Nové Slovo, červenec-prosinec 1987 (XXIX/26-52)
1987-07-02 / No. 26
2 Účet pře každého Každoročne v túto ročnú dobu, ked jar ustupuje letu, prerokúvajú poslanci nášho najvyššieho zastupitelského zboru štátny záverečný účet, ktorý je zároveň bodkou za rozpočtom prijatým pre uplynulý rok. Tak tomu bolo aj v minulom týždni na 5. spoločnej schôdzi oboch snemovní Federálneho zhromaždenia ČSSR. Výklad k vládnemu návrhu štátneho záverečného účtu čs. federácie za rok 1986 predniesol v parlamente minister financií ČSSR Jaromír Žák. Uviedol, že v uplynulom roku sa dynamika národného dôchodku priblížila predpokladanému tempu a jeho tvorba sa zvýšila viac ako o 3 percentá. Investície vzrástli o 1,1, osobná spotreba o 2,2 a hmotná spoločenská spotreba o 5,3 percenta. „Tieto výsledky nepochybne dokazujú, že v porovnaní s rokom 1985 československá ekonomika postúpila ďalej dopredu“ - konštatoval federálny minister financií. Zároveň však zdôraznil, že nemôžeme byť spokojní, pretože požadovaná nová kvalita sa v rozvoji našej ekonomiky nepresadila v potrebnej miere. Naďalej pretrvávali extrémne tendencie, zatiaľ čo intenzifikácia a rast efektívnosti prebiehali pomaly. V dôsledku toho vzrástla spoločenská produktivita práce len o 2,7 percenta (plán predpokladal rast o 2,9 percenta), palivovo-energetická náročnosť národného hospodárstva sa znížila len o 2,3 percenta (plánovalo sä zníženie o 3,2 percenta), produkčná účinnosť výrobných základných prostriedkov poklesla o 2,4 percenta a zhoršila sa aj výmenná relácia v zahraničnom obchode s nesocialistickými krajinami. Kde hľadať príčiny tohto vývoja? Je nepochybné, že predovšetkým spočívajú v pomalom tempe uplatňovania vědeckotechnického pokroku v praxi, v málo účinnom riadení a v nízkej kvalite výroby. Tak napríklad v k. p. Chirana Stará Turá bolo v roku 1986 namiesto štrnástich ukončených úloh štátneho plánu technického rozvoja realizovaných len šesť. Ďalších osem výstupov, ktoré mali zvýšiť objem výroby o 39 miliónov korún, sa nerealizovalo, pretože tu panoval nesúlad medzi plánom technického rozvoja a plánom odbytu. Podobne ako na nízkych prínosoch vedy a techniky, stráca naše hospodárstvo žiadúci efekt i na nízkej kvalite a spoľahlivosti výrobkov. Potvrdili to aj preventívne kontroly vyvážaného strojárskeho tovaru, ktoré v roku 1986 zistili u 23 percent kontrolovaných výrobkov akostné vady. Iné rezervy pri urýchľovaní procesu intenzifikácie zasa spočívajú v investičnej výstavbe. Vlani bolo napríklad z plánovaných 71 kapacít stanovených ako závažné úlohy uvedených do prevádzky len 60. Pritom na tých, ktoré boli uvedené do skúšobnej prevádzky, sa dosiahlo len 61 percent projektovaného objemu výroby. Ako poslanci FZ v diskusii zhodne konštatovali, súvisia tieto a ďalšie nedostatky s málo náročnou ekonomickou klímou, ktorú vytvára terajšia sústava riadenia. Preto považujú prestavbu hospodárskeho mechanizmu za celkom oprávnenú. Na nevyhnutnosť jej dôsledného postupného uskutočňovania upozornil aj spravodaj Snemovne národov Jozef Scémi. Podľa jeho názoru sa však venuje pomerne malá pozornosť optimalizácii a zjednoteniu názoru na organizačnú prestavbu výrobnej základne, stredného článku riadenia a nové poňatie úlbhy rezortu v súvislosti s pripravovaným zákonom o podniku. „Skúsenosti poslancov ukazujú skôr na rast aktivity rezortov a výrobno-hospodárskych jednotiek s cieľom odôvodniť nevyhnutnosť ponechať viac-menej doterajšie organizačno-riadiace väzby a tým, pochopiteľne, zachovať počet pracovníkov,“ povedal poslanec Scémi. „Prestavba sa však musí presadiť predovšetkým v tejto riadiacej sfére. Nemožno teda vyžadovať plné uplatnenie schválených zásad len od pracovníkov z výrobnej oblasti, zatiaľ čo inde podliehajú zmierlivosti.