Obzor, 1865 (III/1-36)

1865-11-25 / No. 33

258 ale bača prepcháva s ňou syrovú hrudu svoju, aby ostatnú vodičku z nej vycedil. Stíska len a stíska hrudu, prepcháva ju poznovu a voda, ktorá z prvu cincúrom tiekla, už len kvapká, vždy menej a me­­nej, až napokon nič von nesiakne. -— Ked takto syr všetkej vody sprostil, vezme bača z kotla letnej vo­­dičky do odlevák-a, zmočí do neho syrec, vezme ho pravou rukou von a do lávej ruky hrozitánsku varechu, položí syrec na ňu, krbáňa a prevaluje ho, jako válajú chlebík pred vsadením do pece; o chvíl­­ku zase ho len v rukách hore sdvihne, stíska, pre­­pcháva, hladká ho; zas do odleváka a varechy vloží, obracia, krbáňa a skrúca. Razom vyjasní sa tvár ba­­čova, vstane a vezme dve drevené furmičky (formy), ktorých odznak na každom syrci vidíme a ktoré vy­­rezáva si sám v najrozličnejších podobách, pritlačí na jednu i druhú stranu syru, vloží ho do kotla rô­­solou naplneného, zrak svoj zas obráti hore a vzdy­­chne si poznovu nábožným hlasom: Chvála Bohu, už je zas jeden! Čo my slí laskavý čitatel: jak dlho táto práca trvala? najmenej za 2/, hodiny. A toto má byť len 3- -funtový syrec; akby bol vátší, nužby nepochybne i viac práce vyhladával. Je to veru tažká robota; náš bača iste päť razy viac podstúpi pri dorábání svojho syru, nežli Svajciar alebo Talian. "Tento vlo­­ží syrovinu do malého presu, pritiahne rukoväť, 0 chvílku zatiahne ešte tuhšie, zapáli si na fajočku a fajčí si povolne, dokial sila presu vykoná to, čo pri syrcoch klenovských bačove ruky konajú. Nezastavujme sa tedy na cene národného výrobku tohoto; zaslúži ju veru pilný, statočný a čistotný bača. Ale nie sme ešte u konca! Syrec v rôsoli namočený vezme sa 0 24 hodín von a do čistej han­­dry zakrutený vyvesí sa na 5 do 8 hodín, aby z rôsoli ztiekol; napokon umiesti na policu, kde ani vetor ani slnko silnejšie naň účinkovať nemôže. Tam obracia ho čas po čase starostlivý bača hore dolu, aby ho ku zrelosti doviedol, a keď po uplynutí 16 do 20 dní syrec dozrel, pustí sa jako dokonalý výrobok do sveta. — Laskavý čitatel predloží nám ešte otázku: či bača mlieko alebo syr k tomuto vý­­robku určený solí, keď v daktorom kuse ani naj­­menej soli nebadať? Ani mlieko ani Syr nesolí sa, leboby sa nasolený syr radšie rozsýpal, nežli po hromade držal a do vedna stláčal ; službu osole­­nia vykoná rôsol, ktorá keď je dobrá a dostatočne silná 1 do ňútra syrca prenikne. A kolko. tal načím na jeden 3-funtový syrec? Určitú odpoved na to dať nemožno, preto že váha syrcov nie len od kolikosti (od mnoha), aleiod jakosti mlie-! ka závisí: avšak preca podotkneme, že pri strednej dobrote mlieka jeden 3, funtový syrec 24 holby potrebuje, ktoré mnoho: pri dobrej paši 50 do 60 oviec na jedno dojenie vydá. — Napokon o bačoch našich pripomíname, že sú oni na pospol silní, zdra­­ví, na duchu veselí, ale i na rozume bystrí, ku svo­­jim laskaví, k cudzým úctiví a srdečne nábožní ludia. Nemáš jednoho na salaši bez modlitebnej knihy, bez zpevníka a bez sv. písma, ktoré príležitostne jak v rukách, tak aj v mysli svojej obracajú. DOPISY. Z Hor. Nitrianska. Sv. Martin nedošiel síce toho roku na bielom koni, zato ale doniesol nám na 3 dni silné holomrazy so zimou, ktorá dosiahla 15 nov. — 5 st. R. a tak i pastve dobytka i polným prácam koniec učinila. Včasnejšie posiate oziminy, pri opakovanom namokaní a teplom povetrí krásne poschodily a rozkorenily sa na tol­­ko, že ak jich Pán Bôh i dalej od škody zachová, o vela výdatnejšie požehnanie očakávať môžeme od úrody to­­horočnej. Miestami sú ozimné role, následkom opozde­­ného siata, ešte docela holé. — A tu hnedky pozname­­náme, že v hor. nitrianskom Zahorí sialo sa tejto jaseni menej oziminy, nežli pred tým; lebo tutejší hospo­­dári začínajú sa oddávať do pestovania cukrovej re­­py pre susedné fabriky, a síce tým spôsobom, že s ma­­jitelom Cukrárny spravia kontrakt: kolko centov repy cukrovej a v jakej cene budú mu dodávať? Tohoročná cena bola 45 kr. za cent; ale pravda hospodár vrchnů tretinu repy zrezať musí, poneváč táto, slnečnému sve­­tlu vystavená čiastka málo cukru v sebe drží. Tieto od­­padky dajú sa pri kýmení dobytka zužitkovať. Pod je­­dnu prešporskú mericu urodilo sa toho roku 50 do 52 centov repy: potrebné semäno dáva sám majitel cu­­krovej fabriky, zrážajúc z ceny repy po 20 kr. za se­­mäno, na jednu mericu pola potrebné. Vátší i menší ho­­spodári, počnúc od Saštína hore po Skalicn, toho roku značné zásoby repy dochovali a odpredali, s výdatnejším osohom peňažitým, nežby obilie pri terajších nízkych cenách vydať mohlo, a pre budúci rok značný počet hos­­podárov nové kontrakty o pestovaní repy uzavrel. My sme zásadne proti každému predávaniu polných úrod na koreni, a síce z tých príčin, ktoré aj v Odzore už spomínané (čís. 4, r. 1863) boly: a však pri takomto, na viac rokov uzavrenom kontrakle vyrovnajú sa čia­­stočne tie nehody, ktoré ináč také predávanie úrod za sebou iahá. I to berú okolití hospodári na váhu, že v čas potreby vätšú alebo menšú čiastku umluvenej ceny repovej po predku sdvihnúť môžu, aby neboli prinú­­tení iné plodiny svoje za prinízke ceny odpredať. — Ostatne tu poznamenáme, že ceny obilia pomalí síce, ale stále vystupujú , na práve minulom jarmaku v Holiči roz­­predaly sa veľké zásoby obilia v cenách zvýšených. — Uroda vína bola čo do mnoha dosť chatrná, jakost ale plodiny je znamenitá; dôkazom toho pripomína sa, že víno už z polovice vykysnuté preca ešte do slad­­kého chutí: sladkosť ale rodí silu vína, to je všetkým

Next