Nové Slovo, červenec-prosinec 1976 (XVIII/27-52)

1976-07-01 / No. 27

NA MARGO Ekonomika )• i prítomnosti Jednou * najvýznamnejších Čas­ti politiky Komunistickej strany Československa. Rozvojom so­cialistickej ekonomiky napĺňame zmysel Leninových myšlie­nok, ktoré odzneli na VIII. všeruskom zjazde sovietov. „Prog­ram našej strany nemôže zostaf len programom strany“ — po­vedal — „musí sa z neho stať program našej hospodárske] výstavby, ináč nebude nanič ani ako program strany..Z tri­búny XV. zjazdu KSC odznel náročný, ale reálny program hospo­dárskeho, sociálneho a spoločenského rozvoja na päťročie, do ktorého sme nedávno vstúpili. O prvých výsledkoch jeho napĺ­ňania rokovalo nedávno 2. zasadnutie ÜV KSC a minulý týždeň a] zasadnutie ÜV KSS. V posledných dňoch dalo zjazdom pri­jatej smernici právnu formu Federálne zhromaždenie ČSSR, ktoré schválilo návrh zákona o šiestom päťročnom pláne. Ten­to zákon stanovuje základný ciel, hlavné úlohy a podmienky realizácie šiestej päťročnice. V týchto dňoch schválili poslanci Slovenskej národnej rady na svojej dvadsiatej prvej schôdzke o. i. vládny návrh zákona SNR o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva SSR na roky 1976—1980. Tento plán je druhým strednodobým plánom rozvoja národného hospodárstva SSR v podmienkach Českoslo­venskej federácie. Nadväzuje na celkové úspešné výsledky spl­nenia úloh piatej päťročnice, o ktorej právom tvrdíme, že patri medzi najúspešnejšie etapy rozvoja ČSSR, osobitne rozvoja hos­podárstva na Slovensku. Pri tvorbe šiestej päťročnice bolo treba riešiť aj niektoré zá­važné — viac alebo menej známe — ekonomické otázky. Spo­menieme azda obťažné podmienky získavania surovín, palív a a energie, zostrenie krízovej situácie na kapitalistických trhoch sprevádzané rozkolísanosťou cien a zhoršenými podmienkami pri odbyte našich výrobkov. Z vnútorných problémov je to pónajprv nižší prírastok pracovných síl, s ktorými môže naše národné hospodárstvo v šiestej päťročnici počítať. Prekonanie vonkajších 1 vnútorných problémov vyžaduje okrem zvýšeného pracovného úsilia tiež zdokonaľovanie foriem a metód riadenia — zdôrazňuje dôvodová správa k zákonu. Po­číta sa pritom s aktívnymi opatreniami vo výrobe, v investič­nej výstavbe t v zahraničnom obchode. Vieme tiež, že pôjde o »energickejšie uplatňovanie vědecko technického rozvoja, zvy­šovanie kvality výroby a efektívnosti národného hospodárstva, že pôjde o ďalšie rozšírenie spolupráce so Zväzom sovietskych socialistických republík a ostatnými socialistickými krajinami. •Plánovaný rozvoj národného hospodárstva Slovenskej socia­listickej republiky v rokoch 1976 až 1980 vychádza z podmie­nok, možností a potrieb národného hospodárstva ČSSR. Je v súlade s hlavnými smermi hospodárskej politiky strany vytýče­nými XV. zjazdom Komunistickej strany Československa. Je po­kračovaním reálnej a náročnej hospodárskej politiky strany a štátu v podmienkach výstavby rozvinutej socialistickej spoloč­nosti. Koncepčné a strategické ciele, cesty, prostriedky aj sme­ry riešenia majú zabezpečiť rozvoj národného hospodárstva na vyššej úrovni, vyššej kvalite a