Nové Slovo, červenec-prosinec 1978 (XX/27-52)
1978-07-06 / No. 27
2 NOVÉ SLOVO/6. JÚLA ”78 Jubilejná so základným kameňom Výklady boli plné chémie, mesto bolo plné chémie, „najchemickejší“ bol však Park kultúry a oddychu, kde boh exponáty základnej chémie, technické diely, stroje a prístroje a samostatná výstava Spotrebná chémia krajín RVHP, ktorá bývala na Zimnom štadióne. Tento raz patrili obidve haly štadióna sekciám Farmácia a Biochémia. Medzinárodný chemický veľtrh INCHEBA 78 bol v poradí už desiaty, teda jubilejný. V Bratislave sa zišiel chemický svet. Šesťsto vystavovateľov z dvadsiatich piatich krajín. A okrem toho vedci a odborníci na medzinárodný kongres AGRICHEM, medzinárodné sympóziá INTEREKO-TECHNIKA, Spotrebná chémia a medzinárodná konferencia Priemyselná toxikológia 78. Mohlo by sa to povedať aj takto: Išli sme do hry SO Sto miliardami korún. Toľko činí nadobúdacia hodnota základných fondov čs. chémie. Trinástka nebýva šťastné číslo, no pokiaľ ide o tú našu chemickú trinástku, čo do podielu chémie na našej priemyselnej výrobe, je šťastným číslom. Veď od roku 1948 sa zvýšila u nás výroba kyseliny sírovej šesťkrát, čpavku dvadsaťtrikrát, priemyselných hnojív dvadsaťtrikrát, metanolu deväťdesiatdeväťkrát, plastov dokonca stodvadsaťkrát, a tak by sme mohli pokračovať. Chémia nás doslova obklopuje. Chemizuje sa poľnohospodárstvo, Stavebníctvo, strojárstvo, textilný priemysel... Bez chémie už človek neurobí ani krok. Napokon, návštevníci INCHEBY to videli názorne. Bez chémie sa nezaodeješ, neobuješ, nenasýtiš, nevyliečiš... V obrovskom svete chémie tých sto miliárd nie je veľa, avšak to, že chemický svet sa schádza aj u nás, je veľmi významné. Varíme a prečieme zo sovietskej ropy a z jeho zemného plynu a z ďalších surovín, máme spoločné plány s naším veľkým priateľom i s ostatnými krajinami RVHP, v nich je ťažisko našej chemickej výroby a odbytu, no obchodujeme s celým svetom. Dovážame a vyvážame. Svetová chémia vo vitrínach na konferenciách bola ako na dlani, bok) čo obdivovať, čomu sa priučiť i na čo byť hrdý. Najmä poučiť sa, aby sme do našej učebnice zahrnuli čo najviac skúseností. Popjri zhone vo výstavných halách, zaujala návštevníka ešte jedna veľmi dôležitá udalosť pre Bratislavu. To však musel prrejsť p» moste SNP a dostať sa na pravý breh Dunaja. Vidieť tu obrovské rumovisko. Buldozéry ho síce zrovnali, nákladiaky praodvážaH tehly, brvná a škridly za mesto, je to však neklamný dôkaz toho, že sa tu bude stavať. Počas X. medzinárodného chemického veľtrhu INCHEBA 78 urobili slávnostný výkop výstavby viacúčelového výstavná» zariadenia, v skratke WZ. Bratislava sa predsa len dočká toho, o čo sa už viac rokov hovorí. Maketa budúceho výstaviska je už hotová. Generálnym projektantom je Stavopjrojekt Bratislava — X. atelier pod vedením Ing. arch. Vladimíra Dedečka, laureáta Štátnej ceny Klementa Gottwalda. Investorom a koordinátorom je Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy. Generálnym dodávateľom bratislavský Priemstav. " Na ploche 66,59 ha, zápradne od mosta SNP sa pnstaví desaťtisíc metrov štvorcových krytých výstavných plôch a pätnásťtisíc metrov štvorcových voľných výstavných plôch. Vstupná časť areálu bude zo strany autostrády a mestskej komunikácie paralelnej s autostrádou a zo strany Dunaja, v ktorej budú vstupné a administratívne prevádzkarne a výstavné priestory, ktoré môžu praslúžiť aj ako kongresová hala pne dva a p»l tisíc ľudí. V tejto časti budú