Nové Slovo, červenec-prosinec 1974 (XVI/27-52)
1974-07-04 / No. 27
Integrovaná chémia (DokonCenie z 1. str.) V deň, ked sa otvárala INCHEBA 74, skončilo sa v Sofii štvordňové 28. zasadanie Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, ktoré sa zpoberalo hľadaním dalších možností na ceste úspechov v spoločnej tvorivej práci bratských socialistických krajín. Konalo sa v roku 25. výročia založenia integračnej organizácie krajín socializmu. Podpísala sa rámcová dohoda o spolupráci pri využití orenburského ložiska zemného plynu a o výstavby diaľkového plynovodu z Orenburgu k západnej hranici ZSSR, ktorým bude do krajín RVHP prúdiť vyše pätnásť miliárd kubických metrov plynu. Zriadilo sa medzinárodné hospodárske združenie Interchimvolokno. Plným tempom pokračovali práce na stavbe etylénovodu, ktorým sa bude dopravovať etylén v plynnom stave z Böhlemu pri Lipsku v NDR na dalšie spracovanie do Chemických závodov čs.-sovietskeho priateľstva v Záluží pri Moste a odtiaľ do Neratovickej Spolany. Už v budúcom roku sa z neho vyrobí 180 tisíc ton polyetylénu a PVC — viac, ako bola celá produkcia týchto plastických hmôt v našej republike pred štyrmi rokmi. Náročnosť modernej chemickej výroby bude vyžadovať stále užšiu špecializáciu a kooperáciu. Spájajú sa sily a finančné prostriedky pre dosiahnutie vysokej efektívnosti. Krajiny RVHP v ich národohospodárskom komplexe vybudujú 76 objektov, po jednom na ťažbu ropy a plynu a 43 v odvetví chemického a celulózno-papiernického komplexu. Tak isto dôjde k ďalšiemu roizvoju spolupráce aj v oblasti chemického strojárstva. Proces socialistickej integrácie štátov RVHP umožňuje rýchly rozvoj národného hospodárstva všetkých zúčastnených štátov. V posledných troch rokoch uzatvorili medzi sebou približne sedemdesiat mnohostranných zmlúv o špecializácii a kooperácii. Vo vedeckotechnickej spolupráci sa podpísalo 42 dohôd, na riešení vědeckotechnických problémov pracuje tridsaťpäť spoločných koordinačných stredísk, dve medzinárodné združenia a mnoho dalších koordinačných rád a vedeckých kolektívov. Mnohé z nich sa dotýkajú chémie. Vráťme sa však ešte k Integračnej a kooperačnej dohode medzi ČSSR a NDR, pokiaľ ide o petrochémiu. Východisko — sovietska ropa. NDR buduje veľkokapacitnú etylénovú jednotku — tristotisíc ton etylénu za rok. V budúcnosti vybuduje ČSSR veľkokapacitnú jednotku, ktorá zase bude dodávať olefíny do NDR. Táto účelná deľba výrobných programov a kooperácie pri výstavbe petrochemického komplexu v obidvoch štátoch umožní výstavbu v krátkom období a investičné náklady, desať miliárd Kčs, sa rozdelia medzi ČSSR a NDR. Nový petrochemický komplex bude produkovať 80 tisíc ton nízkotlakového polyetylénu, 80 tí6íc ton polypropylénu a stotisíc ton PVC a vinylchloridu pri minimálnych nákladoch. Ak zájdeme do hociktorého chemického kombinátu, vedeckého pracoviska alebo podniku zahraničného obchodu, všade sa bude hovoriť o sovietskych surovinách, skúsenostiach, chemických výrobkoch, technológiách, o spolupráci a obchode s ostatnými krajinami Rady vzájomne] hospodárskej pomoci. Aj na vysokých školách, vývojových pracoviskách a medzi projektantmi. Vzájomná