náročnosti. Osobitne to platí pre rozvoj ekonomiky v SSR, pre ktorý sa určujú vo všeobecnosti vyššie tempá ako vo federálnom meradle. Sleduje sa tým lep­šie využívanie prírodných a ekonomických podmienok, rela­tívne vyšších zdrojov pracovných síl, vybudovane] modernej materlálno-výrobnej základne, posilnenie potenciálu jednotnej československej ekonomiky. Zámerne nehovoríme o „podrobnostiach“, neuchylujeme sa k argumentom — číslam. Tie napokon obsahuje rovnako zákon o šifeslej päťročnici, ako aj zjazdová smernica. No napriek tomu n’emožno Bez povšimnutia obísť základný cieľ šiesteho päťroč­ného plánu. Zákon ho v súlade s programom XV. zjazdu defi­nuje; ...... zabezpečiť v súlade s prehlbovaním socialistického spôsobu života uspokojovanie rastúcich hmotných a duchov­ných potrieb obyvateľstva a ďalšie upevňovanie jeho životných a sociálnych istôt na základe trvalého rozvoja a vysokej efek­tívnosti spoločenskej výroby a kvality vykonávanej práce.“ Na dosiahnutie tohto cieľa a na posilnenie socialistického štátu určuje zákon v desiatich bodoch aj hlavné úlohy. Patrí sem využívanie prírodných a ekonomických podmienok výrob­­notechnickej základne, zdrojov pracovných síl a pod. Pritom tiež kladie dôraz na udržanie vysokej dynamiky rozvoja z ob­dobia piatej päťročnice, na harmonický a proporcionálny rozvoj všetkých odvetví národného hospodárstva. Medzi rozhodujúce podmienky zabezpečenia úloh šiestej päťročnice tiež patria: dôsledná aplikácia vedecko výskumných poznatkov v hospodár­ske) praxi, zavádzanie a rýchle osvojovanie s! nove) techniky a technológie, zvyšovanie efektívnosti reprodukčného procesu účelnejším vynakladaním živej a zhmotnenej práce, lepšie zhodnocovanie všetkých druhov surovín, palív, energie a ma­teriálov či už z dovozu alebo z domácej produkcie. Zákon zdô­razňuje nevyhnutnosť širšieho zapojenia podnikov a organizá­cií v Slovenskej socialistickej republike do medzinárodnej deľ­by práce, predovšetkým so Zväzom sovietskych socialistických republík a ostatnými socialistickými štátmi. V našej informácii nemôžeme podrobne prebrať obsah záko­na SNR, o.šiestej päťročnici, ale ani nechceme radiť špecialis­tom na čo zaostriť svoju optiku. Nazdávame sa však, že pros­tého občana bude napr. zaujímať, že v Bratislave sa majú utvá­rať podmienky na posilňovanie Jej priemyselného charakteru najmä rozvojom strojárstva, nezmenší sa pozornosť bytovej vý­stavbe, techntckel a občianskej vybavenosti. Keď sme už pri by­toch, nemôžeme nepovedať, že v nasleduiúcom päťročí sa má vy­budovat vo všetkých formách bytovei výstavby 230 tisíc bytov, z toho v hlavnom meste SSR najmenej 27 tisíc bytov. Vo vod­nom hospodárstve sa majú prednostne zabezpečovať zdroje kvalitnej pitnej a úžitkovej vody. Zákon prikazuje venovať mi­moriadnu starostlivosť ochrane zdro|ov pitnej vody na Žitnom ostrove, ale aj pokračovať v príprave na začatie výstavby vod­ných diel na Dunaji. V rozvoji spojov bude pokračovať automatizácia medzimest­skej prevádzky. Do užívania uvedú 172 tisíc telefónnych staníc. Rozšmi sa vysielacia a prenosová sieť druhého TV programu o šesť základných televíznych