciou jednotlivých prevádzok. Mnohé organizácie robia dobré meno Žiline aj na celoštátnych výstavách a súťažiach, kde boli ocenené ich výrobky a dobrá práca zamestnancov. V súvislosti s rozvojom motorizmu pamätal volebný program aj na progresívnejší rozvoj tohto druhu služieb. Žilinskí motoristi si veľa sľubujú od prevádzok, ktoré v meste vybudoval, alebo vybuduje a vybaví novými zahraničnými strojmi a zariadeniami podnik Mototrans. Množstvo zaujímavých faktov, ktoré sme sa dozvedeli na tejto schôdzí komunistov a občanov, by sme mohli uviesť z oblastí obchodu, zdravotníctva i školstva. Z priestorových príčin sa však sústredíme na vážny problém Žiliny, a to je neustály rast počtu dôchodcov a starostlivosť o nich. Od roku 1970 vzrástol počet dôchodcov v meste o 34 pere. To znamená, že dnes je každý siedmy občan mesta dôchodcom. Ked sa podrobnejšie zamyslime nad tým, ako si mladšie generácie plnia svoju povinnosť voči starším občanom, musíme konštatovať, že v Žiline je ich prístup skutočne statočný. Pritom nemáme na mysli len skutočnosť, že mesačne vypláca štát dôchodcom viac ako šesť miliónov korún. Treba povedať, že Mestský národný výbor v Žiline zriadil na oddych, rozptýlenie, ale aj stravovanie Klub dôchodcov v Sedláčkovom sade, kde sa usporadúvajú aj rozmanité kultúrne akcie. Okrem toho zaviedol národný výbor novú formu starostlivosti 0 prestarnutých a bezvládnych občanov bez príbuzenstva, ked rekonštruoval vykúpený obytný dom a zriadil tu lôžkovú časť s kapacitou 32 miest. Naša správa z verejnej straníckej schôdze by nebola úplná, keby sme nespomenuli iniciatívu a aktivitu občanov, poslancov, komunistov 1 nepartajných pri plnení volebného programu. V roku 1972 odpovedali Žilinčania na známu výzvu okresu Martin a mesta Banská Bystrica k štvrfstoročnici Februára a k 30. výročiu SNP. Ich celomestský záväzok sa sústreďoval na zlepšovanie životného a pracovného prostredia, rozvoj služieb pre obyvateľstvo, starostlivosť o kultúrno-výchovnú činnosť a podobne. Vo finančnom vyjadrení predstavoval hodnotu 30,5 milióna korún. Tento záväzok nielen úspešne splnili, ale aj o desať miliónov prekročili. Preto na roky 1973 a 1974 prijali nový celomestský záväzok predstavujúci hodnotu 46,8 milióna korún. Je orientovaný na budovanie akcií investičného charakteru, športových objektov, školských zariadení, vybudovanie symbolu priateľstva „Kosák a kladivo“ a na výstavbu požiarnej zbrojnice v Budatíne. Zvyšuje ešte dodať — a to v podstate charakterizuje celkové plnenie volebného programu v Žiline — že do setptembra t. r. splnili občania záväzok na 145 pere., pričom vytvorili hodnotu diela za 37,2 milióna korún a odpracovali 602 tisíc brigádnických hodin. MILAN MITOŠINKA V exteriéroch Východoslovenských strojární vo VSS v Košiciach bolo živšie ako inokedy. Množstvo pracujúcich očakávalo súdruha Viliama Šalgoviča, ktorého pozvali na svoju verejnú stranícku schôdzu. Jedáleň závodu, kde sa zišli, bola preplnená robotníkmi od frézok a sústruhov. Súdruha Viliama Šalgoviča najprv oficiálne privítal riaditeľ závodu Špeciálna výroba VSS a spolu s Jánom Korínkoim, členom výboru ZO KSS bo poinformovali o súčasnom plnení úloh plánu. Netajili sa ani s tým, že na niektorých úsekoch majú problémy. Vyplývajú najmä z toho, že chýbajú niektoré potrebné druhy materiálov a tiež dodávatelia a subdodávatelia meškajú. Pri týchto faktoch sa dala v sále spozorovať akási nespokojnosť. Robotníkov mrzelo, že kvôli iným meškajú. Potom sa prihlásil o slovo súdruh Viliam Šalgovič. Prihovoril sa robotníkom, pozdravil ich verejnú stranícku schôdzu a zaželal im v závere roka vela úspechov. Hovoril o tom, že verejné schôdze sú traaj díciou v systéme riadenia politických organizácií a v metódach práce strany. Tu oboznamujú pracujúcich s hlavnými úlohami, s politickou a hospodárskou situáciou, zjednocujú a mobilizujú úsilie pracovníkov za úspešnú realizáciu úloh plánu