Nové Slovo, leden-červen 1974 (XVI/1-26)

1974-01-03 / No. 1

NA MARGO ZaCtatkom posledne) dekády uplynulého roka zišla sa v Bratislava na svoju jedenástu schôdzku Slovenská národná rada. Po otvorení rokovania si poslanci najvyššieho slovenského zastupitelské­ho zborn pripomenuli tridsiate výročie podpísania Ceskoslovensko-sovietskej zmluvy o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci, ktorá sa stala aktom dejinného významu. K tomuto jubileu a k tridsiatemu výroCiu uzavretia Vianočnej dohody o SNR predniesol slávnostný prejav Cien predsedníctva Cv KSC, prvý tajomník GV KSS poslanec Jozef Lenárt. Potom pristúpili poslanci k prerokúvaniu vládneho návrhu zákona SNR o štátnom rozpočte SSR na rok 1974. Návrh vychá­dza z koncepcie a úloh hospodárskej politiky vy- ' týčenej XIV. zjazdom KSČ, pričom sa osobitne zameriava na ďalšie zvýšenie efektívnosti v celom národnom hospodárstve, v súlade s líniou vytýče­nou uzneseniami februárových a decembrových plén GV KSČ a OV KSS k ekonomickým otázkam. A Pri koncipovaní rozpočtu sa vychádzalo z dosia- |l| hnutých pozitívnych výsledkov vo vývoji ekono- f : miky v prvých troch rokoch piatej päťročnice, j| t najmä splnenia a prekračovania plánovaných | kvantitatívnych i niektorých kvalitatívnych úloh * štátneho plánu a štátneho rozpočtu. V rozpočte sa určujú náročné úlohy celkového zvyšovania J efektívnosti reprodukčného procesu v hospodár-^ skej sfére, splnenie ktorých si vyžaduje upevnenie , hospodárnosti, uplatňovanie komplexnej socialis­­tickej racionalizácie, poznatkov vedy a techniky, a* I cieľavedomosť a dôslednosť v investičnej politike. Zábezpekou splnenia vytýčených národných úloh je rozvíjajúce sa politické a pracovné úsilie, tvo­rivá iniciatíva pracujúcich. Na všetkých úsekoch aa prejavujú pozitívne výsledky socialistického súťaženia zlepšovateľského, novátorského a vyná­­lezeckého hnutia. Dosiaľ však pôsobia aj niekto­ré negatívne tendencie spomaľujúce rast ekonomi­ky. Sú to menovite nedostatky v investične) vý­stavbe v dodavatelsko odberateľských vzťahoch, v materiálovej spotrebe a zhospodárňovaní výroby. Rozpočet sa zameriava aj na odstraňovanie týchto nedostatkov, pričom ďalšie zvyšovanie efektív­nosti a rastu ekonomiky, vidí práve v týchto sme­roch. Treba zdôrazniť, že pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu SSR sa vychádzalo z celoštát­nej tvorby zdrojov tak, aby sa plánované potreby pokryli podľa rovnakých kritérií v odvetviach spoločenskej spotreby vo všetkých troch štátnych rozpočtoch a aby dochádzalo k zmierňovaniu ho­spodárskych a sociálnych rozdielov medzi ČSR a SSR. Základné zameranie a proporcie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu SSR na rok 1974 vychádzajú so zásady vyrovnanosti štátneho roz­počtu. V porovnáni s rokom 1973 najväčšiu dyna­mičnost majú vlastné príjmy, osobitne Odvody podnikov z hospodárskeho výsledku. To tiež okrem iného ukazuje na náročnosť zvyšovania efektív­nosti v hospodárstve riadenom vládou SSR, sleduje znižovanie rozdielov v rentabilite medzi podnikmi v ČSR a SSR a charakterizuje napätosť príjmov rozpočtu. Racionálne riešené je tiež financovanie investičnej výstavby. Návrh finančných potrieb nadväzuje na plánovaný hmotný objem investičnej výstavby a plán projektových prác. V súlade s cieľmi