vysielačov. V zákone sa nezabud­lo ani, na sústavné zlepšovanie životného i pracovného prostre­dia a pracovných podmienok predovšetkým na základe kom­plexných programov starostlivosti o pracovníkov. Postupne sa bude (ľníei rozvíjať aj starostlivost o rodinu s deťmi a zabez­pečenie občanov v starobe a počas nemoci. Neuplynie vari deň, ktorý bv nám nepriniesol novší dôkaz, že XV. zjazd našej komunistickej strany, jeho príprava, prie­beh alebo záverečné dokumenty sa sťali Inšpirujúcim zdrojom pracovnej iniciatívy a aktivity robotníkov, družstevných roľní­kov. technikov a hospodárskych pracovníkov, konštruktérov alebo vedcov XV zjazd strany zdôraznil, že práve táto ini­ciativa — rasi angažovanosti I, aktivity pracujúcich, rozvoj so­cialistického súťaženia, hnutia brigád socialistickej práce, zdo­konaľovanie plánovitého riaďénia národného hospodárstva — je hlavný zdroj sily. ktorá zvládne vytýčené úlohy. Za rozho­­d u rúne faktory Ich považuje a| zákon SNR o šiestom päťročnom p1 á ne a ráta s Ich využitím. IVAN JERGALY Berlínsky medzník (Dokončenie z 1. str.) žadoval uznať mníchovskú zmlu­vu za neplatnú od samého za­čiatku. Teraz, s odstupom rokov sa dosiahnutie týchto cieľov ani nezdá byť také prevratné. Ale dodajme, že pred deviatimi rok­mi sa mnohí skeptici jednoznač­ne vyslovovali o nich, že sú ne­reálne a nedosiahnuteľné. Dnes na konte pozitív európskeho vý­voja sa celkom jednoznačne ob­javujú také položky, akou je anulovaná mníchovská zmluva, zmluvne upravené dvojstranné vzťahy medzi viacerými európ­skymi krajinami s rozdielnym spoločenským zriadením, čím sa uzatvára práve kapitola, na kto­rej začiatku stál plán Barbaro­ssa, okupovaná polovička Euró­py, a desiatky miliónov mŕt­vych, milióny zničených ľud­ských obydlí, tisíce vypálených miest a dedín a celé štáty vy­mazané z mapy, ktorú vtedy, hoci nakrátko, kreslili zakrva­vené stopy vojakov nacistickej armády. Skutočnosťou je dnes už aj silná a medzinárodne uznávaná Nemecká demokratická republi­ka, prvý štát robotníkov a roľ­níkov na nemeckej pôde, štát uznávaný, prosperujúci a socia­listický. Za tie roky sa uskutočnila aj taká v histórii ojedinelá konfe­rencia, akou bola konferencia o bezpečnosti a spolupráci Európe, ktorá sa zišla pred ne­v celým rokom v Helsinkách. Ná-rody Európy, ako aj Spojených štátov a Kanada majú takto há­dam v histórii fudstva prvý do­kument, v ktorom sú zakotvené princípy zaručujúce všetkým účastníkom rovnosť a práva bez ohľadu na to, či by si tieto prá­va dokázali zabezpečiť aj sami alebo nie. Ide o tie hlavné prin­cípy, za ktoré socialistické kra­jiny, komunistické a robotnícke strany a všetky pokrokové mierumilovné sily kontinentu a tak dlho a s nasadením všetkých síl bojovali. Ale boj sa ešte neskončil. Konferencia v Helsinkách mala a má príliš veľa odporcov, pre ktorých je Záverečný akt iba akýmsi súpisom požiadaviek, od „druhej strany“, teda od nás, bez toho, že by boli ochotní čo­koľvek poskytnúť zo svojej stra­ny. Karlovarský dokument hovo­ril o budovaní novej Európy, Európy „zbavenej pretekov v zbrojení, ktoré pohlcujú obrov­ské ekonomické zdroje a vý­sledky úsilia