Nové Slovo, leden-červen 1974 (XVI/1-26)
1974-03-28 / No. 13
Týždenník pre politiku, kultúru a hospodárstvo Založené 24 septembra 1944 Ročník XVI. 28. III. 1974 Cena Kčs 1,50 STALE ŽIVA INICIATÍVA PAVOL BERTA Ako dokumentujú štatistiky o plnení plánovaných úloh piatej päťročnice, objem výroby narastá dokonca rýchlejšie, ako predpokladá plán Toto zvyšovanie výroby umožňuje tvorbu rezerv, ktoré používame na rast spotreby, na lepšie dotovanie sociálneho programu, ako aj na ďalšiu investičnú výstavbu. Napriek všetkým týmto úspechom naša strana — ako to dokazujú predchádzajúce pléna ÜV KSČ — k tomu dôrazne podotýka, že sa netreba venovať len rastu výroby (čo je iste dôležité a na prvom mieste), ale bližšie sa pozrieť a rozanalyzovať aj príčiny tohto rastu a sústrediť sa najmä na jeho kvalitatívne ukazovatele. To znamená poznať bližšie a dôvernejšie rozbory, ako rastie produktivita práce, čo zapríčiňuje jej rast a kde sú jeho korene, ako rastie úžitkovosť, kvalita výrobkov, ako klesajú náklady, ako prebieha obrat a využívanie vložených prostriedkov. Jednoducho povedané, poznať ako prebieha intenzifikácia výroby a jej efektívnosť. Základom tejto intenzifikácie a efektívnosti je socialistická komplexná racionalizácia. Uznesenie XIV. zjazdu strany (a po ňom aj pléna ÚV KSČ k hospodárskym otázkam) ukladá: „Za rozhodujúcu metódu plánovitého odhaľovania a mobilizácie rezerv zjazd pokladá komplexnú racionalizáciu ako neodlučiteľnú súčasť procesu tvorby a plnenia štátneho plánu na všetkých stupňoch riadenia . . .* Racionalizácia je odvodená od latinského slova ratio (rozum). Teda zmyslom racionalizácie je rozumnejšie, vedeckejšie plánovité a komplexne riadiť, organizovať a zdokonaľovať výrobu, uľahčovať a znižovať vkladanú živú prácu, skvalitňovať technologické postupy a procesy, čoho všetkého má byť výsledkom kvalitnejší a lacnejší výrobok. Veľmi dôležitým znakom našej racionalizácie je jej socialistickosť. Rozvíjať komplexnú racionalizáciu po socialisticky značí uľahčovať pracujúcim ich prácu, odstraňovať drinu a umožňovať pracovníkovi plne sa sústrediť na svoje pracovné úkony, ktoré ho nesmú rozptyľovať alebo ubíjať, ale naopak podnecovať jeho myšlienky ako ďalej zlepšovať pracovné postupy a tým aj výkony a kvalitu výrobkov. Samozrejme, že veľa sa očakáva od inžinierov a technikov vo výrobe, lebo ich odborná práca sa odzrkadľuje predovšetkým v úrovni a kvalite technickej a organizačnej stránky. Ak je v závode výroba dobre technicky i organizačné premyslená, prísun materiálov i surovín pravidelný, ako je zorganizovaná vnútrozávodná doprava medzisklady a mnoho iných zdanlivých a bežných „maličkostí", aby robotníci mohli piacovať plynule bez hluchých miezd a prestojov, na tom síce má veľkú zásluhu technický a riadiaci aparát, ale túto harmóniu možno dosiahnuť len v spolupráci s robotníkmi, s konkrétnym a nevšeobecným ich zainteresovaním na problémoch. Teda zainteresovať pracujúcich na socialistickej racionalizácii, pripravovať ich na úlohu vedeckotechnickej revolúcie pripadá predovšetkým technickej inteligencii. Nie je to ni|ako úloha ľahká No ak sa celá vec podáva vecne a konkrétne bez všeobecných fráz a bez technickej a úradníckej hantírky, tam sa dostavujú aj úspechy. Tam sa rodia komplexné racionalizačné brigády žabčíkovcov, maršálkovcov a ďalších, lebo vysoké pracovné výkony dosahujú zmenou pracovného postupu, alebo zlepšením technického vybavenia. Ale čo je hlavné, že takéto ovzdušie vyvoláva novú a novú pracovnú iniciatívu v masách pracujúcich. Máte SÚDRUH UČITEĽ? Nedávno bolo na Istom gymnáziu stretnutie absolventov po tridsiatich rokoch. „Prišli takmer všetci naši profesori,“ rozprávala mi moja známa. „AJ náš bývalý latinčieár, mali sme ho najradšej zo všetkých. Má už skoro osemdesiat a predstaiv si, ešte si pamätal niektoré mená“. Rukami staručkého pedagóga prešlo množstvo študentov. V rozličných obmenách sa denne opakovali tle tet' starosti, striedali sa iba tváre. Nič d.v, že mu mnohé vypadli z pamäti. Ale ani jedna z nich nezabudla na neho, „najlepšieho zo všetkých“. Pri spomienkach na školské roky nemožno učiteľov obísť. Vstúpili do nich definitívne, {po dobrom, či po zlom). V každom z nás nechali kus seba. A tak ako kedysi nám, vstupujú do života a ovplyvňujú v ňom prvé kroky i našim deťom. Ibaže — tak ako kedysi? □ □ □ „Každým dňom mi je ťažšie vchádzať do triedy,“ sťažovala sa mi staršia učiteľka základnej školy v Bratislave. „Deti sú rozumnejšie, všestrannejšie, vedia oveľa viac ako ešte pred desiatimi rokmi.