Nové Slovo, červenec-prosinec 1975 (XVII/27-52)

1975-07-03 / No. 27

IMA MARGO VEĽTRŽNÉ ZLATO sa rozdalo, montlstánky sa rozobrali, exponáty odviezli kamióny, obchodná kontrakty sa podpísali, po koľajniciach, na kto­rých parkovali stovky áut, začali premávať elek­tričky. Medzinárodný chemický veľtrh INCHEBA ’75 sa skončil, na medzinárodných stretnutiach od­borníkov odzueli záverečné prejavy. Svet chémie v bratislavskom PKO a na Zimnom štadióne bol ako na dlani, nielen pokiaľ ide o celú škálu našich, ale aj zahraničných výrobkov. A keďže veľtrh nie je bazár, na ktorom sa predávajú veci nemódne, vystavovatelia prišli s tým najnovším, čo obohacuje svetový sortiment chemických vý­robkov. Inchebácke zlato dáva punc výrobku, kto­rý je na hornej priečke chemického umenia. Z rovného tucta zlatých medailí veľtrhu INCHEBA 75 československý chemický priemysel získal polo­vicu. Ktoré výrobky dostali vizitku, ktorá im otvá­ra cestu na domáci a zahraničný trh? Zo zahra­ničných je to sovietsky izoprénnvý kaučuk, maďar­ský laboratórny potenciometer, britský agroche­mický prípravok, taliansky mazací olej, rastový prípravok z NOR a polykarbonát z NSR. Z našich vý­robkov je to rákladný autoplášť 0-R-20, o ktorý sa zaslúžil Výskumný ústav gumárenskej a plasti­­kárskej technológie v Gottwaldove a ktorý vyrába čs. pneumatikársky priemysel — Rudý říjen v Otrokoviciach. Radiálne pneumatiky s využitím oce­ľových kordov v nosnej kostre a nárazníku pre ťažkú nákladnú dopravu majú veľkú životnosť — behúň vydrží stodesaťtisíc kilometrov, kostra dva razy toľko. Predlženie životnosti pri ročnej výrobe stotisíc kusov značí ročnú úsporu 1B2 mil. korún a zníženie valivého trenia, to je pri životnosti pneumatiky na každý kus za vyše tisíc korún pa­­liva. Vlani získali púchovskí gumári zlatú za radiálnu pneumatiku, v tomto roku za dopravný pás PA-700/150 z polyamidových zložiek. Počet textil­ných vložiek mohli znížiť na polovicu, nový pás je o pol centimetra tenší a jeho hmotnosť je o B kg/m2 nižšia. V rôznych šírkach a dĺžkach sa montuje na pásové prepravníky v uhoľných ba­niach, kameňolomoch, na štrkoviskách a v žele­ziarňach. Lachema Brno získala zlatú za jndonaly A a B, čo sú dezinfekčné prostriedky pre mliekárenský a potravinársky priemysel a pre poľnohospodár­stvo. Sklárne Kavalier nad Sázavou vyrábajú nový typ ventilovej rektifikačnej kolóny JS-400, vhod­nej pre všetky druhy prevádzok v chemickom prie­mysle. Použitím bórosilikátového skla SIMAX ako konštrukčného materiálu získala ČSSR v tejto vý­robnej oblasti svetové prvenstvo. Značí to nielen veľkú úsporu nehrdzavejúcich materiálov, ale aj päťnásobné predlženie životnosti kolóny oproti bežným kovovým konštrukciám, pričom investičné náklady a údržba sú päťnásobne nižšie. Ostazínové H farbivá z pardubickej Synthesie, ktoré sa používajú na tlač a farbenie celulózo­vých materiálov a ktorými možno potláčať aj pra­vý hodváb, vlnu, polovinu, prípadne modifikovaný akrylonitril, si odniesli ďalšiu zlatú. Za Bratislavu — mesto chémie — dostali zlatú páskové vodiče pre výpočtovú a regulačnú techni­ku, ktorých výrobnú technológiu vyvinul Výskum­ný ústav káblov a izolantov a vyrábajú