Nové Slovo, leden-červen 1987 (XXIX/1-25)

1987-03-26 / No. 12

n k ( ľ. Založené v Slovenskom národnom povstaní roku 1944 \ 4-? \ÁJ*U '■'* T* TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, HOSPODÁRSTVO A KULTÚRU Všímame si tých pravých? Dostali sme nedávno do redakcie list od obyva­teľa Púchova, ktorému leží na srdci osud tamojšie­ho kaštieľa z druhej polovice 18. storočia, tzv. Marczibányiovského. Situovaný je dnes v strede mesta, ale akosi nezapadá do zámerov novej vý­stavby - zavadzia. O pár rokov by tu mali stáť nové domy. Nemuseli by, keby... keby investori novej výstavby boli striktne trvali na jeho zachovaní a primeranom využití. Práve tak, ako majú predsta­vu o tom, koľko ľudí má nájsť v plánovaných domoch domovy, aká by mala byť občianska vyba­venosť, služby, komunikácie. Neverím, že by práve architekti mohli a chceli nerešpektovať takú pod­mienku, skôr si myslím, že ju pred nich nikto nepostavil. Paradoxom je, že aj v novej zástavbe sa počíta s oddychovými priestormi a zeleňou, i to, že v Púchove, ako aj v ostatných mestách, nie je toľko voľných budov v centre, aby do nich nemali čo umiestniť. Od klubu mládeže po klub dôchodcov, od cukrárne až po kaviareň, od miestností na krúžky po miestnosti na výstavy, od osvetovej besedy až po priestory pre spoločenské organizácie. Ale budova, ktorá tu hotová stojí a nemusela by dožívať, predsa len dožíva. Dôležité upozornenie: na kaštieli síce vidno zub času (napríklad na streche), ale múry mu ešte statočne odolávajú. Ináč povedané: stavebno-tech­­nický stav objektu je dobrý. O osude tohto kaštieľa písal pred časom aj denník Práca, zaoberali sa ním v Štátnom ústave pamiatkovej starostlivosti v Bratislave a dúfame, že bez odpovedí miestnych a okresných orgánov neos- taneme ani my. A kedže sa o probléme hovorí, je nádej, že konečné riešenie sa ešte môže zmeniť. Tento prípad nie je ojedinelý; i čitateľ si ho môže zameniť takým, ktorý pozná zo svojho okolia. Aj na Ministerstve kultúry SSR by mohli hovoriť o mno­hých žiadostiach o vyradenie zo štátneho zoznamu pamiatok či o žiadostiach na pomoc pri záchrane. Pri žiadosti o vyradenie zo zoznamu sa posudzu­jú dve hľadiská: odborné pamiatkové orgány sa vyslovia ku kultúrnej, historickej a stavebnej hod­note objektu a príslušní správcovia alebo majitelia k „praktickej“ možnosti ich zachovania. O vyrade­nie žiadajú, žiaľ, práve tí, ktorým povinnosť starať sa o zachovanie nesmiernych hodnôt prislúcha zo zákona, tí, ktorým „osvojenie“ tej-ktorej pamiatky prirodzene najviac patrí a mali by k nemu viesť aj ľudí vo svojom okolí: už spomínaní správcovia a majitelia. Ich vedomie o tejto povinnosti je však chabé a naozaj to možno dokázať na každodennej praxi. Okrem nášho príkladu sú tu napríklad záleži­tosti, ktoré vybavovali na ministerstve kultúry: záchrana kaštieľov v Bytči-Mikšovej, v Nových Sadoch, v Malých Vozokanoch, obnova Klopačky v Španej Doline... Nech sú iniciátormi obyvatelia, poslanci, organizácie, nech sú ich žiadosti hnevlivé či pokorné, vždy sú dôkazom, že príslušné národné výbory zanedbali v tomto smere svoje povinnosti. Isteže, ministerstvo kultúry môže a má v tejto sfére pomáhať, ale rozhodne nemôže a nemá preberať na seba úlohy jednotlivých národných výborov alebo iných správcov a majiteľov pamiatkových ob­jektov. Verejná mienka je občas nespravodlivá: neviní vždy tých pravých. V oblasti pamiatkovej starostli­vosti by sa tiež mohla hlbšie zadívať na tých, o ktorých sme hovorili - o