a záverov XIV. zjazdu KSC. Pripomenul, že sme vstúpili do druhej polovice realizácie päťročného plánu a všetci sme sa už presvedčili, že vytýčená línia je správna, úlohy reálne Potvrdením je a| dynamický rozvoj národného hospodárstva a k optimizmu nás oprávňuje aj skutočnosť, že úlohy prvého polroku 1973 sme prekročili. Národný dôchodok v ČSSR rástol rýchlejšie, ako predpisoval plán. Dosiahli sme rekordnú úroveň úrody. V tvorbe hmotných zdrojov v priemysle na Slovensku bola tiež väčšia dynamika, než ako to určoval plán. Objem výroby vzrástol o viac ako 8 pere. oproti tomu istému obdobiu minulého roka. Najrýchlejšie rástol v chemickom priemysle. Zlepšujú sa kvalitatívne ukazovatele. Rýchlejšie rastú aj výkony. To všetko je výsledkom statočnej a cieľavedomej práce miliónov robotníkov a principiálnej politiky, jej každodennej starostlivosti o našu ekonomiku. Pracujúci dôverujú politike strany, dokazujú to v socialistickom súťažení, zameriavajú sa na splnenie a prekročenie plánovaných úloh. Dosiahnuté výsledky nesmú priniesť sebauspokojenie. Úlohy rokov 1974 a 1975 sú náročné. Nemali by preto byť nedostatky vo včasnom dodávaní materiálov, ukončení investícii a podobne. Riešenie treba hľadať v iniciatíve ľudí. Mnohé sa dá takto riešiť. Príkladom sú súťažné kolektívy, ako napríklad kolektív súdruha Lukáča. Ale aj ďalšie. V závode nemáte problémy s využitím kapacít, aj kvalifikovaných pracovníkov je dosť. Ďalej súdruh Šalgovič hovoril o mládeži, o tom, že v závode je podstatná časť pracovníkov pod 30 rokov. Mládež má aj dnes svoje pole cti a slávy. Mladí ľudia sú vynaliezaví, môžu sa uplatniť v zlepšovateľskom hnutí, v socialistickom súťažení, na kultúrnom úseku, musia sa sústrediť na iniciatívne plnenie úloh tohtoročného plánu. Pomôcť môže každý, a aj keď sú úlohy náročné, sú splniteľné. Po úvodnom prejave sa rad radom prihlasovali o slovo diskutéři. Ladislav Šalata, vedúci BSP, vystúpil s presvedčením, že plán splnia, a sú odhodlaní, keď to bude treba, pracovať aj v predĺžených směnách a cez voľné soboty. Za stredisko 2220 prečítal záväzok, podľa ktorého znížia spotrebu náradia o 20 pere. a nepodarkovosť o 30 pere. Ladislav Ondrej hovoril o tom, že kolektív strediska 2231 je jednoliaty, že tu panuje vzájomná dôvera, spokojnosť. Usilujú sa aj o to, aby mladí zo závodu neodchádzali, aby sa im v kolektíve páčilo. Úlohy exportu do ZSSR splnia ešte pred koncom roka. Július Bobal zo strediska 2232 vyhlásil, že všetky úlohy splnia do 22. decembra. Chcú tak vytvoriť dobré podmienky a rozpracovanost pre nástup do roku 1974. Vyzval prípravné stredisko obrobně, aby dodávali dielce včas a kvalitné. Keď bude treba, sú odhodlaní pracovať v predĺžených směnách. Ladislav Szásy povedal, že na ich stredisku 2233 už tri kolektívy sú nositeľmi bronzového odznaku I. stupňa. Ďalší súťažia o titul BSP. Majú veľa problémov, lebo začali s novou sériovou výrobou, na ktorú nie je dosť materiálu. Treba urobiť rázne opatrenia, aby sa mohli s úlohami vyporiadat. Urobia maximum, čo je v ich silách. Posledný mostný diel odovzdajú do 5. decembra a už 30. novembra splnili všetky úlohy exportu pre ZSSR. Imrich Zeleňák, člen BSP zo strediska 2210, spomenul aj doterajšie úspechy a inciatlvu pracujúcich. Desiati bezplatne darovali krv. Odpracovali 600 brigádnických hodín pri výstavbe všešportového areálu. V práci sa im doteraz darilo. Majú tiež ťažkosti s materiálom. Budú pracovať aj cez voľný čas. Pre všetky závody podniku vyrobia dielce do 15. decembra. Jozef Ružička, predseda dielenského výboru ROH, navrhol prijať célozávodný záväzok, podľa ktorého chcú pracovnici špeciálnej výroby splniť plánované úlohy do 22. decembra tohto roku. Export do socialistických štátov zabezpečia už do 15. decembra. Budú dôsledne dodržiavať zásady hospodároosti a splnia všetky kvalitatívne ukazovatele plánu. Všetci pracujúci závodu Špeciálna výroba za prítomnosti súdruha