sa na báze domácich makromolekulárnych izolantov. Ich vý­voj bol umožnený aplikáciou najnovších poznat­kov v oblasti makromolekulárnej chémie. Izolačné materiály sa spracúvajú dvoma originálnymi čs. technológiami. Vysokofrekvenčné vodiče obsa­hujú dvadsať prenosových prvkov, ktoré sú ulo­žené v izolačnej páske z polyetylénu s hrúbkou trištvrte milimetra. Výrobkov prihlásených do súťaže bolo vyše sto, z nich takmer polovica zahraničných. Výrobky ocenené zlatými majú spoločné to, že pri ich vývoji a výrobe išla ruka v ruke veda a technika, aplikácia najnovších lej poznatkov, ini­ciatíva a zmysel pre nové tak na vedeckých ako aj výrobných pracoviskách, že o ne (tak ako ostat­né špičkové výrobky, ktoré síce neboli ocenené zlatou, ale sú na svetovej úrovni) pričinili sa tvo­rivé kolektívy brigád socialistickej práce a kom­plexné racionalizačné brigády. A to, čo videli a po­čuli odborníci na INCHEBE 75, podnecuje k ďalšej tvorivej činnosti. Veď veľtrh sa stal miestom schôdzky odborníkov z krajín RVHP a ostatného sveta, miestom pre nadväzovanie kontaktov a uzatváranie kontraktov. Počas veľtržných dní navštívilo areál a Bratislavu takmer dvetisíc zahraničných expertov a vyše tisíc obchodníkov z 33 štátov. Československé podniky zahraničné­ho obchodu uzavreli kontrakty za vyše 3,9 mi­liardy korún, čo je o osemnásť percent viac ako vlani. Zlepšil sa aj pomer exportu a importu. Československý dovoz predstavuje 58 percent, čo je oproti vlaňajšku menej. Na celkovom objeme obchodných dohôd sa z vyše troch štvrtín zúčastňujú socialistické štáty s 21 percentami kapitalistické štáty. Medzi podni­ky nášho zahraničného obchodu, ktoré sa o tento úspech zaslúžili najviac, patrí opäť Chemapol Pra­ha a Chemapol Bratislava, Technoexport, Kovo a dalšie organizácie. A najmä výrobcovia. Veď každoročne sa dávajú do prevádzky nové výrobne, upevňuje sa socialistická integrácia, každodenne prúdi sovietska ropa a plyn potrubiami, nepretr­žite sa uskutočňujú vo fabrikách chemické reakcie a čas v tomto najrýchlejšie sa vyvíjajúcom odvetvi má pre národné hospodárstva cenu zlata. JAN RIŠKA (DokonCenie z í. str.J Aldo Rigotti, predseda Ro­botníckej telovýchovnej jedno­ty, Švajčiarsko: „Grandióznel Vidno, že gymnastika je u vás soľou života ...“ Rafael Barnabo, Togo: „For­midable (ohromné, Spartakiáda nádherne úžasnéjl spojila všetkých — deti, staršiu gene­ráciu a najmä ženy. Mám sku­točne veľmi dobrý dojem ...“ Očarení hostia, absolútne superlatívy---------­Len ľudia spokojní a šťast­ní. ľudia obklopení istotami, ľudia s radostnými perspektí­vami môžu vytvoriť to, čo na strahovskom štadióne vytvorili cvičenci a diváci: jednoliatu a spontánnu manifestáciu, výraz úprimnej vďaky za slobodu, za život v mieri, hlboký prejav dôvery v našu komunistickú stranu. Po oba spartakiádně dni sa prekrásnej slávnosti zúčastni­li najvyšší čs. stranícki a vládni činitelia, predstavitelia spoločenských organizácií strán Národného frontu ČSSR a a ďalšie osobnosti nášho poli­tického a verejného života. Prítomní boli tiež zahraniční hostia, členovia pražského diplomatického zboru a naši zahraniční krajania. Pravda, spartakiáda sa začala už oveľa skôr, ako