správcoch, užívateľoch, majiteľoch, o národných výboroch, ktoré majú navyše bdieť i nad nimi... V. A. DANIEL Hosť Nového slova - E. DEMETROVIČ, predseda SÚV ČSZTV / P. WEISS: Nezastupiteíné funkcie kádrovej politiky / L. KAŠA: Od slovného súhla­su ku konkrétnym činom / Anketa Nového slova NEDEĽA: L. BURLAS: Výkony so spoločenskou záväznosťou / Hovorí sovietsky filmový režisér P. TODOROVSKIJ / J. ZAMBOR: Zo španielske­ho zápisníka / M. ŠMATLÁK: Komu ide o video? Vízia budúcnosti vždy obsahuje ako svoju imanentnú súčasť aj hodnotenie, najčastejšie kritiku jestvujúceho stavu. Po príklady netreba chodiť daleko: podia predstáv našich ekonómov, socialistická ekonomika budúcnosti bude predstavovať systém, v ktorom je výroba plne podriadená uspokojovaniu spoločenských potrieb. Ak v ňom bude niečo chýbať, tak to bude deficit. Trh výrobných prostriedkov a spotrebných predmetov bude nasýtený. Spotrebiteľ si v ňom vyberá to, čo považuje pre seba za najlepšie. Bude to ekonomika intenzívneho typu, citlivá na ponuku vědeckotechnického progresu, zároveň demokratická - ekonomika samoriadenia ľudu. Bude to priamy protiklad deficitnej ekonomiky, ktorá umožňuje diktát výrobcu produkujúceho veľa nepotrebného v situácii, kedy veľa potrebného chýba. Z hladiska tohto perspektívneho pohľadu, z hľadiska toho, čo má byť, vyplýva nemilosrdne kritický vzťah k tomu, čo je, kritický vzťah k negatívnym tendenciám skutočnosti. Ako je možné, že socialistická spoločnosť, ktorá je plánovité organizovaným a riadeným spoločenským procesom - a má teda tie najvhodnejšie podmienky pre historicky V" deň, keď im odovzdávame to najcennejšie, čo máme, stávajú sa našimi súputnikmi po neľahkých cestách výchovy. Pokým sa detská rúčka nenaučí od prvej trasľavej čiaročky kresliť smelé projekty, s istotou obsluhovať stroj či dorábať chlieb, dovtedy je ich starostlivá učiteľská ruka pripravená pomôcť, viesť. Vždy iná a inak, ale všetkým v deň sviatku učiteľov vyslovujeme úctu a poďakovanie. Snímka STANISLAV BAČOVSKÝ Súradnice urýchlenia bezprecedentné tempo rastu - vykazuje už dve desaťročia jeho stály pokles? Ak totiž vezmeme európske socialistické krajiny ako celok, tak jeho priemerné ročné tempo prírastku národného dôchodku sa znížilo zo sedem a pol percenta v roku 1966 na necelých tri a pol percenta v roku 1985. V čom spočívajú príčiny tohto rozvojového spomalenia? Najvyčerpávajúcejšiu odpoveď na túto otázku dávajú od aprílového zasadnutia ÚV KSSZ v roku 1985, cez XXVII. zjazd až po nedávne januárové zasadanie ústredného .výboru sovietski komunisti. Odpoveď sebakritickú, politicky úprimnú, ktorá jediná umož­ňuje vypracovať opatrenia nevyhnutné na nápravu vzniknutej situácie. Možno povedať, že poskytujú návod na nový spôsob uvažovania o stave socializmu, návod na konanie i smer a metódy ďalšieho postupu. Sformulovali konštruktívny program, v ktorom povedali to hlavné - čo a ako robiť, ako spájať sily, ako prekonať mechanizmus spomalenia a utvoriť mechanizmus urýchlenia spoločenského rozvoja. Postavili do popredia nevyhnutnosť neustále obnovovať socializmus na jeho vlastnom základe, lebo v opačnom prípade sa v ňom objavujú zablokované miesta, prejavy stagnácie. Základné príčiny, pre ktoré sa všetky socialistické krajiny usilujú o urýchlenie svojho spoločenského rozvoja, sú vo svojej podstate rovnaké. Z toho vyplýva, že aj celkové zameranie stratégie a prestavby, jej hlavné ťahy a smery, podstata a duch sú spoločné pre všetky krajiny, ktoré sa o urýchlenie usilujú. Táto skutočnosť