Viliama Šalgoviča nadšene hlasovali za prijatie záväzku. Súdruh Šalgovič pri prehliadke závodu sa zaujímal aj o výmenníky tepla pre ZSSR, o jednotlivé časti xatogenačnej linky a iné výrobky. Vedúci strediska súdruh Jozef Albert poukazoval aj nové mobilné mosty, ktoré majú nosnosť až 50 ton. V závode vyrábajú zväčša len velkorozměrné zariadenia. Na záver ešte súdruh Viliam Šalgovič diskutoval s vedúcimi pracovníkmi závodu o niektorých otázkach organizácie práce a rozvoja špeciálnych druhov výrob v závode. ŠTEFAN KASSAY Živý záujem o veci verejné / Podmienky ako ešte nikdy Prezident ČSSR a predseda Štátnej rady Poľskej ľudovej republiky vysoko ocenili výsledky vzájomnej spolupráce medzi ČSSR a PĽR, realizované na základe záverov prijatých na januárovom stretnutí vedúcich straníckych a štátnych predstaviteľov — hovorí sa v komuniké o návšteve predsedu Štátnej rady PĽR prof. dr. Henryka Jablonského v ČSSR. — Vyjadrili presvedčenie, že vďaka úspechom, ktoré obe krajiny dosiahli pri výstavbe socializmu, sú ešte priaznivejšie možnosti realizovať uznesenia, smerujúce k ďalšiemu rozvoju spolupráce vo všetkých oblastiach v zmys• le záverov XXV. a XXVII. zasadania Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Za svojej návštevy závodov ZKĽ v Brne podčiarkol súdruh Jabloňski zásadný význam januárového stretnutia v Prahe, < ako aj stretnutia súdruhov Husáka a Giereka v septembri na Kryme: na týchto stretnutiach sa totiž dohodli spoločné strategické smery pre vzájomné čs.pofské hospodárske styky a prijal sa konkrétny plán všestrannej spolupráce medzi obidvoma bratskými stranami. Závody ZKL v Brne boli vhodnou tribúnou na zdôraznenie hospodárskej spolupráce medzi ČSSR a PĽR a rozširovanie kooperácie a špecializácie priemyselnej výroby, výhodnej pre obe strany; práve v čase návštevy predsedu Štátnej rady PĽR oslávili v ZKL vyprodukovanie desaťtisíceho traktoru Zetor 8011, vyrábaného v spolupráci s varšavským traktorovým závodom Ursus. Poľsko a Československo — vyhlásil súdruh Jabloňski — nemali nikdy v celej svojej histórii také výhodné podmienky na využívanie svojich hospodárskych, vedeckých a kultúrnych potenciálov pre spoločné blaho ako majú teraz. Jednotu názorov na všetky prerokúvané otázky dokumentuje aj záverečná komuniké, ktoré v závere obsahuje záväzok ČSSR a PĽR naďalej zo všetkých síl prispievať spolu so Sovietskym zväzom a ďalšími socialistickými krajinami k upevneniu jednoty a spolupráce socialistických štátov a medzinárodného komunistického a robotníckeho hnutia na základe princípov marxizmu-leninizmu a proletárskeho internacionalizmu, k posilneniu úzkeho zväzku socialistických krajín s národooslobodzovacím hnutím a všetkými protiimperialistickými silami sveta v boji za mier, pokrok, národnú nezávislosť a socializmus. (z) Tresty za obchodovanie s ľuďmi Ako je známe, odsúdil senát mestského súdu v Berlíne skupinu troch zločincov, ktorí sa zaoberali obchodovaním s ľuďmi, pašovaním občanov NDR do NSR a Západného Berlína. Obžalovaným v plnom rozsahu dokázali vinu, ktorú vo výpovediach aj priznali. Frankfurter Allgemeine o mužoch v pozadí celého obchodu napísali, že šéfovia osobná nepodstupujú žiadne riziko, pritom ale inkasujú za každú osohu od desať do dvadsať tisíc mariek a vstupujú do „akcie“ až potom, keď dostanú peniaze. „Žijú na veľkej nohe a vystupujú so siláckymi rečami. — Som na tomto úseku najväčší formát, ja nemôžem urobiť chybu, mne sa nemôže nič stať“ — vyhlásil jeden z nich, Západoberlínčan Löffler. Odsúdenie troch obžalovaných teda neznamená koniec zločinnej činnosti organizácií, ktoré pôsobia za priamej i nepriamej podpory oficiálnych miest Nemeckej spolkovej republiky, Západného Berlína, ako to priznávajú v senzačných „odhaleniach“ na stránkach buržoáznej tlače. Takéto porušovanie suverénnych práv NDR však nemôže a ani v budúcnosti nebude prechádzať bez spravodli- I vého potrestania. (alsl