výmena skúseností veľmi pomáha. Mnohé výrobky, ktoré návštevník videl na INCHEBE 74, sú výsledkom takejto spolupráce. A keďže nežijeme izolovane, vymieňame si navzájom skúsenosti, aj tie zlaté na INCHEBE sú dielom šikovnosti a umu nielen toho, či onoho pracoviska, ale v istom zmysle produktom spolupráce. Vďaka všestrannej spolupráci členských štátov RVHP sa výrazné výsledky u nás dosiahli najmä v oblasti syntetických vlákien, surovín na ich výrobu, plastických hmôt a organických syntéz. Z jedenástich zlatých medailí (do súťaže bolo prihlásených 39 československých a 24 zahraničných výrobkov) získali zlaté z ČSSR: polystyrén KRASTEN 127 z n. p. Kaučuk Kralupy, autoplášť 155 SR — 14 OR 15 z Gumární 1. mája v Púchove, farebný pozitívny papier FOMA COLOR PM — 20 z Fotochemy Hradec Králové, prací a čistiaci prostriedok Slovapon N z Chemických závodov W. Piecka v Novákoch a Univerzálny riadiaci počítač RPP — 16 z Ústavu technickej kybernetiky SAV. Na INCHEBE 74 sa uskutočnilo takmer 550 rokovaní československých podnikov zahraničného obchodu z 25 štátov, teda aj z takých, ktoré sa priamo na veľtrhu nezúčastnili. Celkový ohrat uzavretých kontraktov dosiahol hodnotu vyše tri miliardy korún. V porovnaní s minulým rokom je to zvýšenie o pätinu, hoci veľtrh bol o deň kratší. Z celkového obratu pripadá na socialistické krajiny 70 pere., čo zodpovedá štruktúre zahraničného obchodu a je v súlade s naším obchodno-politickým zameraním. Tri pätiny ž toho je vývoz, dve dovoz. Počas veľtrhu sa stretávalo niekoľko tisíc našich odborníkov v oblasti chémie s takmer dvetisíc odborníkmi z tridsiatich krajín. INCHEBA 74 sa skončila. To, čo sme videli v pavilónoch, je už sčasti aj vo výkladných skriniach obchodov, v regáloch, mnohé z toho nového uvidíme onedlho nielen v predajniach, ale aj vo fabrikách. Aj projektantom skytajú chemické hmoty nové možnosti, konštruktéri nahrádzajú plastickými hmotami kovy, návrhári vlnu a bavlnu ... Človek chtiac-nechtiac už vstúpil do éry chémie, na každom kroku sa stretáva s modernou „alchýmiou“ a aj babička v širokých sukniach, čo pamätá karbidky a petrolejové lampy, prežila dve svetové vojny, vie, že chémia nie je len pušný prach a ekrazit, (výbušninami sa debýva uhlie a železná ruda a hĺbia sa odvodňovacie kanály), kupuje vnúčatám hračky z plastov, svetríky z umelých vlákien. Vie, že sa to vyrába všetko z ropy a plynu a iných surovín, prešla kilometre za zelinárkou, dnes už má lekára nablízku, desiatky syntetických liečiv a z jej dedín autobusy odvážajú desiatky ľudí do chemických fabrík, kde vyrábajú tisíce výrobkov pre každodenný život. JÄN RIŠKA K oncom júna sa zišlo v Prahe federálne zhromaždenie a v Bratislave zasa poslanci Slovenskej národnej rady. Oba zastupiteľské zbory mali v podstate rovnaký program: prerokovali a schválili štátne záverečné účty federácie a SSR; federálne zhromaždenie navyše prerokovalo vládny návrh ústavného zákona o zmenách štátnych hraníc s Rakúskom a návrh zmluvy s holandským kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia, daňovom úniku atd. O dôležitosti pražského rokovania hovorí aj to, že sa na ňom zúčastnili