aj stravovacie, ubytovacie a rekreačné zariadenia a amfiteáter. Za päť a p»l roka by túto časť mali priemstavád dokončiť. V ďalšej etapre sa vybuduje ešte jedna kongresová sála a bude sa px> kračovať vo výstavbe výstavná» komplexu, ktorého druhým účelom je špxHtová náplň. Ak sa človek prazrie zo starého mesta na výstavisko, stavby budú terasovité stúpať, z výstaviska smerom k Duna ju stupňovité klesať, takže bude nádherný výhľad na rieku a mesto, z opačnej strany na výstavisko. Budúce výstavisko je riešené vámi zaujímavo v dvoch rovinách — dolná s hospodá rsko-dopravnou základňou a parkoviskami, horná s vlastným viacúčelovým výstavným zariadením — takže sa prakticky oddelí prešla komunikácia od automobilovej a na viac všetky stavby bude spájať visutá trať osobnej dopravy. Mesto na Dunaji sa stane naozaj veľtržným, pretože celý areál nebude slúžiť iba chémii, ale aj iným odvetviam. Tu sa budú nadväzovať a prehlbovať ďalšie medzinárodné styky, cieľavedome vymieňať informácie a prehlbovať deľba piráce. Tu budú aj mnohé vědeckotechnické, kultúrne a šprartové pradujatia. Každoročne sa na medzinárodnom chemickom veľtrhu INCHEBA udeľujú zlaté medaily. Zo sto prihlásených expxmátov našich i zahraničných výrobkov sa udeľuje desať medailí, doteraz ich dostalo päťdesiatšesť výrobkov. Zo zahraničných vystavovatáov je na) úspešn e j ši Sovietsky zväz. Z československých vystavovateľov si p» tri medaily odniesli Gumárne 1. mája v Púchove, p» dve Chemické závody W. Piecka v Novákoch, Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave a Sklárne Kavalier. Gumárne 1. mája v Púchove tretiu zlatú dostali za dopravný pás PA-500/100 na pravrchovú ťažbu uhlia, Duslo Šáa v tomto roku za amoniak dusičnanu amónneho, Chemko Strážske za výrobu pientacrytiohí, živice pioužívanej hlavne pni výrobe náterových hmôt, pire kozmetiku, aj pri výrobe liečiv, ktorý vyvinul Výskumný ústav pre pietrochémiu v Novákoch, čs. akadémia v Prahe za extraktor VPE, Lachema Brno za feropmr a Fotochema Hradec Králové za čiernobiely fotopiapier Neotona. Ak už sme pari tých zlatých medailách, želali by sme aj investorovi, projektantom a stavbárom, aby za včasnú a kvalitnú výstavbu viacúčelová» výstavného zariadenia na pravom brehu Dunaja, ktoré sa už začalo stavať, získali aspwň symbolickú zlatú. Zlatú veľtržná» mesta na Dunaji. JÁNKÚCAN Odišiel priekopník kozmonautiky V stredu 28. júna sa tisíce Mosknvranov rozlúčili s vynikajúcim sovietskym vedcom, členom mnohých zahraničných vedeckých akadémií, čestným doktorom viacerých zahraničných univerzít, akademikom Mstislavom V. Keldyšom. Zomrel vo veku 67 rokov v sobotu 24. júna 1978. Akademik Keldyš bol jedným z popredných organizátorov sovietskej vedy a svetoznámym odborníkom v oblasti aplikovanej matematiky. Bol teoretikom, ale popritom dokázal skvelo posúdiť možnosť využitia výsledkov teoretických výskumov v praxi, ovplyvnil svojimi štúdiami rozvoj letectva, zaoberal sa niektorými problémami nadzvukových lietadiel, bol jedným z dnes legendárnej trojice Koroljov, Gluško, Keldyš, ktorá stála pri zrode kozmickej epochy. Zapísal sa do prvých kapitol sovietskeho kozmického programu. Už pred štartom Sputnika 1 organizoval skupiny odborníkov, ktorí pripravovali vedecký výskum pre prvé umelé družice a planetárne sondy. Keldyš sám viedol náročné riešenia nepriaznivých vibrácií nadzvukových lietadiel a rakiet. Po skončení skupinového letu Valerija Bykovského a Valentíny Tereškovovej vo dvoch