Obzor, 1864 (II/1-36)
1864-11-25 / No. 33
258 aj v ohläde politickom prvé miesto zaujíma, on je opravdivým skupáňom, aby nie dni, ale hodiny, ba štvrť hodinky času pri svojich prácach shospodáril. Aj slovenský národ náš vo známom porekadle svojom: čas platí, čas tratí, tuší síce velikú potrebu hospodárenia s časom; ale, bohužial! skutkom a životom samým nespravuje sa podla toho pravidla, leš „tratí (márni) čas“ i tam, kde každá premeškaná hodinka znamenitú škodu za sebou tiahne. Ale prejdime zo všeobecného rozumovania tohoto k samým príkladom života. Hospodári naši majú obyčajne 10 do 20 kúskov zeme, vo všetkých čiastkach chotáru roztratených ; jak omrzlá a zdlhavá je to práca, keď človek. je prinútený na dva, tri, alebo práve na 4 kúsky toho istého dňa s pluhom a bránou prechodiť : a toto mrhanie času, z chodenia sem i tam, všade viac na váhu padá, kde je chotár vätší a tak i role jednotlivých hospodárov sú vätšmi vzdialené. Jak často stáva sa, že ked hospodár svoju prácu na daktorom pozemku vykonal, ešte do večera 2, 3 hodiny chybujú; keby mal svoje pozemky po hromade, moholby tam pracovať do tmavého večera, takto ale myslí si: čože už budem započínať „proti noci“ na druhom konci chotáru? kým ta dojdem a nazpak, bude večer. A tak zoberie sa pekne rúče ešte za vysokého slnka domov a zmárni čas ku práci najpohodlnejší, ked. pod večer už slnko tak nepripeká. Kdo má dva páry robotného dobytka, nech s jedným pracuje celý deň na tom istom kuse, s druhým ale nech na tri kusy prechádza: nuž na svoje vlastné oči uvidí, že s tým prvším párom aspon 0 tretinu viac vykonal, jako s tým druhým. A ked už toto trhanie práce pri oraní a siati je velmi škodné: ešte o vela záhubnejšie následky má pri žatve, najme ak beh povetrnosti je dáždivý, jaký sme toho roku mali. Kolko času ztrávi sa tam nemilo Bohu, ked ženci ces deň na dve, alebo na tri, viac menej vzdialené role prechádzajú ? viazači ale boliby mohli ešte hodne snopov naviazať, alebo už hotové snopy do krížov (hfbok, mandelov) poskladať, a tak pred dáždom ochrániť, keby neboly vela času nevyhňutným chodením sem i tam zmárnili. — Jak ináč vyzerá to s prácou na pozemkoch scelkovaných! Hospodár dojde ráno a pracuje do poludnia na tom istom mieste, o poludní pomodlí sa Pánu Bohu, občerství sebä i svoj dobytok potrebným jedlom a krmom, odpočinie si kolko treba a potom pracuje zase až do milého večera nepretrhnute, a tak on sám i jeho dobytok, všetko napínanie síl svojich vynaloží iba v práci samej, a nic v daromnom chodení z jednej roli na druhú. Prečože rozumní hospodári susedné pozemky i za dražší peniaz radi kupujú? istotne preto, že cířa uži- II m točnosť i pohodlnosť práce, na jednom jedinom kuse nepretrhnute vykonanej. Nuž čožeby sme teda neuznávali ten osoh nepretrhnutej práce a výhru na čase pri prácach hospodárskych, kedby sa jednalo o konečnom scelkovaní pozemkov? Čo inde na svete všetkým rozumným hospodárom znamenite poslúžilo, prečožeby to i našim rodákom nemalo byť k užitku? (Pokračovanie budúcne.) DOPISY. Zo Sučian. Tohoročne lady o sv. Mateji boly na moste našom ces Váh 3 polia rozborily a 3 capy vytrhaly; oprava znamenitej škody tejto bola nedávno dokonaná a tak i celý obnovený most dňa 29 okt. zvlášino stoličné povereníctvo prevzalo od drevo-kupeckého domu Bratia Schule a Pollak, ktorí práce opravy boli za 9.000 r. zlatých vylicitovali. Opravitel mostu bol ten, ktorý ho aj postavil, totiž Janko Klen z dediny Dlhá v Orave, muž samo-uk (naturalista) a vychýrený stavitel všetkých značnejších okolitých mostov. Práve hodnoverne počujem, že strany stavänia mostu v Nižnej Vsi v Orave, ktorý tiež tohoročné lady odniesly, podal u patríčneho vys. miesta plán, spôsobom tak rečených „amerikánskych mostov“ shotovený. — Padanie dobytka dúlom v našej stolici už docela prestalo : ale trhy na statok, vo smysle vyšších rozkazov, nie sú ešte povolené. Dobre tak! lepšie (aspon do času) nekupovat, jako nakazením o statok prijsť. Strany úrod našich poznamenáme toto: kapusty urodilo sa u nás hojne a podzimné mrazy ju neprevládaly; zemiakov tiež dosť bolo, len že z homovok a velmi hlinastých zemí pošlé už teraz v jamách zkazu berú, v Orave aj pred tým, ešte v zemi, boly „drvely.“ Ozimné siate po nižinách dobre stojí: po vrškoch nemohly sa zeme obrobiť pre mrazy. Pohánky urodilo sa síce neobyčajne mnoho, ale včasné mrazy ju zkazily, aspon z polovice, na koreni. Nová škótska pohánka, ktorú ste my boli „na skúšku“ poslali, poschodila len asi 6 zrniek na sto: bezpochyby bolo zrno už preležané. Najviac ale latůjem, že ani zrno tých bylin, ktoré podriastly, následkom prevčasnej zimy nedozrelo, leš mlkvo zostalo. Míkvo zrno pospolitej pohánky ašej u nás pukne (0 čom sám som sa presvedčil) a dá úrodu v prajný rok dosi dobrú: či pukne i toto míkvo zrno škótskej pohánky? uvidíme. — Ceny zemských plodín stály u nás v prvej polovici nov. nasledovne: cent kapusty 95 kr. cent zemiakov 60 kr. cent slivák na lekvár 1 zl. na slivovicu 50 kr. Ďalej: prešporská merica pšenice 3 zl. raži 1 zl. SO kr. pohánky tiež 1 zl. 80 kr. jačmeňa 1 zl. 60 kr. ovsa 1 zl. 50 kr. — Scelkovánie pozemkov a zriadenie pola prichodí aj u nás do rozhodnej doby : daj len Bože! aby sa šiastlive previedlo, bo len tak možno bude dorobil sa lepšího chleba a naň kúsok masla. Andrej Hodža, evanj. senior a farár.