súdruhovia G. Husák, L. Štrougal a ďalší členovia Predsedníctva ÚV KSČ, funkcionári federálnej vlády, predstavitelia spoločenských organizácií NF a iné osobnosti. K vládnemu návrhu uznesenia o štátnom záverečnom účte federácie za rok 1973 vystúpil minister financií ČSSR Ing. L. Lér. Z prejavu vyplynulo, že aj v roku 1973 pokračoval dynamický rozvoj nášho národného hospodárstva. V rozhodujúcich odvetviach sme plánované úlohy prekročili: vyššia bola priemyselná výroba, rýchlejším temí pom pokračoval rast strojárskej chemickej výroby. Celkový hospodársky vývoj priaznivo ovplyvnil výsledky poľnohospodárstva. Za úspešné možno pokladať aj výsledky bytovej výstavby: celkom sa dokončilo 118 594 bytov, z toho počet, ktorý sa dokončil dodávateľsky, je najvyšší v povojnovom období. Nepriaznivá situácia trvá v Prahe, kde sa ročný pián nesplnil. Dynamický rast tvorby zdrojov umožnil pokračovať v ďalšom rovoji životnej úrovne. Na základe rastu peňažných príjmov sa zvýšil celkový fond osobnej spotreby obyvateľstva. Dodržala sa stabilita hladiny maloobchodných cien. Na základe toho ešte rýchlejšie ako nominálne príjmy sa zvyšovali reálne dôchodky obyvateľstva. Životnú úroveň priaznivo ovplyvnili aj rastúce výdavky zo štát-neho rozpočtu na spoločenskú spotrebu. Napriek celkovému priaznivému vývoju, trvalí v roku 1973 ešte niektoré negatívne javy a problémy, ktoré nepriaznivo pôsobili na tvorbu a na použitie národného dôchodku. Zostáva ešte ukrytých nemálo rezerv, ktorých mobilizáciou by bolo možné získať nové zdroje. Teda dosiahnutie prebytku v sume 5,06 mld Kčs nie je celkom také samozrejmé, ako by sa mohlo zdať. Ak uvážime, že sme ho dosiahli napríklad v čase zvyšovania cien na zahraničných trhoch, oceníme úspech ešte vyššie. Značnú časť vystúpenia venoval minister Ing. Lér problematike efektívností. Súčasne upozornil na niektoré vnútorné negatívne javy. Podrobná analýza ukazuje, že v plnom rozsahu sa neplnia investičné práce na najdôležitejších akciách, ktoré rozhodujú o dynamickom rozvoji našej ekonomiky v budúcich rokoch. Nemalé zdroje v raste efektívnosti máme aj v zásobách. Od počiatku t. r. je vývoj nášho hospodárstva priaznivý, hoci podmienky ekonomického vývoja sú zložitejšie. Prejavuje sa to aj v celkových dobrých výsledkoch hospodárenia štátnych rozpočtov, keď sa v príjmoch a výdavkoch prejavuje obdobná tendencia ako v roku 1973. To potvrdzuje, že prvoradá úloha XIV. zjazdu: zvyšovať životnú úroveň, upevňovať životné, pracovné a sociálne istoty ľudí a posilňovať stabilitu našej meny — sa čestne plní. Podobne ako v Prahe, aj v Bratislave, na XIII. zasadaní Slovenskej národnej rady sa rokovalo o štátnom záverečnom účte SSR za rok 1973. Keď ho chceme y krátkostí charakterizovať, musíme povedať, že ide o súborné vyjadrenie priaznivých výsledkov rozvoja nášho národného hospodárstva. Prebytok rozpočtového hospodárenia v SSR predstavuje 30,7 mil. korún. Minister financií SSR Ing. F. Mišeje, ktorý návrh uviedol osobitne ocenil zníženie podielu celkových nákladov na výkonoch v porovnaní s rokom 1972 o jedno percento, ako aj zníženie materiálových nákladov. Nebudeme podrobne uvádzať jednotlivé