kozmických lodiach Vostok uskutočnila sa v Moskve exkluzívna tlačová konferencia so sovietskymi novinármi, zaoberajúcimi sa otázkami kozmonautiky. V tlači sa potom objavili tituly Hlavný konštruktér a Hlavný teoretik, patriace vtedy ešte verejnosti neznámym mužom, ktorí viedli sovietsky kozmický výskum. Už roku 1961 hovorili sovietski novinári o „hlavnom teoretikovi“ sovietskeho kozmického programu. Roku 1963 napísal Nikolaj Melnikov: „V strede skupiny vedcov stál bystrý, sústredený a opálený človek s prameňmi strieborných vlasov. Vyzeral a správal sa proste a skromne, bez akademickej velkosti. Uvedomil som si, že je to hlavný teoretik. A vzápätí som si položil otázku sám: Aký div, že sa o ňom ešte nepíšu legendy? Veď tento vedec, bezmenný hrdina našej doby, rieši najzložitejšie problémy kozmonautiky.“ Roku 1960, vo svojich štyridsiatich deviatich rokoch, bol Mstislav Keldyš zvolený za viceprezidenta sovietskej akadémie vied a o rok neskôr sa stal jej prezidentom. V úvahách o anonymnej osobe hlavného teoretika sovietskej kozmonautiky mnohí zahraniční novinári neskrývali, že považujú za takmer nemožné, aby jeden človek stál na čele inštitúcie, ktorá je mozgom a hlavným riadiacim článkom celej sovietskej vedy, aby zastával významné a zodpovedné postavenie, s ktorým sú spojené bezpočetné organizátorské i politické úlohy, aby pôsobil ako hlavný poradca sovietskej vlády a najvyšších straníckych orgánov pri uplatňovaní vplyvu vedeckého pokroku na rozvoj sovietskej spoločnosti, a aby bol súčasne aj jedným z hlavných vedúcich a organizátorov sovietskej kozmonautiky. Až čas priniesol ohromujúcu odpoveď na všetky otázky: Perspektívny program rozvoja sovietskej kozmonautiky bol dielom akademikov Koroljova a Keldyša, ktorí sa podieľali na vybudovaní modernej organizácie kozmického výskumu. Spoločne s nimi mal významnú úlohu konštruktér raketových motorov akademik Valentín Gluško. Akademyk Keldyš nezlomné veril, že vesmír prispeje k upevňovaniu mieru na svete, k rozšíreniu širokej medzinárodnej spolupráce. Veľký sovietsky vedec odišiel vo chvíľach, keď sa základná posádka orbitálneho komplexu Saljut 6 — Sojuz 29, kozmonauti Kovaľjonok a Ivančekov, chystali k privítaniu druhej medzinárodnej posádky Interkozmos, sovietskeho kozmonauta Klimuka a prvého poľského kozmonauta Miroslawa Hermaszewského. (T) Výborná reportáž Z bohatého, obsahovo pestrého a zaujímavého 26. čísla Nového slova ma mimoriadne zaujala reprartáž básnika a prekladateľa, zaslúžilého umelca Ľubomíra Feldeka BRATISLAVA V KYJEVE. Pri jej čítaní mi najprv prišlo na um: Konečne sa v našej angažovanej publicistike blýska na lepšie časy. Domnievam sa, že každý čitateľ mal z tejto repxjrtáže čitateľský pôžitok. Zachytila spontánne, kultivovaným slovom všetko, čo sa na tomto veľkom úprimnom stretnutí medzi obidvoma stranami zrodilo a pre budúcnosť upievnilo. „Duch týchto dní“ blahodarne ovial aj nás, ktorí sme tam neboli. Bolo by od redakcie Nového slova skutočne správne a podnetné, keby takýmto spôsobom zainteresovala aj iných majstrov slova o sprostredkovanie dojmov, príhod a zážitkov z podobných stretnutí doma i v zahraničí. Obohatilo by to výrazným spôsobom obsahovú paletu každého čísla. Naši poprrední majstri slova by sa takýmto spôsobom výrazne zapájali do zvyšovania úrovne prublidstiky, obohatili by ju o nové prvky a možnosti. Takéto reportáže hýria nápadmi, prinášajú nekonvenčné prahTady, ukazujú skutočnosť z nová», nenovinárskeho zorného uhla. Umelá dokážu nenápadne do textu vniesť pradstatné myšlienky zámerov pxúitiky našej KSČ. Markantne to vidno aj z tejto reportáže, kde Ľubomír Fádek zrozumiteľne a účinne vysvetľuje podstatu umeleckej angažovanosti: „Od umelca vyžadujeme ako nepjostradateľnú zložku jeho praktickej angažovanosti i jeho umelecké majstrovstvo, kvalitu jeho pwáce.