“ 5. spoločná schôdza oboch snemovní FZ ČSSR o štátnom záverečnom účte za rok 1986 - jeho vládny návrh poslanci jednomyseľne prijali - plne podporila závery 4. a 5. zasadania ÚV KSČ k realizácii stratégie urýchlenia sociálno-ekonomického rozvoja našej spoločnosti. V jej ďalšej časti potom poslanci rokovali o štyroch návrhoch na zmeny zákona zo sociálnej oblasti (o zmenách zákona o materskom príspevku, o zmenách v nemocenskom poistení, o zvýšení niektorých dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu a o návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia Zákonníka práce). Prijatím týchto zákonov sa ďalej posilňujú sociálne istoty našich občanov. K významným výsledkom 5. spoločnej schôdze oboch snemovní FZ ČSSR patrí aj novela zákona o štátnom skúšobníctve, ktorá má prispieť ku zvýšeniu kvality výrobkov a ich technickej úrovne. JAROSLAV HEJKAL Moskva slzám neverí Päť dní trval Svetový kongres žien v Moskve. Vari ešte ani na jednom podujatí tohto druhu sa nezišla taká početná a pestrá ženská spoločnosť: takmer 2800 delegátok zo 154 krajín, reprezentujúcich vyše tisíc rôznych organizácií, medzi nimi aj Čs. zväz žien. Účastníčky rokovali v troch strediskách, ôsmich komisiách, mnohých diskusných centrách, v rámci besied za okrúhlymi stolmi a na tematických stretnutiach. Predsedníčka medzinárodnej federácie žien Fr. Brownová sa na záver kongresu priznala, že nevie, koľko jeho účastníčok v Moskve vlastne vystúpilo: po tisícke som sa pomýlila pri počítaní... Delegátky diskutovali vehementne, vášnivo, s temperamentom, ale prevažne k veci. Predovšetkým sa hovorilo o kľúčových otázkach vojny a mieru, o zvýšení a aktivizácii podielu žien na zabezpečení mierovej perspektívy ľudskej civilizácie. Ďalej sa hovorilo o postavení žien v socialistických, kapitalistických a rozvojových krajinách. O úlohe ženy v spoločnosti a v rodine. O boji žien za národné oslobodenie, nezávislosť a sebaurčenie. Týmito témami sa napĺňalo ústredné heslo kongresu: Do roku 2000 - bez jadrových zbraní! Za mier, rovnoprávnosť a rozvoj! Zďaleka nie vo všetkom panovala úplná zhoda názorov. Veď sa tu stretli ľudia z rozdielnych spoločenských systémov, nezriedka protichodných svetonázorov, odlišného politického presvedčenia, mnohých vierovyznaní atď. Poslaním mos- - kovského kongresu bolo však práve vyjadriť celú šírku spektra stanovísk a pohľadov na hlavné problémy súčasnosti v svetovom ženskom hnutí, prehĺbiť ich poznanie a na tomto základe budovať mosty dôvery, mosty vzájomného porozumenia. Nie je to jednoduchý proces. Žiada si veľa námahy, času aj trpezlivosti. I z tohto dôvodu sa organizátorky kongresu dopredu dohodli, že ho nebudú završovať prijatím spoločného dokumentu. Napriek tomu je efekt moskovského ženského fóra nesporný. Na sobotňajšom záverečnom zasadaní to viceprezidentka kongresového výboru, predsedníčka Výboru sovietskych žien Z. Puchová vystihla slovami: „Na kongrese sa uskutočnila plodná výmena názorov, rozšírili sa možnosti pre spoločné akcie v boji za mier, za odzbrojenie a rozvoj, za zabezpečenie práv žien. Teraz budeme môcť ľahšie kráčať po tejto ceste ďalej.