jej robotníkov, in­žinierov a vedcov“, ktorá by bola schopná zabezpečiť vyššiu životnú úroveň obyvatelstva a významne prispieť k rozvoju ce­lého tudstva. V tejto oblasti sa urobili iba prvé kroky a bude potrebné vynaložiť ešte nemálo kolektívneho nanie nedôvery úsilia na preko­a odporu roz­ličných kruhov buržoáznych kra­jín, kým sa aj táto položka ob­javí na strane európskych ak­tív. „Mier sa stal pre Európu a Európanov naozaj životnou ne­vyhnutnosťou,“ povedal v preja­ve na konferenci v Berlíne ve­dúci sovietskej delegácie gene­rálny tajomník ÚV KSSZ Leonid Brežnev. „Preto my, komunisti, nositelia najhumánnejšieho a najoptimistickejšieho svetoná­zoru usudzujeme, že je dnes viac ako kedykoľvek predtým dôležité prekliesniť cestu uvoľneniu vo vojenskej oblasti k a zastaviť horúčkovité zbroje­nie. Mimoriadne dôležité je aj utvoriť takpovediac hmotné tka­nivo mierovej spolupráce v Eu­rópe; tkanivo, ktoré by upevňo­valo vzťahy medzi európskymi národmi a štátmi a ktoré by na dlhé roky vopred prebúdzalo Ich čoraz väčšie záujmy na za­chovaní mieru.“ K nesporným úspechom uply­nulých rokov patri aj to, že po­zostatky temnej minulosti eu­rópskych dvadsiatych, tridsia­tych 1 neskorších rokov, akými boli fašistické režimy, patria po­väčšine minulosti. Posledná baš­ta tejto minulosti, pofrankovský španielsky trankizmus pod tla­kom širokých vrstiev obyvateľ­stva 1 pokrokovej európskej ve­rejnosti, aj napriek silnejúcej podpore zo strany Spojených štátov, melie už z posledného. Významným faktorom zmeny v pomere síl sú aj úspechy ko­munistických strán pôsobiacich v kapitalistických krajinách Eu­rópy. Najmä vlaňajšie a tohto­ročné výsledky volieb v Talian­sku ukazujú trvalý rast prestí­že Talianskej komunistickej strany. TKS sa stala silou, bez ktorej v budúcnosti nebude už viac možné riadiť kormidlá Štátu, na ktorý osobitne ťažko doľahli všetky neduhy kapitalis­tickej spoločnosti. Podobne sa upevnilo aj postavenie francúz­skych komunistov, a ďalších komunistických strán západnej Európy a počet strán, ktoré do­teraz pôsobia v ilegalite sa opro­ti predchádzajúcim rokom zmen­šil na minimum. Vývoj teda potvrdil správnosť cesty, ktorú si komunistické á robotnícke strany nášho konti­nentu vytýčili na konferencii v Karlových Varoch. Bilancovanie je súčasne znakom užitočnosti takýchto stretnutí pre to, aby naše hnutie ďalej silnelo, aby sa situácia v Európe ďalej zlep­šovala v prospech väčšiny jej obyvateľov, v prospech najpo­četnejšej a najpokrokovejšej zložky spoločnosti, ktorá svoji­mi rukami a umom tvorí všetky materiálne hodnoty. Medzinárodné porady a kon­ferencie bratských komunistic­kých a robotníckych strán minulosti dokázali svoju opod­v statnenosť pre medzinárodnú koordináciu úsilia k spoločným cieľom a ich význam pri teraj­šej internacionalizácii spolo­čenského vývoja neustále ras­tie. Aj Berlíne terajšia konferencia v sa bezpochyby stane medzníkom na ceste k spravod­livejšej Európe, k Európe mie­rovej, zbavenej bremena vojen­ských výdavkov, k Európe spo­lupracujúcej a, ako to povedal v prejave na konferencii európ­skych komunistických a robot­níckych strán v