Nové Slovo, červenec-prosinec 1980 (XXII/27-52)
1980-07-03 / No. 27
2 Po dvanástej Inchebe Každoročné rendezvous svetovej chémie na ľavom brehu Dunaja slovenskej metropoly stáva sa nielen miestom ukážok špičkovej chemickej produkcie, stretnutím špecialistov a obchodníkov, ale najmä vizitkou nášho chemického priemyslu. Potvrdila to i tohtoročná Incheba. Zlaté medaily MCHV získali výrobky súčasného svetového trendu v chémii: tie, čo sa vyznačovali novým využitím známych chemických produktov a vyšším zhodnotením práce. Teda črtami najtesnejšieho spojenia vedy, výskumu a výroby a spôsobilosťou urýchleného uplatnenia v praxi. Za všetky stačí spomenúť unikátne dielo litvínovských podnikových výskumníkov a výrobcu CHZ Litvínov - katalyzátor pre reformovanie benzínu CHEROX 39-20. Hovorilo sa o našom úspechu - z desiatich ocenených exponátov presnú polovicu získali výrobky československého chemického priemyslu: B - ANTINOKUL - prípravok určený na konzerváciu objemových krmovín (Bioveta Nitra); biely olej 45 - najkvalitnejší druh bieleho oleja vyrábaného v ČSSR, používa sa ako zmäkčovadlo pri polymerizácii polystyrénu (Petrochema Dubová); SLOVINYL KV 172 - kopolymér vhodný na spracovanie tvrdých výrobkov technológiou vákuového tvarovania lisovania, má svetové parametre (CHZWP Nováky); SPOFA - TEST alfa-amyláza - tabletkový klinický test pre diagnostikovanie porúch tráviaceho ústrojenstva, atď. vyvinuli Chemický ústav SAV v Bratislave v spolupráci s pracovníkmi hlohoveckej Slovakofarmy, a napokon už spomínaný katalyzátor z Litvínova. Ocenené výrobky boli v súlade s plnením hlavnej našej súčasnej úlohy: zvyšovať podiel takých výrobných odborov, ktoré majú menšie nároky na suroviny a energie, ale o to väčšie na uplatnenie rozumu a najvyššej chemickej kvalifikácie. Nemenej zaujímavý je pohľad na výsledky obchodných rokovaní na Inchebe. Uzavreli sa totiž kontrakty v hodnote 4,3 miliardy korún, čo je oproti vlaňajšku zvýšenie o 4,5 percenta. Číslo samo osebe však nič nepovie, ak si ho takrečeno nerozmeníme na drobné. Nuž tak teda rozmieňajme: z celkového nášho obratu pripadá na socialistické krajiny 3,1 mld a na nesocialistické krajiny 1,2 miliardy korún. Pravda, pokiaľ ide o porovnania dovoz - vývoz, tu narazíme na najzávažnejší fakt - že totiž naša chémia ešte stále zaznamenáva pasívne saldo: zatiaľ čo s nesocialistickými krajinami sa export kryje s importom (0,6 mld Kčs v každej položke), tak v obchode so socialistickými krajinami export zaostáva za importom o 900 miliónov Kčs - vyvážame za 1,1 mld Kčs a dovážame za dve miliardy. Pochopiteľne, dovážame predovšetkým suroviny. Lenže otázka nemôže stáť tak: ked nemáme dostatok surovín, tým automaticky musíme knihovať mínus v exporte. Lebo ak by sme sa pustili iba cestou nových nárokov na zdroje a dávali za ne národnému hospodárstvu tak málo ako dnes, znamenalo by to vlastne znižovanie našej životnej úrovne. Dnes totiž už nestačí ani iba plniť objemové úlohy - lebo rozhodujúcim sa stáva, ako ich plníme, za akých podmienok a s akým efektom. Inými slovami, nezahľadieť sa na množstvá, ale efektívnymi, rentabilnými a najmä vysokokvalitnými výrobkami zabezpečovať výkonnosť našej ekonomiky. I v exporte treba ísť širokou ponukou „fajnových“, drahých a hľadaných výrobkov, lebo tie chce svet. Nemožno sa predsa domnievať, že by aj socialistické krajiny neuplatňovali svetový cenový trend v obchode s nami len preto, že my sa nevieme rýchlo prispôsobovať. Isteže nestačí iba poznať, evidovať či zdôvodňovať problémy, treba ich dôslednejšie riešiť. Nik už cenový pohyb nezastaví, - skončila sa teda i éra relatívne lacného dovozu surovín z krajín RVHP, ale i éra ľahších odbytových možností našich výrobkov v týchto