vytýčenými XIV. zjazdom KSČ a opatreniami vlády v Investičnej výstavbe, sleduje sa zníženie rozostavanosti, keď podľa plánu má mať rozosta­vanosť klesajúcu tendenciu. Tomuto cieľu slúžia aj finančné opatrenia na zamedzenie prekračova­nia rozpočtových cien stavieb a predlžovania le­hôt výstavby. A ešte niekoľko údajov zaujímajú­cich prostého občana. Financovanie kultúrnych a sociálnych opatrení z celospoločenských zdrojov je konkrétnym prejavom pôsobenia kultúrno vý­chovnej funkcie socialistického štátu. Výška a význam týchto výdavkov stúpa v súlade s proce­som ,budovania vyspelej socialistickej spoločnosti. Ide napokon o realizáciu uznesení XIV. zjazdu KSČ a zjazdu KSS, v ktorých sa kládol dôraz na vyvá­ženosť všetkých stránok životnej úrovne vrátane celkového zlepšenia životného a pracovného pro­stredia, upevňovania sociálnych istôt a rozvoja tých prvkov v spoločnosti, ktoré posilňujú socia­listický spôsob života. Tak napríklad v tomto roku sa predpokladá vynaložiť na kultúrne a sociálne opatrenia vyše 28 miliárd korún. Inými slovami, z celospoločenských zdrojov dostane nepriamo každý občan v SSR prostriedky v sume 8150 ko­rún, čo je oproti vlaňajšku viac o 342 korún. Na dôchodkové zabezpečenie vynaloží spoločnosť osem miliárd, na nemocenské poistenie takmer 6 miliárd, celkové neinvestičné výdavky na školstvo dosiahnu sumu 5,8 miliárd korún — vyjadruje sa nimi komplexná starostlivosť štátu o rozvoj tohto významného odvetvia, ktoré plní náročné úlohy pri socialistickej výchove mládeže. Celkové ne­investičné výdavky na zdravotníctvo dosiahnu Bumu 4,38 miliárd korún. Peniaze sú orientované najmä na skvalitnenie a zlepšenie ambulantných zdravotníckych služieb a dobudovanie uceleného systému vyšetrovacích a liečebných zložiek. Skva­litňovanie zdravotníckych služieb sa prejaví aj v zavádzaní nových liečebných postupov, moder­nej liečebnej techniky a účinnejších liekov. ftalším z bodov programu rokovania SNR bolo prerokúvanie návrhu zákona SNR o Matici slo­venskej, ktorý uviedol spravodajca poslanec Vla­dimír Mináč. Zdôvodnil potrebu prijať nový zákon, spresňujúci postavenie, náplň činnosti aj spôsob riedenia tejto význnmnej národnej kultúrnej in­štitúcie. Plénum SNR po obsiahlej rozprave ná­vrhy zákonov SNR o štátnom rozpočte a o Matici slovenskej Jednomyseľne schválilo. MILAN MITOSlNKA t JEDINÄ OTÄZKÄ Ako dlho vystačíme s našimi zásobami ropy? Odpovedá: Ing. RUDOLF SE­­BlK, vedúci oddelenia bydroge­­načoýcb procesov, Výskumný ústav pre ropu a uhľovodíkové plyny Určite do budúceho tisícro­čia, ak berieme do úvahy ropu sibírsku. S vlastnými zásobami by sme sotva udržali v pohybe náš priemysel, hoci posledné správy o objavení nového ložis­ka hodonínskej ropy sú veľmi priaznivé. V celosvetovom me­radle sa v uplynulom roku vy­ťažilo a spracovalo asi 2,8 mi­liardy ton ropy. To znamená, že po uhlí Je ropa najvýdatnej­ším zdrojom energie a chemic­kých surovín, ba v porovnaní s uhlím je to surovina oveľa ušľachtilejšia. Na začiatku tohto storočia boli hlavnými zdrojmi ropy u nás Hodonín a Gbely, väčšie množstvá sa však dová­žali z Rakúska, z poľskej Bo­­ryslawi, Venezuely a z vtedaj-lej Perzie. Naftársky priemysel bol vtedy, pravda, výlučným majetkom cudzích firiem — an­glických, amerických, rakús­kych a nemeckých. Kolínska a