zazneli v sobotu, presne o 14. hodine tri delové salvy. Doslova zmobili­zovala státisíce ľudí a nešlo len o telovýchovnú aktivitu. FINÁLE RADOSTI, Veľa brigád socialistickej prá­ce sa svojou prácou, výsled­kami činnosti hlási k spar­takiáde. organizácii Len v telovýchovnej sa brigádnickou činnosťou vybudovalo, upravi­lo a rekonštruovalo mnoho areálov zdravia, telocviční, ihrísk a ďalších telovýchov­ných i celospoločenských za­riadení. V záväzkoch na po­česť 30. výročia oslobodenia našej vlasti to predstavuje 13,5 milióna brigádnických hodin a dielo v hodnote viac ako 350 miliónov korún. Nemôžeme dosiahnuť, aby z každého človeka bol vrcholový športovec — — — Velkou hodnotou a prísľubom pre ďalší masový rozvoj teles­nej výchovy je skutočnosť, že sa nacvičovania hromadných vystúpení zúčastnilo vyše 640 tisíc cvičencov. Rozhodujúca časť z nich vystúpila na miest­nych, obvodných a okres­ných spartakiádach, najlepší aj na Strahove. Súťaže Odzna­ku zdatnosti sa v rámci spar­­takiádnej aktivity zúčastnilo 105 tisíc účastníkov, súťaží uč­ňovského dorastu a poľnohos­podárskej mládeže 80 tisíc športovcov, súťaží športových KRÁSY, POHYBU zväzov ČSZTV 270 tisíc štartu­júcich a športových hier mlá­deže a pracujúcich 700 tisíc zväzarmovcov, odborárov, mlá­dežníkov a školákov. Sparta­­kiádny odznak FIT 75 získalo už viac ako pol milióna zá­ujemcov. Nedeľa — — — Slávnostne vyšperkovaná Pra­ha široko roztvorila náruč a pozdravila cvičencov vo svo­jich uliciach. Spartakiádny sprievod, ktorému sa na Vá­­clavskom námestí prizerali naj­vyšší stranícki a vládni činite­lia, zahraniční hostia a stovky divákov, rovnako patril k vr­cholným zážitkom. Rieka mla­dosti a radosti plynie dolu ná­mestím sprevádzaná jasotom a potleskom: deti v oranžových trenírkach a žltých tričkách, devy v gymnastických úboroch, krojovaná skupina uvádza Bra­tislavu, mládežnícky dychový súbor z Chebu, jednotlivé kra­je, vzrušujúce finále sparta­­kiádneho sprievodu: najúspeš­nejší športovci, olympijskí víťa­zi, reprezentanti ČSSR a nad hlavami: „Náš cieľ — olympij­ská Moskva“. Už je takmer poludnie a sprievod akoby ani nemal konca, kraja. Jasot, ktorý sprevádzal sprie­vod, sa opäť popoludni pre­niesol na strahovský štadión, kde pokračovala spartakiáda druhým programovým popo­ludním. „Ako jeden z miliónov di­vákov môžem povedať, že sú to veľmi krásne zážitky a veľ­mi hlboké dojmy“ — uviedol o. i. generálny tajomník OV KSC a prezident republiky Gustáv Husák v krátkom roz­hovore v televízii a rozhlase na záver CSS ’75. „Je to manir festácia zdravia, šťastia mlad­ších i starších, manifestácia politickej dôvery k nášmu so­cialistickému zriadeniu, k po­litike Komunistickej strany Československa ... Chcel by som využiť túto príležitosť a poďakovať sa tvorcom, organi­zátorom, cvičiteľom i všetkým cvičencom, celej obrovskej státisícovej armáde mládeže 1 dospelých, ktorí sa zúčastnili na prípravách okresných spar­takiád a teraz na vyvrcholení Československej spartakiády v Prahe, za veľmi dobrý výkon a hlboké vyjadrenie pocitu ra­dosti a šťastia ... Som veľmi šťastný, že som sa mohol zú­častniť na vyvrcholení Česko­slovenskej spartakiády a aj na sprievode, kde taktiež vyše stotisíc našich ľudí politicky demonštrovalo svoju plnú dô­veru nášmu štátu, k strane a k celej našej politike.