Berlíne gene­rálny tajomník ÜV KSČ súdruh Gustáv Husák, toto rokovanie „významne prispeje k ďalšiemu boju za mier, bezpečnosť, spo­luprácu a sociálny pokrok v Európe“, a „splní očakávanie medzinárodného komunistické­ho a robotníckeho hnutia, všet­kých revolučných a demokra­tických síl“. Požiare nás okrádajú Poľnohospodári na Slovensku sa veľmi starostlivo pripravujú na tohtoročný zber úrody obil­nín. K príprave na žatvu patrí aj ochrana proti požiarom. Pre­to majú v prítomnosti poľno­hospodárske podniky naliehavú úlohu: zvýšiť starostlivosť o po­žiarnu ochranu,. Lebo rok čo rok spôsobujú žatevné požiare nášmu poľnohospodárstvu veľ­ké Škpdy. Stručné štatistické údaje ho­voria jasnou rečou o tom, že za minulý rok 454 požiarov pohlti­lo poľnohospodárom na Sloven­sku hodnoty takmer za 23 mil. korún. Je to o 21 požiarov viac a škody vyššie o viac ako 9,5 mil. korún. I keď nebezpečenstvo požia­rov je akútne prakticky v kaž­dom období, jeho Intenzita sa zväčší práve v čase žatvy a mlatby. V uplynulom roku bo­lo na Slovensku 111 žatevných požiarov so škodou 5 501 100 Kčs. Podľa sledovaných kritérií najviac požiarov (44) vzniklo pri zbere a uskladňovaní slamy. Súčasné veľké sucho nebezpe­čenstvo požiarov ešte zvyšuje. Príčiny požiarov sa takmer vždy dotýkajú ľudskej nedba­losti, podceňovania a nevšíma­nia si možného nebezpečia. Ktoré sú najčastejšie? Iskry lo­komotív, spaľovacie motory, neuhašené cigarety, poruchy na elektrických kábloch a za­riadeniach a podobne. Nemálo požiarov spôsobujú aj deti. Poľnohospodárov čakajú tohtoročnej žatve nemalé úlo­v hy. Pre zvládnutie žatevných prác na poliach Slovenska toh-to roku bude nasadených 8258 kombajnov, čo je o 160 viac ako v roku 1975. V nákupných organizáciách bude pracovať 194 predčističiek a 368 sušičiek. Zvýšenie nasadenia strojov a techniky bude klásť aj vyššie nároky na zabezpečovanie pre­ventívnych protipožiarnych opa­trení. Žiaľ, v niektorých poľnohos­podárskych podnikoch protipo­žiarne opatrenia ešte stále za­nedbávajú a podceňujú. Škody, ktoré v období žatvy a mlatby dokáže napáchať nedbalosť a neznalosť základných opatrení zamedzujúcich požiarom, sú va­rovným signálom. Na to, aby bolo na našich stoloch viac chleba, nestačia iba moderné metódy a používanie najnovšej poľnohospodárskej techniky, ale tiež dôsledná a dokonalá znalosť protipožiarneho systé­mu uplatňovaná v praxi. Aby sa tohtoročná žatva uskutočnila s čo najmen­ším počtom požiarov vyko­nala Hlavná správa požiar­nej ochrany MV SSR viacero opatrení, medzi ktoré patrí me­­dzirezortná porada za účasti Ministerstva poľnohospodár­stva a výživy SSR, Správy Vý­chodnej dráhy a ďalších or­ganizácií, krajské porady a po­dobne. Prehlbl sa kontrolná činnosť v poľnohospodárskych závodoch zo strany ONV a ok­resnej Inšpekcie požiarnej och­rany, zvýšená pozornosť sa bu­de venovať činnosti prehliadko­­vých skupín národných výbo­rov, organizovaniu požiarnych hliadok, technického stavu ža­tevnej techniky, dodržovaniu požiarno-bezpečnostných zásad pri samotnom zbere, najmä na úsekoch Železničných tratí s parnou trakciou a podobne. MARTIN HRÚZ K 55. výročiu vzniku