pardubická rafinéria patrili napr. americkej Vacuum Oil Company, Ostrava zase Rakús­kej spoločnosti atď. Po znárodnení sa stal hlav­ným dodávateľom ropy pre Československo bratský Soviet­sky zväz so svojimi nevyčerpa­teľnými zásobami. V prvej eta­pe prevládala ropa saratovská a venezuelská La Rosa. Postu­pom času sa u nás stáva so­vietska ropa hlavným a dnes aj výlučným zdrojom pre prie­mysel. Prichádza k nám ropo­vodom Družba z volžsko ural­skej pafivy. Zásoby sa však zmenšili, preto Sovietsky zväz otvára nové, Iba nedávno obja­vené mohutné zdroje, ktoré sa tiahnu po celej oblasti ázij­skej pevniny. Sibírske ropy sa vyznačujú vysokou kvalitou, najmä nízkym obsahom síry a asfaltov, sú teda Ideálnou suro­vinou pre spracovanie klasické i petrochemické. -Ky­ f Dvaja v kaši (15) A: Bartolomei, vra/ Cyril sa rozvádza... B: Viem o tom, Alfonz, viem. A: Ui st s ním hovoril? B: Áno, tvrdí, že je to beznádejné. Za všetko môže tä jeho babizňa. Možno, že ju poznáš — robí dole, v mzdo­vej učtárni. A: No, len nech st Cyrllko neumývá ruky. Je to sukntč­­kár prvej triedy, ale o tom potom. Rozvod by mal byt krajnom riešením, to je tl myslím jasné. B: Nuž... Cyril sa nechce rozvádzal, to ona. A: Viem. A s tou jeho, ehm, ženou, sa dá vôbec rozumne pozhovárať? B: Skúšal som. Je neoblomná. A: Babské reči. Scény. Beh, poznám to. Veď ju to prejde, uvidíš. Všetko sa vráti do starých koľají. B: Obávam sa, že nie. Tá Ich záležitost sa vlečte už vyše roka. Odmieta ďalej čakat. A — vyhráža sa. A: Komu? Ako? B: Nám: mne t tebe. Dežovl. A Cyrilovi, samozrejme. Pri­sahá, že ak sa jej nepodarí rozvod, vykričí o nás všetko. A: Čo všetko? Vyjadruj sa jasnejšie, človečeI B: Vie o nás takmer všetko: o kädrovačkách, o sprene­verách, o fingovaných faktúrach, aj o anonymných listoch. A: Naozaj? Takže Cyro doma spieval... Prepána, Barto­lomej, ale to mení celú situáclul B: Neviem. Nezabúdaj, že Ide o kamaráta. Cyrila rozvod určite celkom zruinuje. A nás tiež nezachráni. Tá ženská bude aj potom vydlerat. A: Áno, Cyril to prehral, ale my sa len tak ľahko nevzdá­me. B: Máš nápad? A: Je fedlné riešenie. Píš sl, Bartolomej: tú jeho ženu — akože sa volá? — treba vyměňovat za vedúcu kádro­vého. A to urýchlene, rozumieš? B: Kádrového, Alfonz? Ale tam je predsa Cyril? A:'Cyril sa bude muslet stahovat. To už ona zariadi... B: Rozumiem. Ech, tá prekliata emanctpáctal (vn MultiAíNTIservis Až donedávna som bol pre­svedčený, že poznám význam zloženého názvu: multiservis: Ešte zo školských lavíc som si zapamätal, že v cudzích zlo­žených slovách značí MULTI mnohosť, mnohorakosť, náso­bok; že termín SERVIS zname­ná službu zákazníkom, obvykle komplexný súbor odborných úkonov. Časy sa však menia a zrejme pozmeňujú aj význam slov, napriek tomu, že som od nikoho nepočul a ani nikde ne­čítal, že by sa boli zmenil! zá­kladné ustanovenia občianske­ho zákonníka. Tu mám na mysli najmä ustanovenie, v ktorom sa vraví: Nikto nesmie zneuží­vať svoje práva proti záujmom spoločností alebo spoluobčanov a nikto sa nesmie na úkor spo­ločnosti alebo spoluobčanov obohacovať. V Inom usta­novení tej Istej právnej normy sa hovorí, že každý 1e povinný počínať si tak, aby nedochádza­lo... k neoprávnenému majetkovému prospechu na úkor spoločnosti alebo jed­notlivca. Pred istými celospoločenský­mi