čísla, treba však povedať, že mierne sa zvýšili napríklad mesačné dôchodky, vzrástli výdavky na školstvo,-čo dokumentuje starostlivosť mladú generáciu, celkove sa o splnili úlohy plánu bytovej výstavby, vzrástli peňažné príjmy obyvateľstva. Priaznivé tendencie vývoja hospodárstva roku 1973 í predv chádzajúcich sa presadzujú aj tohtoročnom hospodárskom vývoji. Udržiava sa najmä vysoká dynamika rastu výkonov a možno reálne očakávať, že pri mobilizovaní všetkých tvorivých síl pracujúcich plánované úlohy tento rok splníme. PETER ZRlNSKI Ešte na okra] vlaňajšieho hospodárenia S<1-1 Umelci na Hrade:- * podnetná a súdružská atmosféra Začiatkom minulého týždňa sa v reprezentačných miestnostiach Pražského hradu zišlo okolo dvestopäťdesiat popredných českých a slovenských umelcov s najvyššími predstaviteľmi KSČ a vlády ČSSR. Tomuto stretnutiu predchádzali rokovania slovenských i českých umeleckých zväzov. Jednotlivé zväzy hodnotili plnenie záverov XIV. zjazdu KSČ pre oblasť kultúry, zároveň dohodli spoločné úlohy a postup pri rozvíjaní podielu našich umelcov na oslavách 30. výročia SNP o oslobodenia Československa Sovietskou armádou. Súdruh Husák vo svojom príhovore na stretnutí zdôraznil, že k cieľom, o ktoré sa usilujeme, patrí mnohostranný rozvoj socialistického človeka, jeho triedneho a politického uvedomenia, celkovej kultúrnosti. Umelecký front má na tomto poli svoju dôležitú kultúrno-výchovnú funkciu. Preto strana a spoločnosť venujú toľko pozornosti umeleckým zväzom a tvorivej práci umelcov zo všetkých tvorivých oblastí. Aj kultúra, tak ako všetky oblasti nášho života, musí brat zreteľ na kvalitatívne aspekty vývoja. Súdruh Husák zdôraznil, že „to, čo sme dosiahli včera, nám už dnes a zajtra nestačí. I ria úseku kultúry a umenia musíme klásť stále vyššie nároky“. Na tomto stretnutí sa zúčastnil aj zaslúžilý umelec Július Lenko, básnik, pracovník vydavateľstva Tatran. Podelil sa s nami o dojmy z tohto stretnutia: „Atmosféra stretnutia bola súdružská i slávnostná. Veď stretnúť sa a besedovať s našimi najvyššími a štátnymi činiteľmi priamo na Hradčanoch má v sebe výnimočný neopakovateľný obsah. Stretli sa tam desiatky umelcov, slovenských I českých, medzi nimi mnohí, ktorí vo zväzových orgánoch pracovali roky. Veru dobre padlo opäť sa vidieť, porozprávať si o živote i umení, pookriať v družnej besede. Pravdaže, nebolo to stretnutie, ktoré by malo len jednovečernú platnosť. Bolo síce ocenením doterajšej práce umelcov, ale najmä mohutným impulzom pre ďalšiu tvorbu. Odnášali sme si dobrý pocit, že strana o našej práci vie, že nám chce vytvárať tie najlepšie predpoklady pre vznik nových kníh, obrazov, filmov, divadelných a hudobných diel, ktoré by boli nie množstvom, ale najmä hodnotou úmerné hospodárskemu rozvoju našej spoločnosti. Ak umenie hralo v minulosti v našich národoch poprednú úlohu, dnes v socialistickej spoločnosti jeho význam neklesá, naopak, môže sa uplatňovať v najrôznejších účinných formách a vplývať na jednotlivca i celú spoločnosť bohatstvom emócií i myšlienok.