“ Moskva opätovne potvrdila svoje dominantné postavenie v súčasnom ťažení za odvrátenie jadrovej katastrofy, za presadenie nového myslenia do medzinárodných vzťahov. Rokovania kongresu rozhodujúcou mierou ovplyvnil otvárací prejav M. Gorbačova. Väčšina účastníčok podujatia sa prihlásila k zásadám mierovej politiky Sovietskeho zväzu, pričom mnohé vyjadrili odhodlanie zasadiť sa o ich realizáciu aktívnym životným postojom. Za všetky možno spomenúť delegátku z Veľkej Británie E. Watsonovú, ktorá vo svojom vystúpení zdôraznila, že iba „ženské slzy už nestačia“, že je nevyhnutné zjednotiť úsilie všetkých pokrokových ľudí na svete v záujme konkrétnych akcií na zachovanie mieru. Kongres bol skvelou príležitosťou najmä pre tie jeho účastníčky, ktoré po prvý raz navštívili ZSSR, bezprostredne sa zoznámiť so sovietskou skutočnosťou. Všetky vysoko oceňovali úspechy, ktoré dosiahla krajina sovietov za sedemdesiat rokov od Veľkého októbra, ako aj súčasný proces demokratizácie a prestavby všetkých sfér života. Pri početných stretnutiach s Moskovčanmi mali možnosť otvorene si pohovoriť aj o problémoch sociálno-ekonomického rozvoja metropoly ZSSR a o východiskách ich riešenia. Na prospekte Vernadského sa objavila nová alej líp. Stovky stromčekov vysadili účastníčky Svetového kongresu žien. Do roku 2000 lipy sa zakorenia a zmocnejú... V ich korunách bude povievať mierový vetrík. Ženy, ktoré rokovali minulý týždeň v Moskve, vyjadrili presvedčenie, že do konca storočia sa podarí odvrátiť hrozbu nového svetového požiaru. Ženy sa o to pričinia. Nie však tzv. tradičnými ženskými zbraňami - prosíkaním, slzami, lamentáciou - ale cieľavedomou prácop v mierovom hnutí. HELENA DVOŘÁKOVÁ, Moskva NOVÉ SLOVO 2. JÚLA 1987 Minulosť banských miest Jedným z najvýznamnejších odvetví v doterajších dejinách Slovenska bolo baníctvo. Boli obdobia, ked tu ťažba zlata, striebra a medi dosahovala také množstvá, ako nikde inde v Európe. Najvýznamnejšími strediskami ťažby zlata a striebra bola Banská Štiavnica a Kremnica, ťažby medi Banská Bystrica a Smolník. V Kremnici sa od 1. pol. 14. storočia razili slávne kremnické dukáty, známe po niekoľko storočí v celej Európe, ba i vo svete. V banskoštiavnickom rudnom revíre bola v 18. storočí najvyspelejšia banská veda, ale aj školstvo na svete. Banskobystrická med mala v 1. pol. 16. storočia monopolné postavenie na vtedajších svetových trhoch. Problematikou banských miest na Slovensku sa zaoberalo vedecké sympózium, ktoré usporiadala koncom mája na Počúvadle Slovenská historická spoločnosť pri SAV - Sekcia p)re dejiny miest, Štátny ústredný banský archív v Banskej Štiavnici a Štátny okresný archív v Žiari nad Hronom. Zúčastnilo sa na ňom 94 historikov z celej našej vlasti. Najväčšiu pozornosť venovali stredoslovenským banským mestám, zvlášť Banskej Štiavnici a Kremnici. V priebehu sympózia bola v Banskej Štiavnici sprístupnená výstava archívnych dokumentov s názvom Vývoj kultúry, vedy a techniky v stredoslovenskej banskej oblasti. Najpozoruhodnejšími dokumentmi na výstave bola kolekcia máp a plánov Samuela Mikovíniho (1686-1750), slávneho matematika, geodeta, kartografa a staviteľa,. Jozefa Karola Hella (1713-1789), konštruktéra svetoznámych banských vodočerpacích mechanizmov, ale aj materiály, vzťahujúce sa na činnosť Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici - prvej svojho druhu na svete. Prednášky, ktorých odznelo na sympóziu celkom 22, vyjdú v roku 1989 v samostatnom zborníku vo vydavateľstve Osveta Martin. JÁN NOVÁK Zaleží aj na vysvedčení Do náročných úloh v ekonomike treba zapojiť najma mladých ľudí, ktorí dokážu vo svojej činnosti uplatniť najnovšie poznatky vedy. Tesnejšie