KSC usporiadal Český ústredý výbor SČSP a Národná galéria v Pra­he vo výstavnej siení SČSP na Václavskom námestí výstavu, ktorá poskytuje prehľad českej grafiky a sochárstva za uplynu­lých 55 rokov, teda od roku 1921. Zalolenie KSČ sa stalo pre vývoj pokrokového českého umenia inšpiratívnym zdrojom, umožňujúcim orientovat jeho vývoj v zhode s programom predvoja robotníckej triedy. Vte­dy do nášho umenia vstúpili no­vé námety, nový svet, jeho zná­mi i bezmenní hrdinovia, i téma práce v■ súvislosti so, sociálnymi, zápasmi a s bojom za oslobo­denie proletariátu a robotníckej triedy. O tom všetkom rozpráva­jú v expozícii zhromaždené gra­fické listy i ukážky drobných sochárskych prác popredných osobností českého výtvarného umenia, čo nie je náhoda, pre­tože skutočný umelec hodný tohto mena nemôže byt ne­stranným a nezúčastneným po­zorovateľom života okolo seba. A tak medzi grafikou uvidí di­vák tvorbu C. Boudú, f. Broža, f. Grusa, E. Fillu, E. Bidla, F. Grossa, j. Horníka, F. Jiroudka, K. Lhotáka,, V. Nowaka, A. Pa­­derlika, F. Muziku, A. Pelca, L. Simáka a M. Svabinského /lito­grafie pokrokových spisovate­ľovi. Výber plastík obmedzil priestor sály, ale aj tak sa tu predstavili ukážky z tvorby šestnástich umelcov, od B. Ben­du f bronz Proletárske dievča z r. 1921), ]. Laudu IPodobizeň Z. Nejedlého}, a O. Eckerta (ke­ramika Rybár j cez K. Kolumka (bronz z r. 1950 Podobizeň sta­rého robotníka) a K. Kotrbu (Pastier z r. 1937J až ku K. Po­kornému, ./bronzová Štúdia k pomníku B,.Némoovef) a f.Wiel­­gúsovt I Baník s kvádrom z r. 1945). Ešte zostaneme na Václav skom námestí, pretože jeho do­minanta, budova Národného mú­zea, slávi práve 85. narodeniny. Do roku 1891 nemalo Národné múzeum, založené ako inštitúcia už v r. 1818, vyhovujúce prístre­šie — zbierky boli uložené v rôznych palácoch. Zo sútaže, ktorú vtedy vypísali naši pred­kovia, vyšiel z daných dispozí­cií t. j. umiestnenia na pozem­ku po zrušených hradbách za Konskou bránou, víťazne návrh vtedy päťdesiatročného archi­tekta ] osej a Schulza (ktorý už predtým vyhral spolu so f. Žĺt­kom súťaž na stavbu Rudolfi­na). V tomto roku vydaná En­cyklopédia českého výtvarného umenia síce súdi, že „jeho Ná­hodné múzeum fe syntézou vzo­ru dvorných múzeí viedenských a Peraultovho parížskeho Louv­­tu, a má okrem toho všetky ne­dostatky múzeí 19. storočia, pre­ferujúcich reprezentačné zrete­le pred funkčnými“, ale aj tak ide o stavbu, bez ktorej si Pra­hu nevieme predstaviť. Nemož­ná zabudnúť na fakt, že budo­va mala vtedy za Rakúsko-Uhor­­ska symbolizovať ideu rozma­chu národa tak v podobe< pa-m mätníka na slávnu minulosť' ako af jednu z vrcholných in­štitúcií vtedajšieho bádania. Pre­to konšeli neľutovali ani nákla­­ly: novorenesančná budova s kopulou Panteonu a so štyrmi rožnými vežami sa stavala päť rokov a náklády dosiahli výšku dvoch miliónov zlatiek. Na so­chárskej i maliarskej výzdobe sa podieľali vtedy slávni umel­ci — vymenujme aspoň Broží­ka, Zeníška, Hynaisa a Mafáka. Po nedávno prevedenej rekon­štrukcii je tu opát niekoľko me­siacov čulý ruch — priemerne sem denne vojde asi tisíc náv­števníkov, a to nielen