Obzor, 1864 (II/1-36)
1864-01-05 / No. 1
bohužial u nás najme na poli priemyslu a hospodárstva pozorujeme. Spojené sily účinkujú, to je zásada, podla ktorej veda štatistika mohútnosť jednotlivých krajin cení. Aby tedy i národ náš na poli priemyslu a hospodárstva čerstvejšie ku predu postupovat mohol: treba nám spolky zákonom krajinským zodpovedajúce, ktoréby všetky svorné sily v jeden mohutný prúd spojovaly. Nebudeme tu všetko spomínať, čo nám v tom ohláde chybuje, ponechávajúc si, 0 tom svojim časom obširnejšie pojednávať: iba jedno jediné spomneme. Zo všetkých strán ozývajú sa, už i verejne (v čís. 9) vystúpivšie hlasý, aby čím skorej spolky hospodárske na Slovensku povstaly : naša neunavená starosť a práca bude k tomu smerovať, aby táto túžba šlechetných rodomilov našich, ak možno, behom nastalého roku vyplnená bola, čo ale iba tak bude sa môcť uskutočniť, ak hore spomenuté ctnosti prsá rodákov našich zahrievať budú. A tak tedy vytrvalosť, svornosť a spolkovitosť nech nás behom nastalého roku sprevádza! Bog pomozi! DOPISY. | Z Verony, pri konci roku. Od času do času vet. rodákom našim podávat budeme hospodárske obrázy z týchto teplejších krajin sveta, majúc najme pred očima plodiny, podla mena svojho ina Slovensku známe; počneme tedy olejom drevenný m. Konopný olej rodáci naši znajú a vedia i to, že ho z konopného semäna vytláčajú : podla toho niekdoby mohol myslet, že olej drevenný tiež vytláčaním dajakého zrna, alebo dreva povstáva, ale sa vec táto ináče má. Drevenný olej dorábä sa z ovociny stromu olivového (Olea europaea Lin.), ktorému pobratimci naši v Dalmatsku meno maslina dávajú, vztahujůc ho ina samú ovocinu, tak jako u nás meno slivka i stromiovocie značí. Maslina je strom 2, 3 siahy vysoký, jehož peň a konáre zelenastá kôra pokrýva: on je skoro našim vrbám podobný, čo najme o jeho, pravda trochu tmavších, v zime neopadajúcich listoch platí. Drevo je pevné a trvanlivé, najme ale hlu- zovätý koreň k najvýbornejším prácam stolárskym hladajú. Z púvodnej domoviny v malej Azii rozšírila sa m aslina obzvlášte po vrchoch na pobreží jaderského a stredozemského mora, a síce až po Algir z jednej, po Španielsko z druhej strany; najbližšie ku Slovákom rastie v Istrii, v Dalmatsku atd. Kvitne maslina okolo Turíc : kvietok je belasý (modrý) a na jednom steble 20 i 30 kvietkov jesto, ktoré ale až na 2 alebo 3 opadajú bez toho, aby sa boly zaviazaly. Ratolestky masliny potrebujú v kvetnú nedelu tak, jako u nás baburiatka (púzalky) rakytové alebo vrbové, a pútnici z Jeruzalema došlí ukazujú na pamiatku pátriky (ružence), shotovené s kúskov maslin, ktoré sa urodily na olivetskej hore pri Jeruzaleme , a však hovorí sa, že stromy olivové už tam velmi zriedly. + Strom tento kvitne každoročne bohate, ak zima nebola tuhá, ktorá mu najviac, po vlhkom povetrí škodí; v takom páde kóra masliny zamrzne a ked ovlaží, dopuká sa, čoho následkom i neomylne vyschne. Vyviňovaniu 0— vociny protivné je prísuché leto, jako i práve pominulé bolo: od nekolko rokov ale ukázali sa na masline chrobáci, ktorí strom a ovocinu jeho najprú vajíčkami, potom červíkmi nakazili, tak že ona, prvej jakoby bola odrastať mohla, opadúva. Ovocie masliny je podlhovaté, slovenským drienkam velmi podobné, ale skoro jako slivka velké; farba jeho z prvu zelená ku konci zrelosti trochu očerneje. Doba dozrenia padá do mesiacov oktobra, nov. a decembra podla povetrnosti roku; ovocinu, ktoráby sama od sebá neopadala, tenkými týčkami obíjajů a dietky ku sbieraniu potrebujú. Zosbieranú maslinu zosýpajú do velkých kadí, aby sa trochu zahriala a tým odmäkla. Prvej ale, jakoby sa k vytláčaniu oleja prikročilo, ide ovocina do tak rečenej mlinici; je to z kamenia vymurovaný kotol, s rovným dnom, na ktorom sa krutí žarnov (mlynský kameň), ktorý maslinu do mlinice nahádzanú spolu s kostkami na kašu rozrobí. Túto kašu dávajú potom do nízkych, okrúhlych zo sita upletených vrec, ktoré pod silný preš podkladajů; práca to čažká, ku ktorej obyčajne štyroch silných mužov potrebujú. Aby tedy olej lahšie vytekal, obárajú tie vrecá vrelou vodou; táto spolu s olejom zteká do šafla (žberu) a poneváč olej na vrchu vody zostane, zberajú ho širokou ližicou a dávajú do truhlice z mramoru vykresanej, kde sa čistí. — Takýto čerstvý olej drevenný nepáchne odporne, jako ten, ktorý vo sklepoch predávajú: nemilý tento zápach dostáva, ked za viac rokov stojí, alebo keď v zime zamrzne, v ktorom páde tak vyzerá, jako maslo v bečke. Najlepší olej pochodí z Dubrovníka (Ragusa), ten ale, ktorý vo sklepoch po skleničkách predávajú, je obyčajne z Lukky v Toškánsku. Čerstvý olej obecný stojí do 30 zl. Jeden cent maslin dáva premerne 18 X oleja a to za bohatú úrodu platí, ked jeden strom cent ovocia vydá. Ešte niečo o spôsobe užívania ovo ciny samej, ktorái medzi stolové lahôdky prislúcha. Sú totiž najme dva druhy (sorty) maslin, jedny obyčajné, menšie k dorábäniu oleja potrebované, druhé sú vätšie a dalmatskí pobratimci naši volajú jich španiolice, ktoré málo oleja v sebe majú. Spaniolice dávajú sa, ešte zelené, na nektorý čas do vápennej vody aby zmäkly, potom jich za dakolko dní v čistej vode zplákajú a vymývajú, napokon ale ukladajú na pár mesiacov do vody, s morskou solou (o ktorej svojim časom) varenej, aby nezhnily. Takto pripravené, olejom omastené masliny potrebujú panské stoly na pochúľku. — Druhý spôsob potrebovania ovociny tento je: obyčajné, už dobre vyzreté masliny dajú sa na daske do pece, ked z nej už chlieb vyšahaliž tam jich nechajú tak dlho, aby vodnaté čiastky vyschly, ažby sa presušená ovocina zmraštila (pokrčila); potom uložia trochu posolenú ovocinu do bočky alebo do hrnca