sa výrazne prejavila aj v obsahu stratégie, ktorú pred rokom prijal XVII. zjazd našej strany, zjavne inšpirovaný rokovaním sovietskych komunistov. Ako sme využili tento rok, čo znamenal v rozpracovávaní, v konkretizácii a realizácii zjazdového uznesenia? Pohli sme sa, nekráčali sme niekedy príliš váhavo, pomaly, zaťažení navyknutými extenzívnymi prístupmi? Na túto otázku dalo odpoveď už 4. zasadnutie ÚV KSČ v decembri minulého roku, keď vytýčilo požiadavku zrýchliť krok a zvýšiť dôraz na realizáciu zjazdového programu. Minulotýždňové zasadanie ÚV KSČ, vystúpenie súdruha Gustáva Husáka znamená, takpovediac, časový a obsahový program realizácie najzávažnejších systémových otázok stratégie urýchlenia, spojenej s prestavbou hospodárskeho mechanizmu, s prestavbou celej spoločnosti, všetkých stránok jej činnosti. Na prvom mieste dôležitosti sú dnes práce na prestavbe hospodárskeho mechanizmu. Toto miesto určuje rozsah a dosah prestavby: bude to od znárodnenia najväčší zásah do systému riadenia nášho hospodárstva. Jedno však treba zdôrazniť: nemožno sa spoliehať na to, že prestavba akosi automaticky vyrieši všetky problémy, že preto stačí vyčkať, kým bude zavedená. Naopak, prestavba vyžaduje popri plnom sústredení sa na plnenie terajších úloh súčasne postupne uvádzať prvky nového mechanizmu do praxe, vyžaduje hľadačstvo, konať odvážne a po novom na každom úseku. Nemenej dôležitá je odpoveď na otázku vyvolanú januárovým zasadnutím ÚV KSSZ, jeho zásadným prínosom k riešeniu teoretických a praktických otázok ďalšieho rozvoja socializmu: čo budeme robiť v tej či onej oblasti my v Československu? Aj tu je sformulovaný vecný a časový program. Dôležitou súčasťou prestavby hospodár­skeho mechanizmu sa stane príprava návrhu zákona o štátnom podniku; návrh musí po novom riešiť, mnohé otázky, vrátane postavenia straníckych organizácií, práv a povinností pracovného kolektívu, či voliteľnosti vedúcich pracovníkov. Celý súbor námetov, ktoré sa budú posudzovať a rozpracovávať, sa týka hlbšieho využívania demokratických princípov nášho politického a spoločenského systému, až po zhodnotenie doterajšej praxe volieb do zastupiteľských zborov a premyslenie eventuálnych návrhov na zdokonalenie ich prípravy a uskutočňovanie. Vzhľadom na nové podmienky a požiadavky je nevyhnutné prehlbovať činnosť všetkých straníckych orgánov a organizácií, všetkých komunistov, skvalitňovať aparát strany. Doba si vyžaduje - ako to potvrdzujú aj sovietske skúsenosti - po novom pristupovať ku kádrovej práci vôbec. Nové úlohy nastoľuje tiež pred oblasť výchovno-vzdelávacej sústavy, pred spoločenské vedy, plne musíme doceniť otázky otvorenej informovanosti. Napokon: Nové r veci sa musia premietnuť aj do prípravy novej ústavy. Nebolo by dobré, keby sa po 5. zasadaní ÚV KSČ skončilo obdobie záujmu o riešenie nových otázok, o hľadanie odpovedí s tým, že úlohy sú známe, zadané, určení sú zodpovední ľudia. Generálna filozofia a konečný cieľ urýchlenia sa nemôže dosiahnuť bez toho, že by sa do hľadania ciest a foriem plnenia strategického rozhodnutia nezapojili najširšie vrstvy pracujúcich. A musia byť zapojení nie ako objekt, ale ako subjekt vlastnej činnosti, keď objektívne žiadúci smer ich činnosti sa bude zhodovať s ich najpodstatnejšími záujmami. Inak sa bude prejavovať, že rozhodnutia v centre sú ako vlny, ktoré sa rozbiehajú po vode - čím ďalej od centra, tým je amplitúda a energia vlny menšia. A nám ide o opak: o plnú účasť a využitie energie más.

Next