“ (L. J.) Motto: „U nás skutočne najrýchlejšie rastie závodná rekreácia, ale prieskumom sme zistili, že iba malé percento podnikových chát pomáha rozvoju cestovného ruchu. Väčšina je bez stáleho personálu, plne sa využívajú priemerne iba 60 dní v roku, nehovoriac už o tom, že mnohé sa postupne stali takmer súkromnými chatami niekoľkých zamestnancov.“ NOVÉ SLOVO č. 31/1973 Blížila sa búrka a od hotelu nás delilo ešte dobrých pat kilometrov. Ráno sme vyrazili na celodennú túru: manželka, syn a ja. Zašli sme zrejme priďaleko a čo je horšie — vôbec sme nerátali s vrtochmi počasia. Keď som zaveVl na ústup, bolo už neskoro. V lese sa zotmelo. Vrchovce borovíc sa zachveli v predtuche orkánu, na hlavy nám dopadli prvé tažké kvapky. A práve vtedy sme zočili pár metrov pred nami strechu. Na čistine ani v rozprávke stála poschodová budova úctyhodných rozmerov. Ale kde sú jej obyvatelia? Začali sme horúčkovito búšit na prvé, druhé t tretie dvere, potom na okno. Nakoniec sa jedny dvere poodchýlili — to ul búrka besnela plnou silou — a znútra sme ledva počuli čísi hlas: — Kto je? — My. — Čo chcete? — Schovat sa. Leje. — Tu nemôžete. To je podniková chata. Už sme stačili premoknút do poslednej nitky. Uvažoval som, či má význam pokračovat v takomto dialógu. Manželkine rozhodné gestá vraveli, že áno. — Len na chvíľu, prosím. Je tu dieta. Celkom blízko udrelo, a tak ma vnútri určite nepočuli, preto som prosbu zopakoval. Dvere sa pootvorili asi o ďalších pät centimetrov. Uvidel som starcovu tvár. — Kde je to diéta? Klamete. — Aha, tu je, — postrčil som tyna, — a je tu tiež jeho matka, •m žena predstúpila sama. Znovu ma prerušila hrmavica. Zľutoval sa. Ked sme už boli dnu, premeral st nás od hlavy po päty a poznamenal: — Prečkáte to tu, na chodbe. Ďalej nesmiete. Nuž, aj to je niečo. Čakáme, stojíme, mlčíme. On tiel. Neodchádza. Vari stráži? — Vy to tu strážite? — osmelil som sa. — Ehm. Neznášam trápne dlhé odmlky. Ani počas búrky. Preto sa vypytujem ďalej. — A čo rekreanti? Sú na výlete? — Nieto rekreantov. To je podniková chata. — Otec, — usilujem sa o dôvernejší tón, — ale veď niekto sa tu musí rekreovat? Zamestnanci, robotníci... — Čo to tárate; čo toľko tárate, človeče? Už mlčím. Priviniem syna, celý sa trasie od zimy a odovzdávam slovo — ako vždy v podobných situáciách — žene. — Ujko, — začne a ja už tuším nejakú rafinovanú pascu, do ktorej „ujka“ čo nevidieť zaženie, — a kdeže je súdruh direktor? Vravel, že tu bude ... To zabralo. Vidím, že starec je v rozpakoch. Keď prehovorí, už je viditeľne na mäkko. — Vy poznáte direktora? — Akoby nie, je to náš rodinný priateľ. — Hm, a vravel, že sem príde? Ale to musím připravit izbu, poriadit, upratať. Nie, radšej zavolám moju starkú. ... O tri dni nás turistické chodníčky ta znovu zaviedli. Strážca už bol omnoho zhovorčivejší. Ostatne, mal byt prečo. Bol nám vďačný za včasné avízo. Súdruh direktor síce ešte neprišiel, ale už je tu rodinka výrobného námestníka z ktorejsi dodávateľskej fabriky a najneskôr zajtra sa očakáva príchod rodiny istého referenta z ministerstva. Vyzvedal som sa, čo bude s ďalšími desiatimi voľnými izbami. Zrejme ostanú voľné. Aby nik nerušil súkromie hostí súdruha riaditeľa... VLADIMÍR HORŇÁK Súkromné podnikové chaty NOVÉ SLOVO