“ Týchto pár slov vystihuje problém lepšie ako dlhý, radovému čitatáoví máloprís-tupriý teoretický článok. Ďakujem Ľ. Feldekovi za túto reportáž v nádeji, če napíše reportáží takéhoto druhu V“c! PhDr. VIKTOR HUJÍK, Žilina Vynikajúce výrobky roku 1977 Súťaž o najlepší výrobok roka, v ktorej sa hodnotí funkčná, technická a estetická úroveň výrobkov, má už svoju tradíciu. V uplynulých dňoch Federálne ministerstvo pjre technický a investičný rozvoj — výbor pre priemyslový design vyhlásilo výsledky tejto súťaže už p» 12. raz. Z 319 prihlásených výrobkov získalo 112 pravo nosiť označenie Vybrané pre CID a iba 19 výrobkov ohodnotili ako vynikajúci výrobok r. 1977. Musíme, žiaľ, konštatovať, že situácia v jednotlivých sortimentoch nie je usprakojivá. V konečnom dôsledku sa to prejavilo i v evidentnom pmklese pračtu, ako i úrovne výrobkov oproti predchádzajúcim rokom súťaže, takže v niektorých výrobných odvetviach, ako sú napríklad svietidlá, hudobné nástroje, špxrtové potreby, stavebné prvky, ba dokonca v strojárstve — vo výrobe investičných celkov, kde patríme medzi známych výrobcov vo svete, nemohli vyhlásiť nijaký vynikajúci výrobok roka. V 15. hodnotiacich kategóriách defilovali výrobky zo skla, ktoré získali spralu 5 ocenení, výrobky z oblasti všeobecného a spratrebného strojárstva, nábytkárskeho a textilného priemyslu boli zastúp>ené tromi vý-. robkami a p» jednom bytový textil, obuv, kožená galantéria, konfekcia a hračky. Najvyššie ocenenie v akcii najlepší výrobok roku 1977 dostali iba dva slovenské výrobky z rezortu Ministerstva priemyslu SSR, čo je okolo 10 percent z celkového p»čtu ocenených výrobkov. Treba otvorene pravedaf, že tento výsledok ostatné slovenské výrobné rezorty nijako nectí. Je však adekvátnym vyjadrením prozomosti, ktorú tejto dlhoročnej celoštátnej akcii na zvýšenie kvality našich výrobkov venujú. Vysoká náročnosť na funkčné, technické a estetické vlasti»sti a nekompromisný prístup pri prisudzovaní prihlásených výrobkov sú dobrým predprakladom, aby sa i v rokoch budúcich ocenilo úsilie tých, ktorí si uvedomujú závažnosť a dosah tejto významnej celospraločenskej akcie, ktorej cieľom je pxrdprariť napĺňanie uznesenia XV. zjazdu KSČ a 11. plenárneho zasadnutia ÚV KSČ o zvyšovaní komplexnej akosti výrobkov, ako aj o dôslednom a všestrannom uspokojovaní rastúcich hmotných a kultúrnych pratrieb obyvateľstva. RUDOLF DEMOVIČ Festivalový list z Karlových Varov Po prvých dňoch... Ešte i na sklonku štvrtého festivalového dňa, ktorý je vlastne už úsvitom piateho (posledné predstavenie sa končieva okolo polnoci), ešte i po deviatich filmoch základných súťažných radov medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch najväčšou udalosťou XXI. ročníka ostáva stále ešte nové sídlo festivalu v dohotovenom Thermali (po koľkých rokoch čakania?) a vedia toho prvý čs. kozmonaut Vladimír Remek ako aktér prvého z premietnutých filmov (týždenník o návšteve kozmonautov u nás pri Remkovom návrate domov z vesmírnej cesty)—Remek je zatiaľ aj najväčšou z hviezd na festivale. Aj najskromnejšou — na úvodnom slávnostnom prípitku videla som ho