Obzor, 1865 (III/1-36)
1865-07-15 / No. 20
154 hola nič nemáme, aspon čiastočne aj iným užitočným spôsobom vynaložili, najme tam na holách našich, kde Pán Bôh celé neprebrané sklady lekárskych bylín porozsieval. Pravda, že všetky slovenské rodiny ani nepoznajú byliny lekárske: nuž ale v každej dedinke nájde sa ženička, ktorá takéto vedomosti už od predkov svojich sdedila, a tak mohlaby prvé poučenie o najznámejších bylinách lekárskych podať. I mnohí pastieri sú v bylinárstve sbehlí. — Avšak podla mienky našej mohliby najme vet. páni učitelia, kde sú k tomu zvlášte príhodné miesta, sbieranie rastlín lekárskych pod svoju správu vziať, z čohoby pre obe stránky, sberačov i správcov, peňažitý osoh vyplýval. Ku sriadeniu ale. tejto práce mohliby najme pochválne známi učení bylinári naši: dh. pán Jozef L. Holuby, evanj. farár v Zem. Podhradí, a vys. uč. pán doktor Gustav Zechenter, c. kr. komorský lekár v Brezne, prispeť, keby sostavili popisy známejších bylín lekárskych, s menami po Slovensku medzi ludom bežnými, ktoréby sme my potom v týchto listoch velmi vdačne uverejnili. Ešte výdatnejšie pôsobilby maličky herbár, t. j. skutočná sbierka usušených bylín lekárskych, podla ktorej moholby sa potom itaký sberač spravovať, ktorý ináč bylinárskych známostí nemá. Aj za hranicami predávajú sa k podobným cielom malé herbáry od učených bylinárov. Mohlaby tu ešte povstať otázka: „ ved by sa to tých zelín lahko nasbieralo, ale jako jich obrátiť na peniaze? Pravda, že ani šaštinskí bylinári neputujú so svojimi zásobami do Viedne, ale majú tam prekupcov, ktorí suché rastliny skupujú a zase na svoju ruku viedeňským obchodníkom, a síce s dobrým osohom pre sebä predávajú. Tak by sa to mohlo stať i na iných stranách. Nájdu sa i medzi našimi rodákmi podnikaví obchodníci, ktorí keď budú vedeť, že tie byliny v Pešti a po iných velkých mestách s osohom predať môžu, dajú sa na skupovanie menších sbierok a potom celé mnoho na trhovištie odvezú. Hladaný továr nepreleží sa nikdy, a že suché lekárske byliny skutočne hladajú, to sme hned z počiatku týchto riadkov pripomneli. DOPISY. V Slov. Aradaci: na den Petra a Pavla. Zatva sa unás už započala, ale velmi chudobná. Príčina toho je tohoročné sucho na jar, ktoré u nás panovalo. 0d roztopenia snehu až do turíčneho pondelku u nás nebolo dážda ani rosy: len kanikulské pálčivosti a sušiace vetry sa premieňaly na tolko, že obilie i tak pozde posiate a preto i denglavé, miestami cele vyhorelo. Až v turičny pondelok zavítal k nám strašný oblak: ale sme. nečakali, 1 obyčajne mávame najvyššie ceny obilia: že z neho pršať bude, bo od dvoch týždňov mnoho tak velkých a dáždoslubných čierňav preletelo ponad hlavy naše a kvapečka dážda nezpadla z nich; mysleli sme tedy, že i tentokrát suchí ostaneme. Ale sme sa zmýlili, lebo o 4'/, hodine zpustila sa leja tak strmá a strašná, že v pár okamihoch voda všade po dvoroch a uliciach jako more stála. Avšak nie len strmý a prudký dážd nás navštívil, ale spolu i ladovec padol taký, jakého sme nikdy nevideli, nie len pre jeho velikosť, ale zvlášte pre jeho trvanlivosť. Rovno tlustý ladovec tento trval tri štvrti hodiny, a všetko čo zachytil zbil a zdrúzgal, v poli, na vinicách i po zahradách. Šťastie pri tom do, že oblaky dva, ktoré sa skrižovaly, práve len nad dedinou jakoby zastaly, a velmi malý kus pola zachytily ; vätšia čiastka úrod nebola ním navštívená. Škoda tedy nebola pomerne tak značná. — Ale vráťme sa k žatve. Ze sme tento rok chudobne obdarení od Hospodina, z nasledujúceho vysvitá: v jaseň siali sme repice, ktoré z čiastky v septembrovej suchote uschly, z čiastky pod velikým snehom vyhynuly : posiali sme tedy žito, ale voda nám ho vytopila. Keď táto vyschla, posiali sme proso, a ked počalo zchádzať, prišiel dňa 12 a 13-ho júnia mráz a zamrzlo nám i to, tak že trojaká práca tam vynaložená a trojaké Fenfkno nám nižiadneho úžitku nevydá. Ač je tedy i táto zpráva naša zarmucujúca, to je pri nej potešitelné, že takouto biedou v Banáte nie sú všetky chotáre navštívené. Sú zaiste mnohé obce, ktoré dobrou úrodou budú sa môcť pochváliť, lebo mávaly i rosy na jar, i májový dáždik. Hlad tedy a drahota nemusí na to nasledovať: — a my vdačne prijímame i toto miestno navštívenie od Hospodina. Leopold Br. Abaffi, ev. farár. Na Bánhedeši. Vdaka Bohu, máte tak vzácnych dopisovatelov, že my menší pri nich i ostiechame sa; ale preto písať neprestaneme, už čoby nie iného, aspon i z tejto vzdialenosti voláme : Sláva Vašim i našim velikým učitelom a vodcom slovenského ludu! Dolnia zem s horňou vždy je vo spojitosti, dobre je znat pomery jednej i druhej: poznačím tedy o tam tej, čo azda bude zajímavé. Máj minulý, v noci i vo dne rovno velmi teplý a suchý, bol nás naozaj už zase nastrašil; obilie bolo za zvýšenú cenu zvlášte s koncom toho mesiaca kupované: — ale strach ten bol márny. Hospodin smiloval sa, a čo i nemali sme krajinské dážde, miestami preca dobre, a všade trochu pomokávalo v júniu, a chladnejšie jeho počasie všetko nám napravilo, tak že nezklame nás nádeja, že zrno bude prostredne dobré, ale slamy i sena málo. Dosť je však toho z laňska. „Pred novým“ teraz sú tak nízke, jako ešte neboly toho roku. Zatva sa nám iste počne v prvej tretine júlia. Krúpy aj v okolí našom okolo Turíc velké škody porohily; máme polia, kde následkom toho skosené pšenice teraz už nanovo, ač sa už boly i i klasily, dokoléna zriastly. Uvidíme či dajú zrno, a či len po — Húsenice jakési zemské, od najstarších ludí nevídané, najviac tým hodbabným prirovnať sa