Obzor, 1864 (II/1-36)

1864-01-05 / No. 1

bohužial u nás najme na poli priemyslu a hospodár­­stva pozorujeme. Spojené sily účinkujú, to je zásada, podla ktorej veda štatistika mohútnosť je­­dnotlivých krajin cení. Aby tedy i národ náš na poli priemyslu a hospodárstva čerstvejšie ku predu po­­stupovat mohol: treba nám spolky zákonom kra­­jinským zodpovedajúce, ktoréby všetky svorné sily v jeden mohutný prúd spojovaly. Nebudeme tu všet­­ko spomínať, čo nám v tom ohláde chybuje, pone­­chávajúc si, 0 tom svojim časom obširnejšie po­­jednávať: iba jedno jediné spomneme. Zo všetkých strán ozývajú sa, už i verejne (v čís. 9) vystúpivšie hlasý, aby čím skorej spolky hospodárske na Slovensku povstaly : naša neunavená starosť a práca bude k tomu smerovať, aby táto túžba šlechetných rodomilov našich, ak možno, behom nastalého roku vyplnená bola, čo ale iba tak bude sa môcť usku­­točniť, ak hore spomenuté ctnosti prsá rodákov na­­šich zahrievať budú. A tak tedy vytrvalosť, svornosť a spolkovitosť nech nás behom nastalého roku sprevádza! Bog pomozi! DOPISY. | Z Verony, pri konci roku. Od času do času vet. rodákom našim podávat budeme hospodárske obrázy z týchto teplejších krajin sveta, majúc najme pred očima plodiny, podla mena svojho ina Slovensku známe; po­­čneme tedy olejom drevenný m. Konopný olej rodáci naši znajú a vedia i to, že ho z konopného semäna vytláčajú : podla toho niekdoby mohol myslet, že olej dre­­venný tiež vytláčaním dajakého zrna, alebo dreva po­­vstáva, ale sa vec táto ináče má. Drevenný olej dorábä sa z ovociny stromu olivového (Olea europaea Lin.), ktorému pobratimci naši v Dalmatsku meno maslina dá­­vajú, vztahujůc ho ina samú ovocinu, tak jako u nás me­­no slivka i stromiovocie značí. Maslina je strom 2, 3 siahy vysoký, jehož peň a konáre zelenastá kôra po­­krýva: on je skoro našim vrbám podobný, čo najme o jeho, pravda trochu tmavších, v zime neopadajúcich li­­stoch platí. Drevo je pevné a trvanlivé, najme ale hlu­­- zovätý koreň k najvýbornejším prácam stolárskym hla­­dajú. Z púvodnej domoviny v malej Azii rozšírila sa m a­­slina obzvlášte po vrchoch na pobreží jaderského a stre­­dozemského mora, a síce až po Algir z jednej, po Španielsko z druhej strany; najbližšie ku Slovákom rastie v Istrii, v Dalmatsku atd. Kvitne maslina okolo Turíc : kvietok je belasý (modrý) a na jednom steble 20 i 30 kvietkov jesto, ktoré ale až na 2 alebo 3 opadajú bez toho, aby sa boly zaviazaly. Ratolestky masliny potrebujú v kvetnú nedelu tak, jako u nás baburiatka (púzalky) rakytové alebo vrbové, a pútnici z Jeruzalema došlí ukazujú na pa­­miatku pátriky (ružence), shotovené s kúskov maslin, ktoré sa urodily na olivetskej hore pri Jeruzaleme , a však hovorí sa, že stromy olivové už tam velmi zriedly. + Strom tento kvitne každoročne bohate, ak zima nebola tuhá, ktorá mu najviac, po vlhkom povetrí škodí; v ta­­kom páde kóra masliny zamrzne a ked ovlaží, dopuká sa, čoho následkom i neomylne vyschne. Vyviňovaniu 0— vociny protivné je prísuché leto, jako i práve pomi­­nulé bolo: od nekolko rokov ale ukázali sa na masline chrobáci, ktorí strom a ovocinu jeho najprú vajíčkami, po­­tom červíkmi nakazili, tak že ona, prvej jakoby bola od­­rastať mohla, opadúva. Ovocie masliny je podlhovaté, slovenským drien­­kam velmi podobné, ale skoro jako slivka velké; farba jeho z prvu zelená ku konci zrelosti trochu očerneje. Doba dozrenia padá do mesiacov oktobra, nov. a decem­­bra podla povetrnosti roku; ovocinu, ktoráby sama od sebá neopadala, tenkými týčkami obíjajů a dietky ku sbie­­raniu potrebujú. Zosbieranú maslinu zosýpajú do vel­­kých kadí, aby sa trochu zahriala a tým odmäkla. Prvej ale, jakoby sa k vytláčaniu oleja prikročilo, ide ovocina do tak rečenej mlinici; je to z kamenia vymurovaný ko­­tol, s rovným dnom, na ktorom sa krutí žarnov (mlyn­­ský kameň), ktorý maslinu do mlinice nahádzanú spolu s kostkami na kašu rozrobí. Túto kašu dávajú potom do nízkych, okrúhlych zo sita upletených vrec, ktoré pod silný preš podkladajů; práca to čažká, ku ktorej oby­­čajne štyroch silných mužov potrebujú. Aby tedy olej lahšie vytekal, obárajú tie vrecá vrelou vodou; táto spo­­lu s olejom zteká do šafla (žberu) a poneváč olej na vrchu vody zostane, zberajú ho širokou ližicou a dávajú do truhlice z mramoru vykresanej, kde sa čistí. — Ta­­kýto čerstvý olej drevenný nepáchne odporne, jako ten, ktorý vo sklepoch predávajú: nemilý tento zápach dostáva, ked za viac rokov stojí, alebo keď v zime za­­mrzne, v ktorom páde tak vyzerá, jako maslo v bečke. Najlepší olej pochodí z Dubrovníka (Ragusa), ten ale, ktorý vo sklepoch po skleničkách predávajú, je o­­byčajne z Lukky v Toškánsku. Čerstvý olej obecný stojí do 30 zl. Jeden cent maslin dáva premerne 18 X oleja a to za bohatú úrodu platí, ked jeden strom cent ovocia vydá. Ešte niečo o spôsobe užívania ovo ciny samej, kto­­rái medzi stolové lahôdky prislúcha. Sú totiž najme dva druhy (sorty) maslin, jedny obyčajné, menšie k dorá­­bäniu oleja potrebované, druhé sú vätšie a dalmatskí pobratimci naši volajú jich španiolice, ktoré málo oleja v sebe majú. Spaniolice dávajú sa, ešte zelené, na ne­­ktorý čas do vápennej vody aby zmäkly, potom jich za dakolko dní v čistej vode zplákajú a vymývajú, napokon ale ukladajú na pár mesiacov do vody, s morskou so­­lou (o ktorej svojim časom) varenej, aby nezhnily. Tak­­to pripravené, olejom omastené masliny potrebujú pan­­ské stoly na pochúľku. — Druhý spôsob potrebovania o­­vociny tento je: obyčajné, už dobre vyzreté masliny dajú sa na daske do pece, ked z nej už chlieb vyšahaliž tam jich nechajú tak dlho, aby vodnaté čiastky vyschly, až­­by sa presušená ovocina zmraštila (pokrčila); potom u­­ložia trochu posolenú ovocinu do bočky alebo do hrnca

Next