treba prepojiť prácu školy so životom za podpory širokej verejnosti, za podpory riadiacich pracovníkov z výskumu a výroby. Určitou formou previazanosti škôl so spoločenskou praxou je i menovanie výborných odborníkov z praxe za predsedov maturitných komisií. Táto forma spolupráce sa veľmi osvedčila v tomto školskom roku na Strednej poľnohospodárskej škole v Nitre, kde predsedami maturitných komisií v triedach odboru veterinárstvo, boli poprední odborníci, vedúci hospodárski pracovníci MVDr. Tibor Kraštenič, riaditeľ Štátneho veterinárneho ústavu v Nitre a MVDr. Michal Spišák, námestník riaditeľa Biovety v Nitre. Ich práca v maturitnej komisii priniesla vskutku veľa podnetných návrhov, a ich záujem o študijné výsledky absolventov, vyvrátil nepravdivosť rozšíreného názoru, že v praktickom živote nikoho nezaujíma, aké študijné výsledky mladý človek dosahuje. Nakoľko súčasnú obsahovú prestavbu školstva považujeme za systém otvorený a koncepcia budúcoročných maturitných skúšok sa dotvára, dobré skúsenosti môžu byť podnetom i pre iné školy. Dr. VERONIKA PINTÉROVÁ, Nitra nie odliatkov z výhodnejších materiálov ako je tvarná liatina a liatina s červíkovitým grafitom, a to najmä na úkor odliatkov z ocele, ktorých podiel je u nás neúnosne vysoký. Zámenou týchto odliatkov za odliatky z liatiny dosiahnu užívatelia výrazný efekt pri znižovaní nárokov na obrábanie a absolútne úspory 10-15 pere. vloženého kovového materiálu. Podobne je potrebné rozvíjať aj ítietódy presného liatia, ktoré umožňujú spracúvať výrobky bez nárokov na ďalšie opracovanie a často sú jedinou metódou výroby zložitých súčiastok. Československí odborníci sa na medzinárodnej zlievárenskej výstave FOND-EX bližšie zoznámili s poznatkami o súčasnom stave a budúcom rozvoji v oblasti zlievárenských zariadení, technológií, surovín a pomocných látok. Vysokou aktuálnou otázkou je aj otázka životného prostredia, ktorému sa venuje stále vyššia pozornosť, a to nielen pokiaľ ide o exhalácie a imisie, ale aj pokiaľ ide o pracovné prostredie vo všetkých oblastiach zlievárenskej výroby. JÁN KÚCAN FOND-EX Československo je jedným z desiatich štátov, v ktorých výroba kryje vyše 80 pere. spotreby odliatkov. Vyše dvesto zlievární svojou výrobou predstavuje takmer tretinu všetkého kovového materiálu čs. strojárenstva. Pokiaľ ide o obrábacie a tvarovacie stroje, traktory, energetické zariadenia, automobily atd., ide dokonca o objem polovičný až sedemdesiatpercentný. Pre svoj vysoký podiel spotreby energie sa u nás často považuje zlievárenstvo za nutné zlo pri výrobe strojov a zariadení. Pritom si však treba uvedomiť, že s rastom požiadaviek na úspory energie a surovín, porastú v budúcnosti aj výhody odliatkov, pretože v zlievárenstve sa výrazne, až z troch štvrtín, uplatňujú druhotné suroviny. Neoddiskutovatelnou výhodou je to, že funkčne stvárnený výrobok sa získava priamo z taveniny, čím sa ušetria z podstatnej časti aj energie na obrábanie. Ročne je to u nás poldruha milióna ton odliatkov. Ako ukázala aj výstava FOND-EX, piata medzinárodná zlievárenská výstava v Brne, ktorá sa konala v uplynulom týždni, prínos Československa svetovému zlievárenstvu je nesporný. Avšak na druhej strane v porovnaní so zahraničím, sa v Československu doteraz nedostatočne rozvíja uplatňova Pomsta cez Shakespeara V programe televízie som mala už týždeň dopredu podčiarknuté červenou fixkou: W. Shakespeare: Hamlet - priamy prenos. V hlavnej úlohe vystupuje totiž môj bývalý študent. Je to zaujímavá zhoda okolností, že