Obzor, 1863 (I/1-9)

1863-10-25 / No. 3

vyzná to spolu s námi, že učiť sa, nikomu nenie hanba: hlúpym ale zostávať, kdeby kdo mudrej­­ším byť mohol: to je hanba zaslúžená. Povie­­me Vám príklad: vo všetkých velikých mestách, a tak i v Pešti a vo Viedni samej, keď doba podzimku nastane oznámi sa od mužov učených, že každého týždňa večer 0 tej hodine tam a tam prednášku držať budú o predmetoch, po predku k tomu cielu vyznačených, sú to predmety najme z oboru ved prí­­rodných, krásneho umenia, dejepisu atd. No, maliby ste videť, jako tam, vo velikej dvorane, často pred veľmi mladým, ale vo svojej vede „dobre podko­­vaným“ mužom sedia stá a stá mužov a paní vyš­­ších stavov, ktorí sa nehanbia túto školu navštivovat, a kde je plat za podobné predná- Sky ustanovený, hodinu svojho učenia i Ťažkým pe­­niazom platia. Veru aj vydavatel Fp listov, ked si vo Viedni svoje úradné práce dokonal, často ces brečku snehovú i pol hodiny cesty brodil do dakto­­rej školy podobného smeru, a ked tam videl stá a stá ludí vzdelaných, spolu so sebou, slovám pred­­nášky načúvať, vzdychnul si: „Milý Bože! prečožeby aj po našich mestách, mestečkách a dedinách, všade dla okolností, takýchto prednášok byt nemohlo?“ Ktoré túžby aj teraz opakujeme! Bystricko-lučenská železnica. Málo ktorá novina tak radostné pohnutie v okolí baňských mest prebudila, jako zpráva, že stavänie bystricko- -lučenskej, až do Pešti siahajúcej želez­­nice pojistilo sa spojením dvoch společností, pri vykonaní diela spolupracovať majúcich. Tieto dva spolky sú: jednota, ktorá povolenie ku stavbe že­­leznice obdržala, a baňská jednota Sv. Štefana, ktorá početné bane na kamenné uhlie drží. Bohaté ložiská uhlia tohoto sú vlastne ten podzemský kapitál, ktorý vystavením železnice na svetlo má byť vyvedený; bo nie len pálivo pre železnicu, ale i bohatý člá­­nok obchodu pre jej kolaje vydáv ať bude. Neprajné tedy zprávy, ktoré po tieto dni o bystricko-lučen­­skej železnici rozširovať sa počaly, nemäjú základu, čo z nasledujúceho opisu poznáme: Sväto- Štefanská baňská jednota drží v novohradskej stolici, meno­­vite na chotároch obcí Salgó Tarjan, Zagyva, Kazar atd. ložisko kamenného uhlia, 14.800 juter velké, na ktorom už dosial 16 baní. jestvuje, výb orné uhlie vydávajúcich. Ked celá plocha ložiska, a jeho, 6 do 10 stop majúca tlstota (hrubosť) vezme sa do povahy (jako to skúsení inžinieri už i vykonali) nájdeme, že fam 1.443 milliónov centov uhlia leží, ktoré (ku príkladu) len po 30 kr. cent berúc, užby kapitál 432 milliónov 900.000 zl. predstavovalo. O výbornosti uhlia svedčí skúška lučbárska, že 10 DOPISY, Po tieto dni dostali sme z Veróny, od veleb. pána J. Bednaroviča, jehož ctenů osobu laskavé obecenstvo naše už z dopisu čísla 1 pozná, škatulku s obširnejším dopisom, ktorý tu, na kolko svojim smýslom do verej­­nosti zasahuje, sdelujeme. Z Veróny. Tu Vám posielam, pane ředaktoršl hluz­­ky (kokóny, klbečká) a vajíčka, asi 800 zrniek, z tých nových hodbabníkov, ktorých som v prohajed do­­pise mojom spomínal. Možno, že na dlhej ceste z Italie k Vám nie len lišaji (motýli, strygy) z hluzek, ale i drobulinkí hodbabníci z vajíčok vylezú: preto Vám tu pripojujem návod, jako s hodbabníkmi hned pri počiatku jich života zachádzať treba. Ostatne keby sa i táto prvá posielka nevydarila, že azdaj u Vás čerstvého lista z Ajlanthus-a už toho času nemáte: hudúceho roku zase Vám i vajíčka hodbabníkov i semiačko stromu Ajlan­­thus-a pošlem, aby ste ho tam rozplodit mohli. Z prí­­rodopisu tých hodbabníkov najme tieto podrobnosti spo­­menutie zasluhujú: keď liSaji z hluzek vylezú, čo sa obyčajne ráno stáva. už v noci tóho istého dňa párkujú sa a na druhý deň samička niesť počína: hned pri vy­­lezení môžeme poznat, kolko medzi lišajmi sam cov a samičiek máme, bo je samec patrne menší. Samička nesie i za 6 dní, v ktorom páde do 250 zrniek vydáva: ony sa nehtom velmi lahko z papiera odlúčiť dajú a po­­tom jich vo škatulke na suchom a trochu chladnejšom mieste uschováme, bo ináč húsenky na 7, 8-my deň vylezú a takby pri nedostatku pokrmu zahynuly, Títo hodbab­­níci za 20 do 24 dní zvliekajú štyry razy kožku, a ked 30, alebo v prajnejších okolňostách 28 dní vyplnili, počnú sa na tom listí zavíjai, ktorým krmení boli, a po 10 dňoch môžu sa hluzky zobrat. Z týchto, v prvom lete dochovaných hluzek 28 dní potom, jako hodbabníci zasnovali sa, vylezú lišaji a spôsobom už opísaným va­­jíčka nesú: z jasenných hluzek lišaji iba v prvej po­­lovici budúceho junia vylezú. — Ešte jedno: jakožeby sme ozaj strom Ajlanthus, Ktorý aj meno Fagara nosí, slovensky pomenovať mohli? Jún Bednarovič. Ge velebnému pánu, dopisov abekoví najsr dečnej Sie točne vyplnilo sa; bo ked sme škatulku víl už v nej z hluzek na dlhej ceste vylezení k sá trepotali sa mě 18 | centov páliva toho práve toľko tepla vydá, jako siaha jedlového dreva, a že ono ku všetkým do­­mácim i priemyslovým prácam, menovite k vyrá= bäniu osvetlovacího plynu výborne slúži. Odpredaj uhlia toho už je teraz velmi značný; skútočnú ale platnosť svoju iba pôsobením železnice samej obdrží. To sa rozumie samo sebou, že dôchodky železnice nebudú na povoz a predaj samého uhlia toho ob­­medzené , ale už ono jediné rukojemstvo zdaru tej železnice podáva.

Next