prezrieť si zbierky, ale navštíviť aj pred­nášky (170 za rok), besedy (tých je 250), f tímové náučné predstavenia a programy ľudo­vej univerzity. Ročne inštalujú v sálach Národného múzea oko­lo dvadsať výstav, chodí sa do tunajšej bohatej knižnice, na schodisku sa usporadúvajú kon­certy. Jedným z medzníkov ži­vota budovy bol rok 1945 — v stredu 14. februára sem padlo niekoľko bômb z amerických lietadiel, a v októbri z tunajšie­ho balkóna vyhlásili znárodne­nie kľúčového priemyslu. Až sa skončia stavebné práce v naj­bližšom okolí (okolo budovy pôjde časť ll. severojužnej ma­gistrályj, bude Národné mú­zeum pre ďalšie generácie ešte príťažlivejšie. Podstatne mladšie výročie oslavuje v týchto dňoch pražská škola, v ktorej vládnu Múzy — Akadémia múzických umení. Svoj štatút vysokej školy zís­kala AMU 28. júna 1946 a už 1. októbra v tom istom roku sa ot­vorili jej brány pre prvých po­slucháčov. Projekt podobnej školy už pripravovali poprední kultúrni pracovníci potajomky počas druhej svetovej vojny. K vysokoškolsky vzdelaným ved­com, pedagógom a technickým kádrom sa priradili t aktívni di­vadelníci, hudobníci a filmári. Za tridsať rokov svojho trvania vychovala škola tisíce absolven­tov na svojich troch fakultách: divadelnej (ku ktorej sa viaže divadelná scéna Disk), hudob­nej, filmovej a televíznej. Dnes by sme si asi ťažko dokázali predstaviť súčasný umelecký ži­vot bez absolventov tejto školy — väčšina špičkových koncert­ných umelcov, hudobných skla­dateľov, hercov, režisérov, dra­maturgov, scenáristov pochádza z ich radov. V rámci osláv tri-dsatročného jubilea uskutočnil sa rad koncertov, matiné, filmových hudobných a divadel­ných predstavení školy. Divadel­ná fakulta okrem konferencie na tému Skúsenosti a problémy prípravy mladých umelcov, naj­mä hercov a režisérov na vyso­kých školách v súbislosti s po­trebami súčasnej praxe, uspo­riadala na scéne Disku prehliad­ku školských predstavení, na ktorých sa predstavili aj študen­ti Inštitútu divadla, hudby a fil­mu z Leningradu. Filmová a te­levízna fakulta pripravila stret­nutie so študentmi poľskej fil­movej školy v Lodži a konferen­cie pedagógov o aktuálnych me­todických ukážkach filmového školstva. Na záver aspoň stručná zmienka o nových zaujímavých výstavách: grafik Jiří Svengsbír sa po komornejšie ladenej expo­zícií v Malej galérii predstavuje rozsiahlejším súborom ku svo­jej päťdesiatke v galérii Fron­ta. Výstava obsahuje predovšet­kým farebné rytiny z cyklu 100 +1 pohľad na Zlatú Prahu a viac ako tridsať farebných kre­sieb. Vo vďačných motívoch sa tu ku grafickému majstrovstvu pripája af básnický cit. Teraz v Malej galérii Československého spisovateľa vystavuje svoje knižné obaly, väzby, grafické úpravy a typografické písma Miloslav Fulín, jeden z popred­ných predstaviteľov moderne! českej typografie, o kvalitách ktorého svedčí i rad ocenení doma a za hranicami. Pod pros­tým názvom Oprava kníh, časo­pisov a typografie tu divák náj­de rad kníh. ktoré ako čitateľ sí­ce pozná, ale ak nesleduje úda­je v tiráži, ani nevie, kto im dal pekný vonkajší vzhľad. JIRI JANOVSKÝ List z Prahy ÍXSZŠi£EE2

Next