dosť zblízka — dával aj tam autogramy so svojím charakteristickým skromným úsmevom. Thermal - to je zázrak modernej architektúry, no nie taký krásny, ako sú povedzme hotely na Štrbskom Plese, a v bulharských Rhodopách (a pri tom, že nekryje tie festivalové potreby, čo moskovská Rossija, je v porovnaní s Rossijou oveľa nezvládnutelnějším labyrintom). Čs. novinári však blúdia v ,joomoch“ thermalu len počas predstavení — aj keď redakcie sa na výzvu organizátorov zaviazali hradiť najvyššie stanovené výlohy, ich vyslaní redaktori sú nútení bývať v tomto studenom júni a júli v nehostinných starých hoteloch, bez klimatizačného zariadenia, bez kúrenia, čo by sa ešte znieslo, ak sú ľudia otužilí, ale sú donútení obedovať v jedinej jedálni Thermalu, lode za. Kčs 20,— dostanú jedlo asi v hodnote Kčs 8,a to ešte bez výberu. (Festivalová organizácia snáď [nejavila sklon k ranému feudalizmu.) Nie sme naozaj oduševnení filmami predovšetkým základného súťažného radu-platí ako pravidlo, že čím rozvojovejšia kinematografia, tým prijateľnejšie dielo. Najviac nás aspoň zatiaľ uspokojili ako najautentickejšie filmy sympózia - to je súťažný rad, ktorý kedysi tvorili filmy mladých rozvojových krajín, dnes mladé výsledky celého sveta, tie najpodnetnejšie zo všetkých. Videli sme z nich doteraz Kokilu Balu Behendreu ako scenáristu, režiséra a kameramana a okrem toho možno ešte autentidrejší alžírsky film Pobláznený Omar režiséra Merzaka AĽnasa. Príbeh obidvoch filmov, najmä však indického, je dosť všedný, obnosený, avšak spôsob [nerozprávania je vynachádzam vieryhodný. Filmového umenia sme na Karlovarskom MFF *78 videli zatiaľ málo. Pamätná púť dsára Kanga Mussu z Mali do Mekky rakúskeho režiséra a scenáristu Goetza Hagmuellera (povolaním architekt) v spolupráci s kameramanom ako spolurežisérom Dietmarom Grafom bola kultivovaným cestopisom, rad ďalších filmov bol zas umeleckým dokumentom. Filmovými umeleckými kvalitami nevynikol ani prepis hry Diergi Dzagarova, s festivalovým titulom Slnečný úder, popravde však to znamená úpal, ktorý sme v divadelnej inscenácii videli takmer s tým istým obsadením ako v realizácii sofijského ND v Bratislave. Filmové spracovanie hre nesvedčí, rozpracovaná konkrétnosť prekáža predstavivosti, predlžuje hru na dva filmové diely, ostávajú kvality hereckého prejavu — predovšetkým Arména Dzigarchana v úlohe profesora Radeva. Videli sme ešte juhoslovanskú Akciu štadión, ktorá varuje pred všetkými Akciami štadión, na aké je príkladom teraz Chile. Od starogréckych čias bývali štadióny dejiskami fyzicko-psydáckých ušľachtilých zápolení, no od čias fašizmu... Režisérom je slávny Dušan Vukotič, ktorého náš divák pozná i z koprodukčného fUrňu — zatiaľ aj v hranom bime si počína] ako režisér animovaných filmov. Taliansky Železný šéf, obdobne ako Akcia štadión, má bližšie k umeleckému dokumentu ako k umeleckému hranému filmu. V tomto prípade je režisérom Pasquale Squifieri, právnik — možno tomuto právnickému „pôvodu“ režiséra sa dá ďakovať, ak vôbec ďakovať, že film je z právnického hľadiska presný, no, chýbajú mu umelecké kvality, resp., ak ich má, má ich, kde skutočnosť zobrazovania ako autentická prerastá sama v umeleckú. Treba povedať, že festivalové heslo — Za ušľachtilé vzťahy medzi ľuďmi, za trvalé priateľstvo medzi národmi — najmä však tá prvá časť, o ušľachtilých vzťahoch, má tu naozaj veľa vyznávačov — ani jediný film sa tomu nespreneverí, až to dojíma. Aj to je dost KATARÍNA HRABOVSKÁ