štátoch. To je výzva i varovanie. Našťastie však, ako ukázala tohtoročná Incheba, varovanie, ktorému sme porozumeli. „Základnou podmienkou zvýšenia exportnej schopnosti je urýchlenie technického rozvoja, inovačných procesov, predovšetkým pri nosných odboroch a výrobkoch, s využitím vyšších foriem hospodárskej spolupráce, cestou kooperácie, špecializácie, licenčnou politikou,“ povedal vo svojom vystúpení námestník ministra zahraničného obchodu ČSSR, Ing. František Žurek. Incheba '80 nás presvedčila, že vieme obstáť v najsilnejšej konkurencii - mnohé naše chemické výrobky znesú najprísnejšie kritériá. Lenže obstáť, to by bolo pre budúcnosť málo. Naším cieľom musí byť schopnosť vyššie kritériá tvoriť. Ďalej dvíhať latku náročnosti sebe i svetu. MILAN BLAHA Módy plné mesto Ako málo módnosti! - vzdychajú oprávnene naše ženy a dievčatá krúžiace vytrvalo a máme po obchodoch. Raz do roka však ponúkajú naši výrobcovia - nie celý koš, či celý obchod módy, lež hneď celé mesto. Trenčín - mesto módy - v tomto roku už po 18. raz ako magnet pritiahne tisícky divákov. Prihmú sa sem zo všetkých kútov krajiny a dobre, predohre budú okukovať to, čo vystavovatelia predložia ich lačným pohľadom. Za tie roky si už zvykli, že výstava nie je komerčnou záležitosťou. Vedia, že tu ide skôr o výchovu - teda vylepšovanie vkusu i náročnosti, vedia, že sa im ujde informácia o tom, čo sa vo svete nosí a čo chceme nosiť u nás a vlastne je to i zoznámenie sa s tým, čo je alebo aj nie je náš výrobca schopný urobiť. Zároveň odobria (alebo pohania?) víťazov súťaže - najestetickejšie a najúčelnejšie modely, ktoré opentlí porota visačkou Zlatá Fatima. Čím nás obohatí a poteší tohtoročná výstava? Koncepcia zostala ako v rokoch minulých. Ide o informáciu o kultúre odievania, doplnkoch a bytového textilu. Dôraz tentoraz bude skôr na histórii - pôjde o pokus ukázať vývoj textilnej výroby v Československu, ako aj jej nadväznosť na ľudové tradície. Samozrejme - najviac si sľubujeme od posledných dosiahnutých výsledkov nášho priemyslu, ktoré tu uvidíme. Ak máme veriť slovám riaditeľa výstavy Ing. Jána Dúckého - zmeny a novoty týkajúce sa zvýšenej náročnosti už prax zaznamenala, takže ich hmatateľný a viditeľný výsledok by sme mali postrehnúť i na výstave. Oznámil, že GR Slovakotex pritiahol opraty a zvýšil laťku kritérií, takže pre podniky sa ekonomický život, zdá sa, pritvrdzuje. Nič, čo bude len záležitosťou efektu a neodrazí možnosť (hlavne praktickú) zaviesť to naozaj a rýchlo do života - nemá šance získať uznania, ani vavríny... JANA PROCHÁZKOVÁ NOVÉ SLOVO 3. JÚLA 1980 1 Racionálne využívať — i -t ' • ň K novým sovietskym zákonom komplexne chránit o ochrane prírody Tam, kde sa desiatky ramien mohutnej Volgy spájajú do širokej vodnej' pláne Kaspiku, je výnimočne krásne a vzácne prírodné územie, Volžsko-kaspická delta, štátna prírodná rezervácia V. I. Lenina. Takých štátom chránených prírodných oblastí sú dnes v Sovietskom zväze desiatky; kaspická delta však je i medzi nimi výnimočná: vznikla pred 61 rokmi ako prvá prírodná rezervácia po víťazstve revolúcie. Dekrét o jej zriadení podpísal V. I. Lenin v roku 1919, v čase nesmieme ťažkom pre mladý sovietsky štát. V tom istom roku, kedy sa revolúcia musela zo všetkých síl brániť vnútornému i zahraničnému nepriateľovi, podpísal Lenin aj ďalšie dekréty - o racionálnom využívaní a ochrane lesov, vôd, pôdy, o ochrane rybných a zvěřinových zásob, čo najmä zo súčasného pohľadu sa musí javiť ako výrazný progresívny čin, predvídajúci v tom čase ešte vo všeobecnosti netušené problémy nasledujúcich období, vytvárajúci s veľkým časovým predstihom „obrannú líniu“ voči tomu, čo do slovníka súčasnej generácie na celom svete vstúpilo ako „osudový rozpor medzi človekom a prírodou“ či ako „ekologická katastrofa“. Ani krajina sovietov sa neubránila negatívnym vplyvom mohutného a všestranne pôsobiaceho fenoménu technickej civilizácie - ale zostáva krajinou, ktorá poskytuje presvedčivý príklad cieľavedomého úsilia o znovunadobudnutie takých parametrov vzťahu človekapríroda, aby ďalší spoločensko-ekonomický rozvoj pokračoval bez obáv z ekologickej krízy. Inými slovami - pokračuje v línii leninských myšlienok ochrany prírody a vedecky zdôvodneného, efektívneho a racionálneho využívania prírodného bohatstva, v orientácii na progresívne, ekologicky prijateľné technológie, výrobné programy a na široké uplatňovanie najnovších vedeckých poznatkov, smerujúcich k ozdraveniu a optimálnej tvorbe životného prostredia. Desiata päťročnica, ktorá sa v tomto roku završuje, znamenala výrazné posilnenie týchto tendencií - do ochrany životného a prírodného prostredia sa investovalo doteraz najväčšie množstvo finančných prostriedkov - 11 miliárd rubľov. Za päť rokov sa napríklad znečisťovanie ovzdušia znížilo v priemere o 15 percent. Ani s takýmto výrazným zlepšením sa však sovietska spoločnosť neuspokojuje - dôkazom je aj zasadnutie Najvyššieho sovietu ZSSR z minulého týždňa, ktoré schválilo dva nové významné zákony, zákon o ochrane ovzdušia a zákon o ochrane a využívaní fauny. Nový zákon o ochrane ovzdušia zdokonaľuje pôsobenie právnych noriem sprísnenou, nekompromisnou formuláciou povinnosti a zodpovednosti orgánov a organizácií, ktoré na kvalitu ovzdušia vplývajú. Zakotvuje principiálne nové zásady, napríklad stanovenie najvyššie prístupných koncentrácií škodlivých látok v ovzduší pre každý znečisťujúci zdroj, pričom sa zároveň musí dbať, aby sa ani pri -sústredení viacerých znečisťujúcich zdrojov v určitej lokalite v súhrne neprekračovali stanovené prístupné normy. V prípade, že nie je možné u niektorého znečisťujúceho zdroja znížiť množstvo exhalátov na zákonom stanovenú hranicu, musí takéto zariadenie zastaviť svoju činnosť, alebo sa preorientovať na iný výrobný program. Nový zákon venuje veľkú pozornosť kontrole kvality ovzdušia a činnosti orgánov, ktoré sú poverené kontrolou. V ich rámci sa rozširuje najmä právomoc miestnych sovietov v organizačno-hospodárskom a kontrolnom pôsobení. Zákon o ochrane a využívaní živočíšnej ríše vytvára právny podklad pre kvalitatívne vyššiu formu využívania tejto sféry prírodného bohatstva, ktorým krajina sovietov vždy oplývala. Nové zákonné ustanovenia sledujú najmä požiadavku hospodárne narábať s týmto veľkým, ale na civilizačné vplyvy citlivým prírodným bohatstvom, vytvárať preň optimálne podmienky reprodukcie, či už ide o vzácnu kožušinovú zver, alebo rybné zásoby. Rozmiestňovanie bytovej výstavby, lokalizácia priemyslu a poľnohospodárstva, drevospracujúci priemysel a lesné hospodárstvo, organizovanie podmienok pre masovú turistiku a rekreáciu sa podľa nového zákona musí diať v súlade s požiadavkami na ochranu živočíšnej ríše. Prijali sa zásady sprísnenej ochrany zriedkavo sa vyskytujúcich živočíšnych druhov, ktorým hrozí vyhynutie. Preto sa prísnejšie bude posudzovať používanie chemických prípravkov na ochranu rastlín, stimulátorov ich rastu, minerálne hnojivá a ďalšie preparáty. Oba nové zákony zvyšujú právnu zodpovednosť za porušovanie prijatých ustanovení, za porušenie určujú konkrétne - trestné, administratívne a iné sankcie. Skôr než zákon o ochrane ovzdušia a zákon o ochrane a využívaní živočíšnej ríše schválili poslanci Najvyššieho sovietu ZSSR, mohli sa k nim vyjadriť občania, organizácie, rezorty. Po zverejnení návrhov zákonov v tlači prišlo - ako povedal na zasadnutí Najvyššieho sovietu ZSSR poslanec I. Umachanov, - vyše tri a pol