“ Len donedávna bol učiteľ pre žiakov ak nie jediným, tak hlavným zdrojom informácií. Dnes sú deti aj v základnej škole informované predovšetkým z prostriedkov masovej komunikácie. Učitelia často nevedia o nových faktoch a javoch viac ako ich žiaci a nemôžu jednoznačne odpovedať na mnohé otázky, ktoré trápia a zaujímajú mládež. Nie náhodou sa často ozývajú kritické pripomienky na adresu školy a nie vždy je spokojnosť s vedomosťami, ktoré poskytuje. Svedčí to nie o znížení autority profesie učiteľa, ale o rýchlom zvyšovaní požiadaviek na ňu. Tieto požiadavky sú v protirečení s dnešným položením učiteľa, ktoré je charakteristické tým, že jeden a ten istý učiteľ ako profesionál fakticky vystupuje v niekoľkých úlohách. „Keby niekoho napadlo vypísať z učebnice pedagogiky všetko, čo nasleduje za slovami „učiteľ musí“, mali by sme v rukách najdlhší výpočet povinností,“ napísal sovietsky pedagóg A. Kultyšev. A v učebnici ešte zďaleka nie je všetko, čo dnešný učiteľ učiteľ v (Dokončenie na 13. str.) Snímka ĽUBICA JUŘÍKOVA Energetická kríza - terajšie a dlhodoisé dôsledky a Vedecká rada Ústavu svetového hospodárstva a medzinárodných vzťahov Akadémie vied ZSSR sa zaoberala otázkami energetickej krízy v kapitalistickom svete. S referátom vystúpil námestník riaditeľa tohto ústavu doktor hospodárskych vied profesor J. M. Primakov. Oznámil, Že v Ústave svetového hospodárstva a medzinárodných vzťahov sa utvára osobitná skupina, ktorá bude robiť komplexný výskum problémov energetiky z aspektu hospodárskeho, politického a sociálneho — s príslušnými prognózami. Výskum má mať praktický význam pri riešení národohospodárskych, ako aj zahraničnopolitických a zahraničnoekonomických úloh ZSSR. Primakov sa sústredil na príčiny a charakter energetickej krízy, jej vplyvu na rast výrobných síl a rozvoj výrobných vzťahov súčasného kapitalizmu a dotkol sa niektorých problémov pôsobenia energetickej krízy na systém medzinárodných vzťahov. Zdôraznil, že energetická kríza v kapitalistickom svete neodráža ani len relatívne vyčerpanie energetických zdrojov, ktorými disponuje svetové kapitalistické hospodárstvo. Uhlie, ktoré tvorí 88 percent celkových zásob nerastného paliva, kryje iba 25 percent potrieb z primárnych zdrojov energie kapitalistického sveta; pričom v USA je asi polovica zistených svetových zásob uhlia. Pokiaľ ide o naftu, ukazuje sa, že napriek tomu, že jej spotreba veľmi rýchlo rastie, vďaka Intenzívnemu hľadaniu nových nálezísk v poslednom desaťročí sa hypotetická lehota predpokladaného vyčerpania jej národných zásob (v kapitalistickom svete) predĺžila medzi rokmi 1950 — 1972 v priemere z 20,5 na, 33,8 roka. Na území USA sa nachádza od 20 do 25 percent zistených svetových zásob prírodného plynu. Zďaleka nie sú vyčerpané možnosti zvýšenia vodných energetických zdrojov. Zároveň s tým sú konečné hranice celkového energetického potenciálu našej planéty neobyčajne vzdialené a samotný potenciál je fakticky nevyčerpateľný: zásoby uránu prevyšujú objem všetkých geologických zásob „obvyklého“ nerastného paliva 320 krát a zásoby tória 420 krát. Podľa iných údajov zásoby štiepneho paliva v zemnej kôre stačia na uspokojenie energetických potrieb ľudstva na niekoľko miliárd rokov. Z toho vyplýva, že energetická kríza vo vyspelých kapitalistických krajinách je imanentná kapitalistickému spôsobu výroby, je dôsledkom rozporu medzi spoločenským charakterom výroby a súkromnokapitalistickým charakterom privlastňovania výrobku. Napríklad v USA sa celý rad nálezísk nafty a plynu nevyužíva nie preto, že sa vyčerpali ich zásoby, ale pre relatívne vyššie náklady na ťažbu v porovnaní s jestvujúcou cenou dovážanej nafty. Spravidla tieto zdroje patria tým istým naftovým monopolom, ktoré ťažia naftu v zahraničí a dovážajú ju do USA. Príčinou konzervácie mnohých energetických zdrojov na území USA je aj neochota súkromného kapitálu s riešiť dlhodobé problémy spojené vytvorením iiifraštŕuktúry opatreniami na ochranu životného a prostredia. Na otázku, či to znamená, že kapitalizmus nie je schopný riešiť úlohy, nastoľované energetickou krízou, či je mu súdené rozvíjať sa ,,na zúženej základmi“ alebo zadusiť 9a v zovretí „upchatých výrobných síl“, Primakov odpovedá, že v poslednom čase v hlavných kapitalistických krajinách podnikajú kroky, (Dokončenie na 0. str.)