som ho do dramatického krúžku prijímala na základe pôsobivo zarecitovaného slávneho monológu. Vo vyznačený deň som si sadla pred obrazovku a pocítila hrdosf. Veď z mojej skromnej školskej dielne vyšiel chlapec, ktorý len nedávno absolvoval, a už ho obsadili do tejto náročnej klasickej hry. Spomínala som si, ako tento jemný mladík zápasil s trémou, aj ako mi postupne nosil prvé ceny zo súťaží v umeleckom prednese. Pozorne sledujem inscenáciu a chytá sa ma nervozita, akoby som na javisku stála ja sama. Konečne prichádza On. Znejú prvé verše: Byť, a či nebyť... V duchu si ich odriekavam s ním. Ale, čo sa deje? To, čo práve počúvam, už nie je Hamlet, ale Romeo! Určite! Chytá ma triaška. Jasné! Balkónová scéna z Rómea a Júlie! Ako si to len mohol popliesť? Ale to nie je všetko. Teraz skočil do Kráľa Leara. Hrozné! Počúvam ďalej. Konečne! Hamlet sa znova vracia k svojmu monológu. Do konca televízneho prenosu mi vŕtalo hlavou, čoho svedkom som to vlastne bola. Šlo o omyl, alebo o zámer? Možno to bol úmysel režiséra nechať odznieť verše z viacerých hier, a tak konfrontovať názory hrdinov Shakespearových. O niekoľko dní určite budepi čítať v recenziách p priekopníckom, novátorskom čine. O zdravej provokácii, keď namiesto očakávaného textu zrazu spozorniete, lebo počujete čosi iné. A ja som z toho všetkého mala v hlave chaos, dokonca strach, že herec zlyhal. Na druhý deň vytáčam jeho číslo. Gratulovala som mu. Moje úprimné slová prijímal odmerane. Po chvíli rozhovoru sa však prelomila akási bariéra: - Vám sa môžem priznať, poznáte ma skoro od detstva. Včera som zažil dve nepríjemné prekvapenia. Ráno mi priviezli nový nábytok. Skonštatoval som, že na ňom ktosi vymenil všetky kovania. Ba aj sklo z barovej skrinky nahradil iným. Napálilo ma to. Nábytok son) vrátil. Z predajne som zašiel do servisu. Nálada sa mi zdvihla, auto bolo opravené, v poriadku. Ale na obed náhodou pricestoval švagor-automechanik. Zalomil rukami, keď zistil, že z nového fára mi povymieňali rôzne súčiastky. Zúril som. Keď som večer v hľadisku zazrel vedúceho nábytkovej predajne, ktorý vymámil odo mňa ešte aj lístok, vstúpila do mňa zlosť. Ani neviem, ako mi to prišlo na um... jednoducho pod vplyvom okolností... bol to akýsi akt pomsty. Pochopila som. Dohovorili sme. O chvíľu sa ozval telefón. Volal chirurg, aby sme dohovorili termín mojej operácie. Zmocnilo sa ma nepríjemné tušenie. A čo ak aj on... BRIGITA PETROVSKÁ Z redakcie Minulý týždeň zástupcovia redakcie Nového slova zavítali do okresu Martin. Návšteva to nebola náhodná, pretože práve okresná tlačová komisia pri OV KSS v Martine prišla so záväzkom získať v tomto roku sto individuálnych predplatiteľov Nového slova. Na jeho základe Vydavateľstvo Pravda vyhlásilo socialistickú súťaž pre okresné tlačové komisie v získavaní individuálnych predplatiteľov. Na stretnutiach s ideologickým a kultúrnym aktívom, s rozširovateľmi a čitateľmi z Martinského okresu redaktori Nového slova hovorili o práci a zámeroch redakcie, domáci zase vzniesli svoje pripomienky a požiadavky na náš časopis. Mnohé z nich sa budeme usilovať vo svojej práci uplatniť. Reagujú Uplynulý víkend patril pražský Palác kultúry novinárom, ktorí sa tu zišli na svojom IX. zjazde. 