udalosťami: olympiáda, maj­strovstvá sveta, Vianoce a pod., sa častejšie ako inokedy obja­vujú v Inzertných častiach no­vín, vysielaní televízie a| roz­hlasu návody napríklad tohto druhu: Chcete už cez Vianoce pozerať farebnú televíziu? Príďte včas. Krásne farby — spoľahlivá prevádzka. Čs. tele-vízor na príjem farebnej tele­vízie dostanete za dvanásť a pol tisícky na pôžičku, za ho­tové, aj na šek zo sporožírové­ho účtu. To je ako tak v poriad­ku. Avšak ďalší text inzerátu ponúka na pohľad ešte výhod­nejší obchod: prenájom toho istého televízora na päť rokov za 360 korún mesačne. Trtsto­­šesfdeslat krát šesťdesiat rovná sa dvadsaťjeden tisíc šesťsto ko­rún československých. A tele­vízor sa stáva vaším majetkom, vivat, takmer so stopercent­nou prirážkou. Iste, negramot­nosť u nás nejestvuje, každý sl dokáže spočítať čo je výhod­nejšie. Ale napriek tomu: ak občan uzavrie takúto nápadne nevýhodnú zmluvu, je to v sú­lade s pravidlami socialistické­ho spolužitia, je takýto majet­kový prospech (pre koho?) Ad oprávnený, statočný! J?*g PETER ZRÍNSKI Gýč na pokračovanie Sviatky sú za nami: vianočné i novoročné. Býva dobrým zvy­kom — okrem vianočných kap­rov a novoročných vinšov — posielať priateľom a známym pozdravy. Každý rok sa pošty v celej republike naplňajú po­hľadnicami a listami, domov 1 do cudziny. Je to starý, dobrý zvyk: na koho sme nemysleli hádam celý rok, odbavíme te­raz pár slovami, tých, na kto­rých sme mysleli priveľa, aj tých, od ktorých budeme niečo potrebovať — všetkým prajeme veľa šťastia, zdravia a tak. Po­hľadnice, umelecké pozdravy, listy. A práve o tie pohľadnice ide. Hádam každý rok sa kde­­tu v novinách objaví krátka správička o nízkej umeleckej úrovni pohľadníc. A hádam každý rok sa vždy znovu opa­kujú tie Isté nevkusné a gýčovi­té fotografie: sviečočka, ore­chy, kúsok ihličia, nejaká via­nočná guľa. Obrázok, ktorý má vyvolať vianočnú, alebo hádam novoročnú Idylu. Tieto gýče na vianočných a novoročných po­hľadniciach sl každý rok preze­rajú zákazdníci na pultoch pre­dajní a kupujú ich; napokon, čo majú robiť. Výrobcovia si vy­mýšľajú stále nové spôsoby, ako „prilákať“ kupujúceho. Stačí, keď je novoročný pozdrav z dvoch listov a už je aj cena dvoj, alebo trojnásobná. Pekný ýč v peknom balení za peknú cenu. Naozaj, ktovie načo vy­rastajú na umeleckých školách každý rok desiatky talentova­ných fotografov, načo sú pre­hliadky fotoamatérov 1 profe­sionálov vo výtvarnej fotografii, kde sú ambiciózni grafici? Kto sa vo vydavateľstvách zaýberá estetickou úrovňou vánočných a novoročných pohMdníc? Vy­zerá to tak, že podnikom ide hlavne o zisky, vonkoncom sa nestarajú, ako budú pohľadni­ce vyzerať. Inak by sa asi ne­mohlo stať, aby sa každý rok, kde-tu, objavila roztrpčená a trochu nostalgická poznámka o mizernej výtvarnej a estetickej úrovni pohľadníc. ĽUBOŠ POĽNÝ Kreslil: M. VAVRO O dprevadili sme do histó­rie rok, ktorý prejde do análov zápasu soviet­skeho ľudu za vybudovanie ko­munistickej spoločnosti, ako rok skvelých pracovných, tvo­rivých počinov. Žijeme v ču­desnej dobe. Táto doba má ne­obyčajne rýchly a dlhý krok. Len pred sedemdesiatimi rokmi sa zrodilo slovo „boľševik". Len pred päťdesiatimi rokmi zvíťazila naša revolúcia, prešlo iba niečo vyše polstoročia a koľko sa toho uskutočnilo. Náš žtvot s jeho