Obzor, 1866 (IV/1-36)
1866-10-25 / No. 30
234 kejším a povybíjať ho vrstvou dobrej hliny, ces ktorý hnojovica do zeme tak ľahko preniknúť nemôže: ďalej hnojištie treba tak opatriť, aby dážďová voda dvora do neho nevtekala. Keď v takto pripravenej a opatrenej kope hnoj aspon za 3 mesiace ležal, rozhnije znamenite a neutrpí ztratu vzácneho ammoniaku svojho. Ze tedy hnoj asi 3 mesiace ležať musí, jestli náležite v yzreť má: aby sme nevyvážali vo vrchnej vrstve kopy príčerstvý hnoj, treba celé miesto, pre hnojištie určené, rozdeliť na dve čiastky a na jednej z týchto polovíc založiť kopu spôsobom tu hore opísaným. Keď máme jednu kopu hotovú, počneme druhú polovicu zakladať a dokým túto behom 3 mesiacov zavíšime, už na prvej kope budeme mať hnoj ceľkom vyzrelý. Týmto ľahkým rozdelením práce na dvoje docieli rozumný gazda to, že bude mať voždy hnoj vyzrelý pohotove, ktorý kde v poli treba zužitkovať môže. Z tej istej príčiny vyparenia sa ammoniaku z hnoja, bude sa gazda čo najlepšie ponáhlať, aby hnoj na roľu vyvozený čím skôr zaorať mohol. Každý deň, čo hnoj na roli leží, či v kopčokoch či už rozkydaný po nej, značnú škodu donáša, a to najmä keď naň prší. — V tých pádoch ale, keď pre okolnosti naše prinútení sme, hnoj v zime do poľa vyvážať, keď ho bez odkladu zaorať nemôžeme: treba hnoj na jednu veľkú kopu vyvoziť a túto zemou alebo slamou dobre zakryť. Z tejto veľkej kopy hnoj iba vtedy po roli rozvezieme, keď ho už i zaorať mô„žeme. — Toto sú najhlavnejšie pravidlá strany opatrovania hnoja vo dvore: a preca jich ve| likánska vätšina menších hospodárov našich, pravda ku svojej náramnej škode, ceľkom zanedbáva. So žialom pozorujeme v každej dedine smradlavé kaluže vzácneho moču, ktoré ulice i dvory, ba celé okolité povetrie zanečisťujú, kdežto by sme hnojovicu hore udaným spôsobom upotrebiť a tak i čistotu dvorov a dedín našich znamenite napomáhať mohli. Nemôžeme tu napokon mlčaním pominúť, že mnohí z novejších hospodárov žiadnych osobitných hnojíšť nemajú, ale hnoj v maštali samej dorábäjú a tak z rovna do poľa vyvážajú. K tomuto ale spôsobu dorábania hnoja vyhladávajú sa veci, ktoré u obyčajných hospodárov našich predpokladať nemôžeme, a síce: hojnosť stlaniva, vysoké a prievetrné maštale, a jasle i hranty (válovy) tak sporiadané, aby sa, keď treba, vyššie podvihnúť mohly, k tomu ale ibedlivá práca rozťahovania hnoja z pod zadných ku predným nohám dobytka, aby hnoj všade bol rovnaký. Pravda je, že týmto činom ztratí sa najmenej hnojivých látok, z dobytčieho tela pošlých, lebo slama nohama dobytka došlápaná, lepšie moč vpije do sebä a hnoj každodenným šlápa- O O EA ním pevne utlačený ani svoj ammoniak nebude tak Tahko tratiť; jako ale už rečeno, tento spôsob dorábánia hnoja nehodí sa, aspon na tento čas, pre malých hospodárov našich, a tak ho iba pre úplnosť obsahu zprávy našej pripomíname. DOPISY. Vo veľkej Revúci. Neviem, či všade tak jako u nás sucho je. Už od mesiaca, od polovice sept. nepadla kvapka dážda, a ked podvečer nasháňajú sa oblaky, do rána zase jasno je. Prachu máme všade tak mnoho, že to k nevystaniu: naproti tomu sú noci zase chladné, a každé ráno beleje sa mráz, tak že už i kúriť musíme. — Cholera, ktorej sa už, chváľa Bohu! preca odzváňa, nezjavila sa ešte u nás tak, aby sa to cholerou menovať mohlo, jeden vojak už nemocný na choleru, do nemocnice našej dovezený na túže chorobu zomrel. Slávno predstavenstvo našeho mesta urobilo všetky poriadky k pádu, žeby sa cholera objavila, zásoba zelenej skalice (síranu železnatého) nachodí sa na mestkom dome atá. Len keby sme si dážda vyžiadať mohli. Dňa 7 tohoto m. držal dolu podpísaný vedeckú prostorozumnú prednášku o vode s mnohými skúškami (experímenty): prednášku navštívilo četné obecenstvo a čistý výnos, vstupné bolo dla ľúbosti, venovaný je k zaopatreniu fysikálnych a chemických strojov pre naše «gymnasium. Riadky tieto spisujúc, nemôžem premeškať, abych vet: obecenstvu ktoré prednášku moju navštíviť ráčilo, úctivé vdaky moje nevyslovil, bo ono dokázalo, že veda nie je mu ľahostajná, ono dosvedčilo, že vie skumanie vedecké pod- | porovať. Sláva mu za to! Taktiež povinný som slávnemu predstavenstyn našeho mesta dakovať za laskavé prepujčenie mestskej dvorany k cieľu tomuto. Budúcne mienim držať prednášku o elektrine, (mlune, hromovine) s vysvetlením dalekopisu dľa modelu, jako aj iných zanímavých zkúšok s práve nadobudnutým veľkým strojom elektrickým gymnasia nášho. — Pred dvoma týždni ztratili sme jednoho z nádejných žiakov našich, Miloslava Štúra zo Zem. Podhradia: zomrel po dlhšej nemoci na tyfus. Pán Bôh daj mu slávu večnú! — Lúskanie kukurice konalo sa v ostatňom týždni: úroda je pekná, poneváč ale prvá kukurica pomrzla, tedy skrovná. Zemiaky sú z vätša už povyberané, ony toho roku tak nariastly, že kus dva funty majúci, nič zvláštneho neni; bohužiaľ musím ale poznačiť, že ony veľmi hnijú. Dr. Ivan Br. Zoch, professor. Život a príroda. % Lietajúce ryby. Známa je prostonárodná poviedka slovenská o starom „obšitošovi,“ ktorý vraj rozprával, že po čas vojanskej služby prišiel i do tej zeme, kde svet bol na svojom konci vysokým krajnicovým plotom ohradený, a ked vraj ces škáru pomedzi krajnice pozrel, nekonečné more videl pred sebou, nad ktorým celé kídle rýb