tisíca pripomienok a doplňujúcich návrhov, z ktorých značná časť ovplyvnila konečné znenie zákona (ostatné pripomienky dostali na posúdenie ministerstvá, zodpovedné štátne a spoločenské orgány a organizácie, aby po zvážení prispôsobili svoju činnosť vo vzťahu k ochrane ovzdušia a fauny). I tento spôsob tvorby zákonov prispieva k presvedčeniu, že sovietska spoločnosť dostáva pre zdokonalenie systému ochrany prírodného a životného prostredia taký právny dokument, ku ktorému sa - ak má aj naše ochranárske úsilie prinášať konkrétne výsledky - musíme čím skôr dopracovať. OLGA VÁVROVÁ Roháče sú bohatstvom V ostatnom čase čoraz častejšie počuť o najzachovalejšej vysokohorskej oblasti u nás - o Roháčoch. O oblasti, ktorá jediná z našich aj tak plošne malých veľhôr si najviac zachovala svoju pôvodnosť. Aj na stránkach Nového slova sa ozvali hlasy medzi nimi aj naslovovzatých odborníkov v tej či onej oblasti, vyslovujúcich svoje stanovisko k dielčim problémom a volajúcich po záchrahe a zachovaní tohto malého raja panenskej prírody. Územný plán predpokladá v Roháčoch rozsiahlu výstavbu. Zameriava sa hlavne na kvantitu a komfort objektov a zabúda na kvalitu prírodného prostredia. Vieme presne, aké rozmery má mať tá-ktorá miestnosť, aby sa v nej človek dobre cítil, aký počet ľudí je pre ňp únosný. Avšak aký priestor v prírode vyžaduje určitý počet ľudí - aby sa tu cítili príjemne - môžeme len veľmi približne odhadnúť. Je to vážna otázka, koľko ľudí znesie určité územie, dokedy je ešte schopné samo vyrovnávať negatívne vplyvy bez toho, aby sa porušila prirodzená rovnováha. Vtedy totiž začína krajina pustnúť a prestáva byť atraktívna aj pre nenáročného turistu. Na výstavbu v Roháčoch nemožno pozerať z hľadiska jednotlivostí, ale celku. Žiaľ - opak je pravdou. Nech nás nemýli, že sa pamätá na kultúrne a športové vyžitie rekreantov v hoteloch a ich bezprostrednej blízkosti. Čo z toho, ked si pílime haluz, na ktorej sedíme; keď labilizujeme rovnováhu v prírode, z ktorej sme živí. Vysokohorské areály v Alpách nech nie sú naše vzory. Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Aj tam je veľa chýb. Rozlohou sú Roháče oproti Alpám zanedbateľné. Nemožno stavať v nich to, čo v Alpách. Môžeme sa rozťahovať len toľko, koľko nám perina stačí. Lyžovanie v „klipsákoch“ je dnes módnym športom. Územný plán sa tomu prispôsobuje a predpokladá rozsiahly lyžiarsky areál európskeho významu pri Zverovke. Nebude však zničená príroda v Roháčoch príliš veľkou daňou za neistú, predpokladanú slávu nášho lyžiarskeho športu? Príroda je zdedené bohatstvo, ktoré spolu s ľudskou prácou tvorí dva zdroje blahobytu ľudu. Nemožno si dovoliť vynakladať prácu na zničenie prírody. Musíme sa rozhodnúť. Buď Roháče krásne ako doteraz, alebo zdevastované, nepríťažlivé, hoci s hotelmi prvej kategórie. Nezmenšujme Roháče zbytočnou výstavbou! Veď horské ubytovne možno postaviť aj v niektorej obci Zubereckej kotliny - a lacnejšie. Kto túži po hoteloch, nech zostane v meste. Kompromisné riešenie typu „aj vlk je sýty, aj z ovce kúsok zostal“ nie je možné. Musíme Roháče uchovať, lebo nám zostanú len spomienky. ING. STANISLAV PASTOR, Bratislava Bohaté kultúrne leto Aj keď podobne váhavo ako k nám, leto definitívne zavítalo tiež k našim južným susedom, do Maďarskej ľudovej republiky. A podobne ako u nás, aj tu sa už pohybujú státisíce, ba milióny domácich i zahraničných dovolenkárov - turistov. Vyhľadávajú nielen teplé slnečné lúče, príjemnú vodu na kúpanie a krásy prírody, ale aj historické, kultúrne a stavebné pamätihodnosti, folklórne osobitosti a podľa poznatkov z ostatných rokov čoraz viac aj rôzne kultúrne podujatia. Nuž teda: v súvislosti s kultúrnym dianím nemožno už ani v lete „napasovať“ prívlastok uhorková sezóna. Ak by sme chceli čo i len vymenovať všetky kultúrne podujatia, ktoré sa tohto leta ponúkajú v MĽR turistom i neturistom, takáto „súpiska“ by zabrala dvojnásobný priestor, ako má v Novom slove vyhradený rubrike „List z...