Obzor, 1865 (III/1-36)
1865-02-25 / No. 6
be — at koná č s SE ©“ Tento časopis vychádsa: — © | 3, 15 a 25-ho každého 5 mesiaca. © JO Gp ©) ŽO © Predplatná cena s poštou: © na celý rok 3 zlaté r. polročnú 1 zl. 50 kr. © Číslo 6. pre hospodarstwo, remefto a domáci ziwok. V Skalici, dňa 25 febr. 1865. GAS Ročník fil. fo Najvčasnejšie druhy hrozna. Boli sme už z viacej strán listovne vyzvaní, aby sme stručne opísali tie druhy (sorty) hrozna, ktoréby k zakladaniu nových, alebo k oprave už jestvujúcieh vinohradov chladnejších krajov našich najlepšie poslúžily; spolu ale aby sme udali ceny a miesto. kdeby sa tieto druhy k budúcej jari objednať mohly. Žiadosti tejto chceme zodpovedať tým spôsobom, že z prvu biele, potom ale modré a červené druhy opíšeme, udajúc pri každom i názov nemecký, pod ktorým školy vinárske jednotlivé sorty predávajú, pri konci ale číslo, pod ktorým v tlačenom sozname pána Stanze/-ovom stojí. Strany miesta, kdeby milovníci vätší počet sadníkov objednať si mohli, súdime: že najlepšie bude, obrátiť sa k pochválne známemu statkárovi, pánu Emer. Stanzel-ovi v Trnave, jehož velikánske vzorné vinohrady v Suchej (pri Trnave) už sme v li- Stoch našich spomínali. Pán Stanzel predáva zo všetkých, tu spomenúť sa majúcich druhov, 1.000 parezov za 10 zl. sto parezov za 1 zl. 20 kr. a jednotlivé kusy po 3 kr. rak. čísla, za obálku platí sa iba tolko, čo ona stojí na mieste samom : objednanie parezov stať sa musí behom nasledujúceho mesiaca marca, čím skorej tým lepšie, aby posielka zavčasu vykonaná byt mohla. A.) Biele druhy hrozna. 1 Plemka (vo vedeckom názvosloví podla doktora Burger-a nosí meno Virgilia grata; nemecky (rutedel: francúzsky chasselas *). Pod tento názov zahrňujú sa početné sorty včasných a dobrých, vínu sladkosti dodávajúcich druhov hrozna, jako i medzi stolovým (k jedeniu určeným) hroznom, pre včasné dozieranie a chuť príjemnú, jedno z prvých miest zaujímajú. Najvčasnejšie druhy plemky sú: a.) Plemka biela (Weisser Gutedel) i vtedy" na tolko dozreje, aby sa užit mohla, ked ostatné druhy hrozna kyslé a tvrdé zostanú. (81) b.) Plemka žltá (Gelber Gutedel) rozoznáva sa od prve spomenutého druhu menším listím a redšími zrnkami, ktoré zeleňo-žltú farbu majú; i víno z plemky žltej býva lepšie. (174) c.) Biela chrupkavá plemka (Weisser Krach-Gutedel) má pevnejšie, jakoby chrupkavé, ale velmi sladké zrnká: tento druh môže sa vysadiť i na také nižiny, kdeby iné sorty pre vlhkosť neriastly, alebo nedozrely. (134) d.) Žltá chrupkavá plemka (Gelber Krach- Gutedel), druhu pod c) spomenutému podobná. (172) e.) Velká španielska plemka (Grosser spamischer Gutedel), v horách skalických obyčajne (ale chybne) španielskym 7ajzlingom nazvaná ; má velké strapce, ale pri tom riedko rozložené zrnká, chuť mimoriadne sladkú a príjemnú. (94) *) Francúzsky tento názov chasselas (čítaj: šasslá) dal nepochybne pôvod tým menám, ktorými tu v Nitriansku sem prislúchajúce druhy hrozna volajú, totiž: časlavské hrozno, jakoby ono z Českej od mesta Časlavy pochádzalo : okolo Holiča volajú plemku (podla skazeného názvu francúzske— ho šasslá) Šaflavór-om. 6