Obzor, 1866 (IV/1-36)
1866-11-25 / No. 33
JE rá © Tento časopis vychádza : 5, 15 a 25-ho každého mesiaca. © ©©% MO PN R S5 Av ZZ k č jee B s | K sg Predplatná cena s poštou: na celý rok 3 zlaté r. polročná 1 zl. 50 kr. (2,20 O0% Číslo 33. pre Gofpodárfimo, remesso a domácí ziwol. V Skalici, dňa 25 novembra 1866. . Ročník IV. Hospodársko-lučbárske listy. Sdeluje barón Gregor Friesenhof, o Nedánovcách v stol. nitrianskej. List VIII. Křmente dobytka. (Dokončenie z čísla 32.) EN Ku zavierke listov našich podali sme v ostatnom čísle spôsob vypočítania spotreby krmu pre dobytok, na základoch lučby hospodárskej postavený a tabulkami Grouven - ovými znamenite objasnený. Toto vypočítanie nijakých ťažkostí nemá pre toho, kto je v účtoch s desatinnými zlomkami (decimálkami) sbehlý: avšak preca nádobno nám vyznať, že otázny spôsob vypočítania krmu je ešte málo známy, poneváč od jeho vynalezenia sotva dakolso rokov pominúlo. Nebude to ale dlho trvať, že on všeobecne do života prenikne, bo iba na tento spôsob, pri najvätšom ušetrení krmu, ktorý koľvek dobytok dostatočne a zdarne kímiť môžeme. Mávali už síce i dávnejší hospodári všakové „recepty“ © zdarnom kfmení dobytka; keď | ale kto svoj recept ztratil, už bolo po jeho múdrosti hospodárskej. "Teraz môže si každý rozumnejší, v počtoch trochu pocvičený gazda podľa Grouven-ových tabuliek nepočetné, svojim okolnosťam a potrebám privxorané „recepty“ kedy kolvek sám vyhotoviť. Napokon ešte dakoľko slôv A 75: čitateľstvu Obzor-u. Nepodal a nemal som j - úmysle podá | vať vo stručných hospodársko lučbárskych listoch mojich dokonálejšie a všestranné pojednanie ani o“ stave terajšieho opraveného gazdovstva, ani 0 základnej vede jeho, o lučbe hospodárskej: úlohou mojou bolo, jako som to i hnedky z počiatku vyslovil: jako tak oboznámiť vet. obecenstvo s tými základnými pravidlami, ktoré v našom veku hospodárstvo spravujú, alebo aspon spravovať majú. Chcel som ďalej pokázať na to, jako zmenil sa spôsob hospodárenia v rozličných dobách , jako India pokračovali v poznávaní zákonov: prírodných, od ktorých zdarný zrast bylín i dobytka závisí, a jako napokon, pri svetle týchto prírodných zákonov, s istotou poználi: čo a jako v každej čiastke hospodárstva robiť načím, aby sme si možno najvätší osoh z prác našich zabezpečiť mohli. Preukázať som chcel i to, že ani menej vzdelaní gazdovia nesmia sa vytvárať z poznávania vedeckých základov hospodárenia, a že jich skutočne, po častejšom pozornom prečítaní príslušných prostorozumných spisov, pochopiť môžu. Tba tak budú sa môcť presvedčiť, že pod názvom vedy hospodárskej nemajú si mysleť suché, nesrozumiteľné, obecnému človekovi neprístupné pravidlá, ale že tomu každý rozumeť môže, kto vôbec má zdravý rozum a niečo vytrvalej chuti k lepšiemu vybrúseniu Božieho daru toho. Ci a jako som. hore vytknutému cieľu môjmu zodpovedal? o tom ja' súdiť nemôžem, a riešenie tej otázky vet. čitateľstvu týchto listov ponechá- 33