“ MILAN MITOSlNKA Mesto budované s rozmyslom Donedávna sme sa nezamýš­ľali veľmi nad tým, že by bolo treba chrániť aj prírodné da­nosti krajiny. Dnes sa máme o čo oprieť, pretože geografia prichádza s komplexným, fun­dovaným, prognostickým pozna­ním, dáva nám ho k dispozí­cií. Vieme, čo znamená budovať. Vyrástli nám pod rukami fabriky, školy, byty, obchody, rekreačné strediská, cesty, tu­nely, železnice, mestá. Zmenili sme krajinu. Pri výstavbe sa vždy používali podklady od­borníkov — klimatológov, pe­dológov, hydrológov, geológov. Ak dnes geografia vstupuje do plánovacích a projekčných úradov, nevytláča ich, nena­hradzuje, iba ich obohacuje a dopĺňa. Pre geografiu je klí­ma faktor, ktorý v komplexe skúmania všetkých prírodných daností môže zohrať a zohráva úplne inú rolu, ako keď je skúmaný sám osebe. K 30. výročiu SNP a 30. výročiu oslobodenia Bratisla­vy Sovietskou armádou dali zamestnanci Geografické­sl ho ústavu SAV v Bratislave záväzok, že vypracujú pre riadiace a plánovacie orgány hlavného mesta .SSR štúdiu „Bratislava a jej zázemie“, za­meranú na analýzu krajinné­ho prostredia Bratislavy a jej prímestského regiónu. Štúdia má poslúžiť v budúcnosti pri zostavovaní územného plá­nu sídelného útvaru Bratislavy a pri riešení konkrétnych otázok ochrany a tvorby ži­votného prostredia v jej zá­ujmovej oblasti. Na jej spra­covaní sa zúčastnilo 36 za­mestnancov ústavu, z toho 2 kolektívy súťažiace o titul BSP, jednotlivci súťažiaci o titul „Vzorný pracovník“ ďalší vedeckí, odborní a tech­a nickí pracovníci. Príprava a spracovanie materiálov, ktoré sú obsahom záväzku, si vyžia­dali okolo 11 tisíc pracov­ných hodín. Časť výsledkov výskumu bola už v prvej etape pri príležitosti 30. vý-ročia SNP predložená Otvaru hlavného architekta mesta Bratislavy tak, aby sa mohli využiť pri tvorbe územného plánu mesta a jeho zázemia. Aj druhá etapa záväzku sa skončila. A výsledok? Brati­slava ako na dlani, avšak nie ako analýza, ale Brati­slava komplexne. Zamestnan­ci ústavu vyhodnotili refiéf z hľadiska relatívnej výškovej členitosti. Tento rozbor po­slúži na výber stavieb ciest a poskytne tiež základné para­metre pre možnosti poľnohos­podárskeho, technického a iné­ho hospodárskeho využitia. Vy­pracovali mapy sklonitostných pomerov územia Bratislavy. Tieto kvantifikujú jej územie, z hľadiska priemerného uhla sklonu v príslušných stupni­ciach. Dôraz kladú najmä na vhodnosť územia z hľadiska vý­stavby sídlisk, cestných trás a dostupnosti terénu mechanizač­nými prostriedkami. Geografi rozobrali niektoré klimatické problémy z aspektu životného prostredia. Je tu mapa podzemných vôd okolia Bratislavy, mapa erózie pôdy 1 mapa zelene Bratislavy. Do podkladov s vyznačením pláno­vaných plôch na výstavbu sídlisk, priemyselných objektov, veľkých komunikácií a rekre­ačných oblastí navrhli podľa ekologických podmienok a ná­rokov jednotlivých skupín dre­vín výsadbu nových, prípadne ochranu starých porastov. Ro­zobrali ekonomicko-geografic­­ské elementy. Môžeme konštatovať, že po­znatky o využití krajinných