“. Napríklad len v samotnej Budapešti sa na pätnástich miestach uskutoční vyše 150 činoherných a operných predstavení, koncertov, vystúpení umeleckých a folklórnych súborov. Tak teda aspoň tie najpozoruhodnejšie. V samotnom hlavnom meste MĽR bude tohto leta oveľa viac divadelných predstavení a koncertov ako po iné roky. Tých už spomínaných vyše 150 podujatí sa odohrá predovšetkým na prírodných letných pódiách a scénach v parkoch, na námestiach a v nádvoriach historických budov. Tak napríklad na dobre známom pódiu na Margitinom ostrove predvedú Trubadúra, Veselú vdovu, ako aj koncerty z diel Liszta. Maďarská tlač už dávno pred začiatkom letnej sezóny osobitne výrazne avizovala pohostinské vystúpenia Slovenského ľudového umeleckého kolektívu: „Sľuk nám už tradične a vždy na vysokej umeleckej úrovni pripraví skvelé ukážky a zážitky z prebohatej klenotnice krásneho slovenského folklóru“ - napísal nedávno denník Népszabadság. Divadelné a operné predstavenia i koncerty budú aj na ďalších letných scénach a amfiteátroch: vo Városmajori (Mestský majer), na Dominikánskom nádvorí hotela Hilton, v Kruhovom divadle, na námestí v Marcibáni, na Hudobnom dvore Budínskeho hradu. Medzi jedinečné zážitky tohtoročného koncertného leta v Budapešti patrí bezpochyby tiež pohostinné vystúpenie svetoznámych sovietskych umelcov Jeleny Obrazcovovej a Jevgenija Nesterenka. A napokon, aspoň niekoľko z viacerých typov pre .milovníkov modernej popmusic a exotických folklórnych koncertov: vystúpenia Kati Kovácsovej, Zsuzsy Konczovej, Cigánske show, vystúpenie kubánskeho baletu Camague a folklórnych súborov z Mexika, z Filipín a z ostrova Martinique. Avšak aj maďarský „vidiek“ponúka pozoruhodné kultúrne zážitky. Nemožno napríklad nespomenúť už tradičné, známe divadelné predstavenia na námestí v Szegede, hradné predstavenia v meste Gyula, večerné predstavenia a koncerty na prírodnej Scéne Kisvárdanského hradu, koncerty na pódiách kaštieľov uprostred parkov vo Fóte, v Martonvásári, Vácrátote, ä v opátskom kostole na polostrove Tihany nad vodami Balatonu. Dobre padne našincovi konštatovanie maďarskej tlače, že medzi zahraničnými umeleckými telesami i jednotlivými umelcami, ktorí sa zúčastňujú letného kultúrneho diania v MĽR, nechýbajú opäť ani naši, československí reprezentanti. Práve v týchto dňoch bola v Budapeští výstava svetoznámych historických bábok z Etnografického múzea v Brne a cez leto predvedú s nimi na viacerých miestach MĽR aj bábkové predstavenia. Okrem už spomenutého vystúpenia SĽUKU-u v Budapešti nás toto umelecké teleso bude r Prezentovať tiež na medzinárodnej prehliadke folklórnych súborov, bude mať ďalšie predstavenia v Budapešti a v Borsódskej župe. V rámci Týždňa čs.-maďarského priateľstva v Salgotarjáne budú v tomto župnom meste aj inde i ďalšie rôzne kultúrne podujatia, premietanie čs. filmov, prednášky, ankety, kvízy atď. Výstavy o čs. spartakiáde ‘80 sú vo všetkých župných mestách MĽR. Svojho druhu „hrozienkom“ v letných zážitkoch maďarského obyvateľstva i zahraničných turistov - tak ako doteraz všade, budú nesporne patriť aj vystúpenia skupiny historického šermu REGIUS z Prahy. Uvidia ich v Budapešti i pri Balatone. Nuž teda, ak máte tohto roku naplánovanú dovolenku k našim južným susedom, nezabudnite si vybrať aj niektoré z ponúk divadelných, koncertných či výstavných plagátov. Lebo aj poznávanie kultúry je neoddeliteľnou súčasťou turistiky, dovolenky, oddychu. J. V. ŠVEC Lisľ z Budapešti