480 delegátov z celej republiky zastupovalo početnú armádu 7296 členov Československého zväzu novinárov, ktorých rokovaniu udala tón významná udalosť: v predvečer zjazdu prijal súdruh Gustáv Husák novinársku delegáciu, aby si s ňou pohovoril nielen o o príprave na zjazd, ale predovšetkým aktuálnych úlohách žurnalistiky a v tejto súvislosti zdôraznil, že komunistická strana a socialistický štát považujú prostriedky masovej informácie a propagandy za dôležitého spolubojovníka pri objasňovaní a presadzovaní programu ďalšieho rozvoja našej spoločnosti. V súlade s týmito slovami, ktoré tvorili leitmotiv dvojdňového rokovania, sa zjazd nezaoberal iba profesionálnymi problémami, ale reagoval na naliehavú výzvu strany zapojiť sa do hlbokých premien, ktoré sa u nás odohrávajú na základe stratégie urýchlenia sociálno-ekonomického rozvoja, vytýčenejXVII. zjazdom KSČ. Nový prístup bolo vidieť už v organizácii zjazdu. Obsiahla Správa o činnosti Ústredného výboru Československého zväzu novinárov za obdobie od VIII. zjazdu v roku 1982 a o úlohách, ktoré pre novinársku organizáciu vyplývajú zo straníckych rokovaní, bola delegátom k dispozícii v písomnej formé a predseda ÚV ČSZN Ján Riško z nej prečítal iba najdôležitejšie pasáže, čím sa uvoľnil priestor na diskusiu. Hoci v nej vystúpil nebývalý počet účastníkov - 33, predsa ešte 16 príspevkov pre na výzvu krátkosť času neodznelo a boli zaprotokolované. Z vystúpení všetkých diskutujúcich, bez ohľadu na predmet ich príspevku, bolo cítiť hlbokú zaujatosť problémami i úlohami žurnalistiky, kritickú náročnosť pri hodnotení vlastnej práce, zodpovedné zamýšľanie sa nad novými úlohami. Nové impulzy priniesli najmä dva príhovory: vystúpenie Michaila Fiodoroviča Nenaševa, podpredsedu Zväzu novinárov ZSSR, ktorý hovoril v prvý deň rokovania o výsledkoch VI. zjazdu sovietskych novinárov a o tom, ako prestavba sovietskej spoločnosti obohatila formy a metódy sovietskej žumalistiky, ale aj o plodoch konkrétnej spolupráce družobných redakcií Sovetskaja Rossija a bratislavská Pravda. Hneď v nedeľu ráno sme s velkou pozornosťou sledovali vystúpenie vedúceho straníckej a vládnej delegácie, kandidáta Predsedníctva a tajomníka ÚV KSČ súdruha Jana Fojtíka, ktorý sa zaoberal aktuálnymi problémami prestavby a náročnými úlohami novinárov, ktoré z nich vyplývajú. Zdôraznil, že žurnalista rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje verejnú mienku, preto jeho charakterovými strany črtami musia byť zodpovednosť, náročnosť na vlastnú prácu, zmysel pre konkrétnosť, adresnosť, kritickosť. V žiadnej redakcii sa nemožno uspokojiť s daným stavom, domnievať sa, že už niet čo zlepšovať. Požiadavky na našu publicistiku treba naďalej sprísňovať, pričom kritický pohľad sa musí zamerať najmä na obsahové aspekty žurnalistickej práce. Prácou žili delegáti a hostia zjazdu aj v prestávkach rokovania. Popri výstavke snímok fotoreportérov, ukážkach publikačnej činnosti vydavateľstva Novinár a pultu s knihami nakladateľstva Svoboda vari najväčšiu pozornosť vzbudzoval salónik B2, kde boli inštalované koncové zariadenia ASNI, čo je - ako vie■ azda každý novinár - Automatizovaný systém novinárskych informácií. A koho by nezaujímalo, ako budeme pracovať v najbližších rokoch? Vědeckotechnický pokrok, ktorý je jedným z najvážnejších faktorov stratégie urýchlenia, predsa nemôže obísť žurnalistiku... Presvedčivo o tom hovorili na zjazde diskutéři Pavel Minařík, Ivan Fecko, Otakar Svérčina i ďalší. Na záver dvojdňového rokovania zvolili delegáti IX. zjazdu Československého zväzu novinárov tajným hlasovaním 92-členný ústredný výbor a 9-čIennú ústrednú revíznu komisiu. Predsedom ÚV ČŠZN sa stal opäť Ján Riško, podpredsedami Štefan Bachár, Josef Valenta a Ljuba Mesteková, novým ústredným tajomníkom Josef Veselý. NINA HRADISKÁ jÁ