celkov sa predrali z vedec­kých pracovní do ulíc nášho mesta. Bude to na ňom vidieť, lebo chceme, aby bolo krásne a aby bolo dôkazom, že sme múdrosť nepestovali iba v ka­binetoch knižníc. MONIKA DOHNANYOVA OPRAVA. V minulom čísle na 9. strane v článku pod názvom Urču­júci a určovaní sa viac ráz opakuje nesprávny tvar „ilustrácia“ slova „frustrácia“ a jeho odvodenín. Či­tateľom sa ospravedlňujeme. Hlavné mesto našej republi­ky sa pripravilo na Čs. spar­takiádu skutočne po každej stránke. Účastníci týchto vel­kolepých telovýchovných sláv­ností si okrem iného mohli pre­zrieť a navštívit množstvo kul­túrnych podujatí-, výstav, kon­certov, múzeí či divadelných predstavení. V niekoľkých pražských vý­stavných sieňach prebieha vel­ké defilé maliarskych a sochár­skych diel, ktorými sa naši umelci priam manifestačné pri­hlásili do súťaže k 30. výročiu oslobodenia. Praha má dostatok výstavných priestorov i pre ko­lekcie drobného, úžitkového umenia, a tak účastníci Čs. spartakiády mali dostatok možností kultúrneho vyžitia. Umeleckopriemyselné múzeum pripravilo — pri príležitosti jubilejného roka — konfrontá­ciu tefto oblasti výtvarného umenia z piatich krajín, ktorá potrvá až do polovice augusta. Súčasné úžitkové umenie ne­chce plniť len funkciu úžitko­vú, ako väčšinou v minulosti, preto často prechádza do ob­lasti voľného umenia a zapája­­sa aj do modernej architektúry, či už ide o sklo, textil, kera­miku či práce z kovu. Tieto no­vé tendencie sa sústreďujú v piatich expozíciách, z ČSSR, ZSSR, Maďarska, Poľska a NDR. Každá má síce svoj špecifický charakter, ale všetky majú spo­ločný veľký fantastický rozlet a využívajú špecifické vlast­nosti materiálov. Prastará tradícia šperkárska sa spája s moderným poňatím v expozícii sovietskej (strie­borné náramky, zdobené dýky šperkárky Manaby Magomedyf, v maďarskej expozícií dominu­jú zaujímavé práce absolventov budapeštianskej Vysokej školy úžitkového umenia, zatiaľ čo v poľskej kóji upútajú trapiséríe a výtvory zo skla. V kolekcii NDR sa návštevníkom sparta­f kiády páčili pôsobivo a ladne riešené kávové súpravy. Naj­rozsiahlejšia je expozícia čes­­koslovenká, ktorá aspoň náznaku podáva prehľad trid­v saťročného vývoja v tejto ob­lasti, na ktorú môžeme byť hr­dí (A. Kybal, P. Hlava, O. Ec­kert a t.). Medzi najstaršie múzejné in­štitúcie v našich krajinách pa­trí Národné múzeum v Prahe. Od roku 1818 nazhromaždili ge­nerácie jeho pracovníkov priateľov cenné zbierky, vzťa­a hujúce sa na osídlenie Čiech od praveku po dnešok i vzácne doklady o našej a svetovej prí­rode. Pred dvadsiatimi rokmi zriadili pri ústave Ústredný muzeologický kabinet a tým sa vyjadrili i vzťahy Národného múzea k ostatným múzeám, zvlášť k múzeám národných výborov. Medzi verejnosťou sa však inštitúcia Národného mú­zea stotožňuje s budovou do­minujúcou nad Václavským ná­mestím. V skutočnosti ide o šesťdesiat inštitúcií, rozvíjajú­cich svoju činnosť nielen v Prahe, ale aj inde v českých krajoch, napr. Prírodovedecké múzeum. Historické múzeum, Náprstkovo múzeum afrických, ázijských a amerických kultúr, Knihovňa Národného múzea s Múzeom knihy v Zd'ári nad Sázavou atď. Národné múzeum získalo ne­dávno v