mnohostrannosťou, s jeho rytmom, s jeho ľudmí, s jeho Ideami je ako vzácna po­kladnica obdarujúca sovietskeho spisovateľa mimoriadnou hoj­nosťou tém, postáv, námetov. Aj nové výrazné diela, ktoré sa zrodili roku 1973 a získali st srdce čitateľa, svedčia o vernej službe spisovateľov sovietske­mu ľudu. Literatúra sa ešte bližšie obrátila k javom súčas­nosti, k hĺbkovému skúmaniu najzávažnejších soctälno-politlc­­kých procesov, k hrdinovi sú­časnosti — robotníkovi, kol­chozníkovi, vedcovi, pedagógovi, vojakovi. Zvlášť výrazne sa to prejavilo v próze aj poézii o pracujúcom človeku — v romá­noch a novelách C. Aitmatova, V. Knževnlkova. V. Lipatova, v poémach R. Gamzatova, v die­lach mnohých mojich nadaných kolegov. V nich „technika", „výroba" aj „ľudia" sa zlievajú vedno nie v sladkastej záplave dojatia, nie v kresťanskom vy­tržení, lež v pálčivom toku ča­su, v boji a hľadačstve človeka s vysokou morálkou a zmyslom pre povtnnost. Dnes sovietsku robotnícku triedu tvorí 56 miliónov ľudí. Dve tretiny z nich sú ľudia priemyselnej práce. To je celá jedna krajina, mohutná tvorivá sila aj politická moc. A práve toto vedomie úedle nás všet­kých — dejateľov mnohonárod­nej literatúry ZSSR — k ešte väčšej zodpovednosti a nároč­nosti voči našej tvorbe. Celé stáročia bojovali pokro­koví myslitelia, spisovatelia, učenci proti dobyvačným voj­nám, vystupovalt na obranu mieru na celom svete. Tvorco­via skutočných duchovných hodnôt mail vždy životný zá­ujem na tom, aby sa pokladni­ca ľudstva ustavične obohacova­la mierovými úspechmi každého národa, aby plody pokroku slú­žili pre blaho človeka a nie na zničenie života na zemi... Desať miliónov mladých mu­žov sa nevrátilo domov po pr­vej svetovej vojne. Dvadsať mi­liónov sa vrátilo ako Invalidi. Po dvoch desaťročiach sa tra­gédia opakuje v ešte děsivěj­ších rozmeroch. Cenou 50 mi­liónov obetí bol vykúpený mier v boji s fašizmom. Tridsaťpäť miliónov zmrzačených. To sú cifry, ktorými sa udávajú počty obyvateľstva celých štátov. Uplynuli už takmer tri desať­ročia od skončenia druhej sve­tovej vojny, no ani jeden zdravo mysliaci človek nemôže dnes s presvedčením tvrdiť, že by ľud­stvo nebolo uvrhnuté do ďalšej, preň záhubnej katastrofy, keby Sovietsky zväz nehol zlomil mo­nopol na atómové zbrane, ke­by nebolo úsilia krajín socialis­tického tábora na obranu mie­ru a keby nimi podporované mierumilovné sily neboli roz­hodnuté brániť zajtrajšok gene­rácií vstupujúcich do života. Vznešené ciele a úlohy deja­teľov kultúry všetkých národov na svete zaväzujú ich spojiť svoje úsilia na rozhodné akcie v zápase o vzájomné porozu­menie, spoluprácu, v zápase o to, aby kultúra slúžila spravod­livej veci demokracie a pokro­ku, mieru a skutočnej slobody. Sovietski spisovatelia, umel­ci, skladatelia, všetci pracovní­ci nášho mnohonárodného ume­nia budú — ako vždy — stáť v radoch tých, pre ktorých je vec mieru to najhlavnejšie v ži­vote. Vzájomná výmena kultúrnych v hodnôt a nie produkcia, ktorá svojej podstate znamená hrozbu mierovému spolunažíva­niu, sa musí stať vecou všet­kých, ktorým je drahý mier na celom svete. So želaním šťastia, úspechov v novom 1974. roku všetkým národom zeme vyzý­vam ich, aby sa ešte tesnejšie zomkli v boji o budúcnosť našej planéty. (APN) VMICHAIL ŠOLOCHOV Žijeme v čudesnej dobe 2

Next