areáli Hradčan Lobko­vický palác, po ktorého rekon­štrukcii tu vznikne historická expozícia od vzniku českého štátu až do začiatku robotníc­keho hnutia. V priestoroch Anežského kláštora, ktorého rekonštrukcia sa po rokoch usilovnej práce taktiež chýli ku koncu, vybudujú expozíciu Pravek Československa. V súčasnosti sú v hlavnej bu­dove tieto výstavy: Praha v má­ji 1945 a Československé spar­takiády. V Národopisnom mú­zeu (budova na smíchovskom úbočí Petřína) možno uvidieť výstavu Tridsať víťazných ro­kov v kronikách a Ľud Česko­slovenska očami národného umelca Karla Plicku. K oslavám 30. výročia sa pri­pojila i Národná galéria, ktorá v troch vzájomne prepojených expozíciách sústreďuje najvý­znamnejšie diela, ktoré sa vy­tvorili za posledných tridsať rokov a charakterizujú rast socialistickej výtvarnej kultú­ry. Trvalým prínosom pre náš kultúrny život zostane fakt, že toho roku dostáva Národná ga­léria ďalšie výstavné priestory: je to Jiřský kláštor na Praž­skom hrade. Ešte v tomto roku sa v ňom dokončí stála expo­zícia starého českého umenia. A po rekonštrukcii Šternberského paláca sa v ňom návštevníci opäť stretnú v jeseni so zbier­kami európskeho umenia. Na Československú sparta­kiádu pamätali i pražské divad­lá. Štátne divadelné štúdio, sústreďujúce päť populárnych divadelných súborov, zladilo záver sezóny s potrebami náv­števníkov a cvičencov. Tak napr. Činoherný klub uviedol Strieborného jaguára od Jána Soloviča a Kým kohút neza­spieva od predčasne zosnulého Ivana Bukovčana. Predĺžená sezóna sa skončila až 4. júla. Taktiež Semafor rátal s náv­števou mimopražských účastní­kov a bude hrať svoj súčasný repertoár až do 12. júla. Černé divadlo vystúpilo na Slovan­skom ostrove s programom Di­luvium a Pruhovaný sen, Ate­liér sa prihlásil s pásmom Hru­­bínových veršov a scénickými variáciami podľa Olbrachta Za­tiaľ čo tu spievame... V tejto súvislosti pár slov o zmenenej tvári divadla Roko­ko. V jeho priestoroch začala v nových interiéroch pôsobiť ďalšia scéna Mestských diva­diel pražských. Kmeňovým sú­borom je zatiaľ Kreslené di­vadlo, inak sa v programe strie­dajú inscenácie z repertoárov 1 mimopražských scén, napr. li­bereckého Naivného divadla (štúdio Ypsilon), brněnského Divadla na provázku, Činoher­ného štúdia z Ostí nad Labem, Pantomíma libereckého Divad­la F. X. Saldu, súbor Chorea Bohemica, tandem Hubner — Stivín. V pražskej Redute, scéne Pragokoncertu, po dlhšej pau­ze uvedenej v týchto týždňoch znovu do prevádzky, budú cez letnú sezónu džezové programy, na ktorých vystúpia špičkové skupiny tradičného i moderné­ho džezu, pričom rátajú aj so zahraničnou účasťou. V diva­delnej oblasti uvedie táto scé­na programy pantomimické a dosial pomerne zanedbávanú oblasť — šansóny. Miesto tu však budú mat aj populárne programy literárno-hudobné a hudobno-dramatické. Na ma­lých scénach nechýbajú prog­ramy zábavné — napríklad cyk­lické programy Miroslava Hor­níčka, nazvané Malé stretnu­tia s významnými umelcami a i športovcami. Z toho vyplýva, že tu mysleli na účastníkov spartakiádnych cvičení a ďal­ších návštevníkov, pre ktorých sa zameriava aj letná prázd­ninovú sezóna. JIŘI JANOVSKÝ LIST Z PRAHY 2

Next